Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/249/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4509204604 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5306206312.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Ivany Nemčekovej, v právnej veci žalobcu: RUFIN, a.s., so sídlom A. Bernoláka 1433/38, 034 01 Ružomberok, IČO: 31 558 305, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Pavlem Novotným, advokátom, so sídlom H. XX, XXX XX T. O., proti žalovanému: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X. XXXX/XX, XXX XX T. O., toho času bytom K. X, XXX XX W., Spolková republika Nemecko, v konaní o zaplatenie 1.140,66 Eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 26.04.2009 do zaplatenia, 18% úroku zo sumy 4.763,90 Eur od 26.03.2009 do zaplatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/6/2010-101 zo dňa 7. apríla 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/6/2010-101 zo dňa 7. apríla 2011 v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.623,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne s uvedením jednotlivých súm a dátumov splatnosti, konkretizovaných v prvom výroku napadnutého rozsudku, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom rozhodol, že konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 200 Eur od 20.03.2009 do zaplatenia zastavuje. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Samostatným výrokom určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla v a.s. RUFIN, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o finančnom leasingu, uzavretej medzi účastníkmi dňa 07.07.2005, uvedená v čl. VI bod 6, upravujúca v prípade omeškania s platením leasingovej splátky alebo iného finančného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy, oprávnenie prenajímateľa požadovať od nájomcu dohodnutý poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, je pre jej neprijateľnosť neplatná. Ďalej uviedol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že leasingová zmluva (ďalej len „LZ“), ktorú účastníci dňa 07.07.2005 uzavreli, je zmluvou atypickou, nepomenovanou, teda zmluvou, ktorá nie je osobitným zákonom upravená. Uzavretá zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože spĺňa kritériá stanovené v § 53 Občianskeho zákonníka. Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pre takéto zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Takouto formulárovou zmluvou bola aj LZ uzavretá medzi účastníkmi. Obsah zmluvy uvedený vo Všeobecných podmienkach zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla v a.s. RUFIN (ďalej len „VP“), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bol vopred upravený žalobcom bez možnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok žalovaným. Dokazovaním bolo preukázané, že na základe uzavretej LZ žalobca poskytol žalovanému do užívania predmet leasingu, pričom zmluvný vzťah bol uzavretý na dobu určitú vymedzenú dĺžkou splátkového obdobia - 36 mesiacov, počnúc odo dňa 07.07.2005, kedy bola dojednaná splatnosť prvej mesačnej splátky. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhrádzať za vozidlo leasingové splátky v dojednanej výške 8.783,- Sk mesačne, pričom splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá dňa 07.06.2008. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, keď od 25. splátky prestal splátky uhrádzať. Žalobca ukončil so žalovaným zmluvný vzťah až po uplynutí dojednanej doby nájmu písomne dňa 25.06.2008. Ukončením LZ č. 05/0281 si žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku na zaplatenie dlhu na leasingových splátkach vo výške 3.623,24 Eur. V tejto časti okresný súd žalobe vyhovel, keď žalovaný prestal platiť splátky od 25. splátky splatnej dňa 07.06.2007, teda do ukončenia zmluvy dlhoval 13 mesačných splátok po 8.783,- Sk, spolu 114.179,- Sk a tiež dohodnutý splatný poplatok za ukončenie zmluvy vo výške 1.000,- Sk, teda spolu 115.179,- Sk, t.j. 3.823,24 Eur. Z tejto sumy dňa 19.03.2009 uhradil žalovaný časť vo výške 200 Eur, preto dlh titulom nezaplatených leasingových splátok a dojednaného poplatku bol v uplatnenej výške 3.623,24 Eur. Pohľadávka žalobcu ďalej pozostávala zo sumy 974,69 Eur (29.363,40 Sk) uplatnenej titulom zmluvnej pokuty v dôsledku omeškania žalovaného s úhradou konkrétnych mesačných splátok, v zmysle vyjadrenia žalobcu z č.l. 35 a faktúr na č.l. 36 - 41 spisu. Žalobca nárok na zmluvnú pokutu odvodil od čl. VI bod 6 VP, ktorý však upravuje pre prípad omeškania nájomcu s platením leasingovej splátky sankciu vo forme poplatku z omeškania vo výške 0,1% denne, t.j. 36,5 % ročne. Okresný súd skonštatoval, že pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného záväzku je možné dojednať zmluvnú pokutu, avšak musí ísť o jej jednoznačné dojednanie, pričom dohoda musí spĺňať náležitosti uvedené v § 544 v spojení s § 37 Občianskeho zákonníka. Z písomného dojednania zmluvnej pokuty musí nepochybne vyplývať, že účastníci si pre konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti dojednali sankciu vo forme zmluvnej pokuty s uvedením jej výšky, resp. spôsobu jej určenia. Ako vyplýva z obsahu LZ, v danom prípade medzi účastníkmi nebola dojednaná zmluvná pokuta pre omeškanie žalovaného s platením dojednaných leasingových splátok, ale poplatok z omeškania. Poplatok z omeškania upravuje právna úprava Občianskeho zákonníka len pre prípad omeškania s platením nájomného v prípade nájmu bytu, resp. v prípade nájmu hnuteľných vecí podnikateľom, čo sa nevzťahuje na zmluvný vzťah účastníkov. V zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo potrebné v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv uplatňovať výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V tomto prípade mal žalobca ako veriteľ peňažnej pohľadávky voči žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. To, že dojednaný poplatok z omeškania predstavuje v skutočnosti úroky z omeškania, vyplýva z príloh uvedených troch faktúr z č.l. 36 - 41 spisu, ktorými bola vyúčtovaná uplatnená sankcia vo výške 29.363,40 Sk, t.j. 974,69 Eur (ako súčet pohľadávok), kde je uvedené, že sa jedná o úrok vo výške 0,08 % denne za rok 2006, 2007, resp. 0,1% denne za rok 2008. Žalovaný uzavrel LZ ako nepodnikateľ - spotrebiteľ. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vyčíslenú vo výške 974,69 Eur za obdobie od 08.04.2006 do 25.06.2008 (vychádzajúc z faktúr z č.l. 36 - 41 spisu). Pokiaľ neskôr tvrdil, že si uplatňuje žalovanú zmluvnú pokutu aj v dôsledku dojednania v uznaní dlhu spolu s dohodou o splátkach, ale v nižšom, ako dojednanom rozsahu, tak zmluvná pokuta upravená účastníkmi v uznaní dlhu nebola predmetom konania a predstavuje sankciu za porušenie budúceho záväzku žalovaného hradiť mesačné splátky uznaného dlhu vo výške 200 Eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky dňa 25.03.2009 riadne a včas, a teda nie je sankciou za porušenie povinnosti hradiť včas dohodnuté leasingové splátky vo výške 3.783,- Sk mesačne, splatné v období 07.07.2005 - 07.06.2008. Z týchto dôvodov okresný súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 974,69 Eur s príslušenstvom, ako nedôvodnú zamietol. Ustanovenia občianskoprávnych predpisov, účinné ako v čase uzavretia zmluvy, tak i v čase vyhlásenia rozsudku, neumožňujú dojednať úroky z omeškania vo výške presahujúcej výšku zákonných úrokov z omeškania, vyplývajúcich z § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Okresný súd priznal žalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného platiť dojednané mesačné leasingové splátky riadne a včas, úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska, keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou 13-tich mesačných splátok uvedených v splátkovom kalendári pod č. 25 až 37. Splatnosť jednotlivých mesačných splátok bola dojednaná vždy do 7. dňa príslušného mesiaca, t.j. úroky z omeškania boli uplatnené dôvodne od nasledujúceho dňa po dni splatnosti predmetných splátok. Žalovaný zaplatil časť 25. splátky splatnej dňa 07.06.2007 vo výške 200 Eur dňa 19.03.2009, v dôsledku čoho zobral žalobca v priebehu konania žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 200 Eur od 20.03.2009 do zaplatenia späť. Preto okresný súd konanie v časti dotknutej späťvzatím s poukazom na ust. § 96 O.s.p. zastavil a priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 291,54 Eur od 08.06.2007 do 19.03.2009 a od 20.03.2009 do zaplatenia už len z neuhradenej časti 25. splátky vo výške 91,54 Eur. Čo sa týka zvyšných 12-tich mesačných splátok, s úhradou ktorých sa žalovaný dostal do omeškania, splatných v období odo dňa 07.07.2007 až 07.06.2008, okresný súd žalobcovi priznal úroky z omeškania z výšky jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti až do zaplatenia. Podľa názoru okresného súdu ustanovenie čl. VI. bod 6 VP, pokiaľ stanovuje výšku poplatku z omeškania pre prípad omeškania spotrebiteľa so splnením svojho peňažného záväzku, je neplatným ustanovením pre rozpor takéhoto dojednania s § 54 ods. 1, ako aj § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka. Preto v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. uviedol aj bez návrhu vo výroku rozhodnutia ustanovenie čl. VI. bod 6 VP, ako ustanovenie obsahujúce neprijateľnú a z toho dôvodu neplatnú podmienku. Žalobca si uplatnil aj ďalšie úroky z omeškania vo výške 18% ročne zo sumy nesplatenej časti leasingových splátok vo výške 2.623,24 Eur od 26.03.2009 do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že úroky vo výške 8,5% ročne sú sankčnými zákonnými úrokmi z omeškania a úroky z omeškania vo výške 18% ročne sú dojednanými úrokmi z omeškania v uznaní dlhu a dohode o splátkach. Takýmto spôsobom vlastne uplatnil úroky z omeškania z doteraz nezaplatených leasingových splátok za obdobie odo dňa 26.03.2009 dvojmo vo výške 8,5 % ročne, aj 18% ročne, t.j. spolu vo výške 26,5% ročne. Okresný súd konštatoval, že úroky z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, ale aj obchodno-právnych vzťahoch pri spotrebiteľských zmluvách nemôžu presiahnuť výšku úrokov z omeškania upravenú zákonom v § 517 Občianskeho zákonníka, teda v tomto prípade výšku 8,5% ročne. Zákon nerozlišuje „sankčné zákonné“ úroky z omeškania a „dohodnuté“ úroky z omeškania, načo poukazoval zástupca žalobcu. Existuje jedna úprava úrokov z omeškania v § 517 Občianskeho zákonníka, ktorá vylučuje dojednanie úrokov z omeškania vo väčšom rozsahu, ako upravuje § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Preto okresný súd návrh na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 18% ročne zo sumy 2.623,24 Eur za obdobie od 26.03.2009 do zaplatenia zamietol. Pokiaľ žalobca poukazoval na Uznanie dlhu spolu s dohodou o splátkach zo dňa 03.02.2009, tak tieto právne úkony prakticky zhoršili postavenie žalovaného, keď sa ešte nad rámec úpravy v LZ zaviazal uhrádzať „dohodnuté“ úroky z omeškania vo výške 18% ročne zo sumy celkového dlhu a v prípade omeškania s úhradou dohodnutých splátok celkového dlhu sa zaviazal platiť i zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne z dlžnej čiastky. Uznanie dlhu nič nemení na rozhodnutí okresného súdu o zamietnutí vyššie uvedených pohľadávok, pretože uznaním dlhu v rozsahu uvedenom v písomnosti zo dňa 03.02.2009 si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a na takýto úkon okresný súd v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprihliadol. Okresný súd zamietol žalobu aj v časti uplatnenej pohľadávky vo výške 165,97 Eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje odmenu za právne služby spojené s vypracovaním uznania dlhu, spolu so splátkovým kalendárom, ktorá bola taktiež predmetom uznania dlhu, keď uznanie dlhu a dohoda o splátkach kopíruje zmluvný vzťah na základe uzavretej LZ aj v rozsahu podmienok, ktoré okresný súd vyhodnotil ako neprijateľné, ku ktorým navyše pristúpila aj ďalšia sankcia v neprospech spotrebiteľa vo forme „dohodnutých úrokov z omeškania“. Z obsahu celého uznania dlhu spolu s dohodou o splátkach bola zrejmá snaha osoby spisujúcej text uznania dlhu, ktorej by mala prináležať daná odmena, dostať žalovaného do nevýhodnejšieho postavenia, aké mal v čase vzniku zmluvného vzťahu. Okresný súd ďalej uviedol, že o trovách konania rozhodne s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti tretiemu výroku, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Pokiaľ ide o istinu 974,69 Eur, žalobca oprel nárok jednak o čl. VI bod 6 Všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla zo dňa 07.07.2005 a súčasne aj o Uznanie dlhu spolu s dohodou o splátkach zo dňa 03.02.2009. Vo vzťahu k právnemu úkonu uznania dlhu nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu, pretože nie je zrejmé, prečo by zmluvná pokuta upravená v uznaní dlhu nemala byť predmetom tohto konania, keď právny zástupca na pojednávaní dňa 17.03.2011 konkretizoval žalobu, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu tým spôsobom, že svoj nárok odvodzuje od uznania dlhu. Vo vzťahu k uznaniu dlhu uviedol, že sa nejednalo o formulárovú zmluvu a že žalovaný mohol ovplyvniť jej obsah. V rámci tohto právneho úkonu okrem iného uznal sumu 974,69 Eur ako sankciu za nezaplatené splátky a súčasne sa zaviazal zaplatiť žalobcovi v prípade omeškania zmluvnú pokutu vo výške 0,3% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Žalobca považoval nárok na zaplatenie sumy 974,69 Eur za dôvodný, a to jednak s ohľadom na čl. I bod 2 uznania dlhu, prípadne aj s ohľadom na čl. II. bod 6. uznania dlhu, v zmysle ktorého však požadoval nižšiu sumu. Vo vzťahu k zamietnutému nároku žalobcu na zaplatenie sumy 165,97 Eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje odmenu za právne služby, nesúhlasil s posúdením prvostupňového súdu. Považoval za potrebné uviesť, že uznanie dlhu obsahuje všetky náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a preto bola týmto právnym úkonom založená právna domnienka, že dlh v čase uznania trval, ktorú žalovaný v priebehu konania nevyvrátil. Dodal, že bol to práve žalovaný, ktorý porušil svoju základnú povinnosť, a to povinnosť k plateniu leasingových splátok tak, ako sa k tomu zaviazal v leasingovej zmluve. Zvýraznil, že napriek nesplnenej povinnosti mu žalobca neodobral predmet leasingu, ale ponúkol mu možnosť uznať dlh a dohodnúť sa na splácaní dlžných splátok. Pokiaľ ide o samotnú výšku ceny za právne služby, ani túto nepovažoval za neprimeranú, vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom právneho úkonu bola minimálne suma vo výške 3.823,24 Eur s odkazom na vyhlášku č. 655/2004 Z.z., pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Už zo samotnej podstaty veci muselo uznanie dlhu do určitej miery „kopírovať“ zmluvný vzťah na základe uzavretej LZ, avšak bolo potrebné právne ošetriť vzťah účastníkov do budúcna. Žalovaný nebol nútený uznanie dlhu podpisovať. Nestotožnil sa s názorom okresného súdu, že sa žalovaný dostal do nevýhodnejšieho postavenia a nemohla byť ani daná snaha právneho zástupcu dostať žalovaného do tohto postavenia. Okrem toho zo samotnej podstaty vyplýva, že advokát chráni a presadzuje záujmy klienta a bolo by preto v rozpore so zákonom o advokácii, keby v jeho záujme nekonal. Pokiaľ ide o tú časť žaloby, v ktorej okresný súd zamietol úroky (z omeškania) vo výške 18% zo sumy 4.763,90 Eur od 26.03.2009 do zaplatenia, uviedol, že nedopatrením bolo v rámci petitu uvedené, že sa jedná o úroky z omeškania. Ako vyplýva z textu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 14.12.2009, ako aj z uznania dlhu a prejavu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 17.03.2011, žalobca nepožadoval úroky z omeškania, ale dohodnuté úroky. To znamená, že ich právny režim je odlišný, keďže dohodnuté úroky vo výške 18% ročne zo sumy celkového dlhu boli dohodnutými úrokmi, ako úrokmi z kvázi pôžičky analogicky podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré naďalej požaduje priznať. Dodal, že účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť ochranu subjektu, ktorý je vo vzťahu k dodávateľovi slabším subjektom. V danom prípade však žalobca nevystupoval vo vzťahu k žalovanému ako silnejšia zmluvná strana, čo dokazuje i fakt, že predmet leasingu žalovanému nebol odobratý. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zmeniť v zmysle petitu odvolacieho návrhu v písomnom podaní zo dňa 21.04.2011. K doručenému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/249/2011-121 zo dňa 07.02.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13. marca 2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Krajský súd v rámci odvolacieho konania preskúmaval závery okresného súdu tak, ako to namietal odvolateľ v písomnom odvolaní zo dňa 21.04.2011, t.j. vyhodnocoval dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 974,69 Eur s príslušenstvom, právny úkon Uznania dlhu spolu s dohodou o splátkach zo dňa 3.2.2009 vo vzťahu k uzavretej Zmluve o finančnom leasingu č. 05/0281 zo dňa 07.07.2005 a Všeobecným podmienkam zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla v a.s. RUFIN, konkrétne čl. VI. bod 6. VP. Okresný súd posúdil uzavretú zmluvu o finančnom leasingu ako typovú zmluvu, spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú za aplikácie ust. § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka aplikoval v celom rozsahu ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, úroku z omeškania a úroku, ďalej vyslovil záver, že zmluvná podmienka uvedená v čl. VI. bod 6. Všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla v a.s. RUFIN, je pre jej neprijateľnosť neplatná, ako i zhodnotil, že uplatnený nárok žalobcu na úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne a dohodnutým úrokom 18%, je v rozpore s právnou úpravou v § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania. Základom pre rozhodnutie krajského súdu bola aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnosťou záverov prvostupňového súdu tak po skutkovej, ako aj právnej stránke, dotýkajúcich sa napadnutého výroku rozsudku okresného súdu. V podrobnostiach odvolací súd na tieto závery odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že z obsahu žaloby žalobcu, doručenej Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 21.12.2009 bolo zrejmé, že žalobca uplatnil svoj nárok, ktorý skutkovo a právne odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 07.07.2005 uzatvoril Zmluvu o finančnom leasingu číslo: 05/0281, počas trvania ktorej žalovaný neuhradil splátky podľa splátkového kalendára, z ktorého dôvodu dňa 25.06.2008 žalobca v súlade so Všeobecnými podmienkami zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla v a.s. RUFIN (ďalej „VP“) predčasne ukončil predmetnú leasingovú zmluvu, vyzval ho na povinnosť odovzdať predmet leasingu, na zaplatenie nezaplatených splátok v celkovej hodnote 115.179,- Sk, zaplatenie penále vo výške 29.363,40 Sk, a to najneskôr do 30.06.2008. Zároveň v podanej žalobe poukázal na právny úkon uznania zo dňa 03.02.2009, ktorým žalovaný uznal svoj dlh vo výške 4.963,90 Eur (3.823,24 Eur za nezaplatené splátky, 974,69 Eur ako sankcie za nezaplatené splátky - škoda podľa čl. VI. bod 6. písm. b) VP a 165,97 Eur za právne služby spojené s vypracovaním uznania dlhu spolu so splátkovým kalendárom), súčasťou ktorého bola dohoda o splátkach, kde sa zaviazal žalovaný svoj dlh splácať v mesačných splátkach po 200 Eur spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 18% ročne z celkového dlhu až do úplného zaplatenia, a aj zmluvnú pokutu vo výške 0,3% z dlžnej čiastky za každý i začatý deň omeškania. Z obsahu právneho úkonu zmluvy o finančnom leasingu, ako i obsahu právneho úkonu uznania dlhu zo dňa 3.2.2009 bolo nepochybné, že predmetné právne vzťahy boli uzavreté medzi účastníkmi dňa 07.07.2005, teda za účinnosti právnej úpravy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom v tomto právnom vzťahu vystupoval žalovaný nepochybne ako spotrebiteľ a zároveň žalobca vystupoval ako podnikateľ poskytujúci predmetnú službu, a to finančný leasing. Krajský súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom v závere, že zmluva o finančnom leasingu patrí nepochybne svojim obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy a rovnako dopĺňa, že vzhľadom na charakter žalovaného bolo potrebné i právny úkon Uznania dlhu spolu s dohodou o splátkach zo dňa 3.2.2009 posudzovať ako úkon spotrebiteľa. Vo vzťahu k zmluve o finančnom leasingu išlo o klasickú typovú zmluvu bez možnosti žalovaného ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy vzájomných práv a povinností vo väzbe na právnu povahu účastníkov konania, kde žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ vo vzťahu k službe, t.j. k poskytnutiu finančného leasingu, ktorý využíval na uspokojovanie svojich osobných potrieb a žalobca vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Krajský súd uvádza, že spoločným znakom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je faktické vyrovnanie nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa i za predpokladu obmedzenia autonómie vôle zákonom predpokladaným spôsobom. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Krajský súd zvýrazňuje, že z citovaného zákonného ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Stotožňuje sa so záverom prvostupňového súdu v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k vyhodnoteniu dojednania čl. VI. bod 6. VP, a to v závere jeho neprijateľnosti, ako aj že ak žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 974,69 Eur titulom čl. VI. bod 6. VP, tak predmetné ustanovenie okrem jeho neprijateľnosti nie je ani v súlade s ust. § 544 Občianskeho zákonníka, keďže dojednanie o zmluvnej pokute musí byť jednoznačným spôsobom vyjadrené a musí spĺňať náležitosti uvedené práve v § 544 Občianskeho zákonníka, t.j. jednoznačne určiť konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti a sankcie vo forme zmluvnej pokuty s uvedením výšky a spôsobu jej určenia. V čl. VI. bod 6.VP nebolo jednoznačne určené a nevyplynulo dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad omeškania sa žalovaného v platením dojednaných leasingových splátok. Pokiaľ zo zmluvného dojednania nevyplýva dohoda o zmluvnej pokute, ale poplatok z omeškania, správne postupoval okresný súd, pokiaľ čl. VI. bod 6. VP vykladal v zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa so záverom, že v tomto prípade má žalobca ako veriteľ peňažnej pohľadávky nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe i na pojednávaní dňa 17.03.2011 uvádzal, že uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v rozsahu dojednania v uznaní dlhu spolu s dohodou o splátkach, avšak v nižšom, ako v dojednanom rozsahu, stotožňuje sa krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že dohodnutá sankcia, zmluvná pokuta, v uznaní dlhu bola sankciou za porušenie budúceho záväzku žalovaného hradiť mesačné splátky uznaného dlhu vo výške 200 Eur, ale nebola sankciou za porušenie povinnosti hradiť dohodnuté leasingové splátky vo výške 3.783,- Sk mesačne, splatné v období od 07.07.2005 do 07.06.2008. Nebolo možné nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle dojednania v čl. VI. bod 6.VP a dojednania v zmysle Uznania dlhu spolu s dohodou o splátkach zo dňa 3.2.2009 prepájať vzhľadom k výkladu okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožňuje vo vzťahu k čl. VI. bod 6. VP, že sa nejedná o zmluvnú pokutu, a pokiaľ žalobca žiadal priznať zmluvnú pokutu, titulom dojednania v uznaní dlhu a splátok, týkalo sa to iného, a to budúceho záväzku žalovaného s porušením povinnosti platiť uznaný dlh v splátkach riadne a včas. Pokiaľ prvostupňový súd potom priznal žalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného platiť dojednané mesačné leasingové splátky riadne a včas, úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to nárok na zaplatenie úroku z omeškania s úhradou 13-tich mesačných splátok pod č. 25 - 37 splátkového kalendára, bol jeho záver vecne správny s prihliadnutím i na čiastočnú úhradu žalovaným v sume 200 Eur. Rovnako správny bol záver prvostupňového súdu pri priznaní úroku z omeškania vo vzťahu k zvyšným 12-tim mesačným splátkam splatným v období od 07.07.2005 do 07.06.2008. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie úroku vo výške 18% ročne, dohodnutého v zmysle Uznania dlhu spolu s dohodou o splátkach zo dňa 3.2.2009, stotožňuje sa krajský súd so záverom prvostupňového súdu, ktorý na právny vzťah účastníkov aplikoval, vzhľadom na postavenie žalovaného, právnu úpravu Občianskeho zákonníka, a to konkrétne ust. § 517 Občianskeho zákonníka cez právnu úpravu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá vylúčila dojednanie úrokov z omeškania vo väčšom rozsahu, ako upravuje § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Je zrejmé, že žalobca v podanej žalobe, a to na strane 3 uviedol, že okrem istiny požaduje žalobca aj zaplatenie dohodnutého úroku z omeškania vo výške 18% ročne z dlžnej sumy 4.763,90 Eur podľa čl. II. bod 1. uznania, čo malo premietnutie i do navrhovaného petitu žaloby, a v Zápisnici o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 17. marca 2011, konkrétne na č.l. 98 rub spisu uvádzal, že ...„je uplatnený ďalší úrok vo výške 18% ročne, ktorý však nie je sankčným úrokom, ale jedná sa o dohodnutý úrok medzi účastníkmi v uznaní dlhu žalovaného“. Tento úrok podľa žalobcu predstavoval úroky „z poskytnutia kvázi pôžičky“, ktorá predstavovala nesplatenú časť dlhu. V tejto súvislosti sa krajský súd opätovne oboznámil s úkonom Uznania dlhu spolu s dohodou o splátkach zo dňa 3.2.2009 (č.l. 13 spisu), konkrétne čl. II. bod 1., podľa znenia ktorého ...„Dlžník sa s veriteľom dohodol, že uvedený celkový dlh vo výške 4.963,90 Eur bude dlžník splácať v mesačných splátkach spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 18% ročne zo sumy celkového dlhu“. Krajský súd uvádza, že i predmetný úkon v celom znení rovnako bolo potrebné zhodnocovať cez postavenie žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súhlasí odvolací súd so záverom okresného súdu, že tento právny úkon zhoršil postavenie žalovaného, ktorý sa nad rámec úpravy v leasingovej zmluve a všeobecných podmienkach zaviazal uhrádzať „dohodnutý úrok“ vo výške 18% ročne. Krajský súd má za to, že i keď úkon uznania dlhu je prejavom dlžníka - žalovaného, je nevyhnutné i tento úkon vyhodnocovať cez charakter účastníkov predmetného právneho vzťahu, a pokiaľ jeho základ má previazanosť na spotrebiteľskú zmluvu, tak jeho obsah, úprava práv a povinností, rovnako musí zodpovedať zneniu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. musí byť zachovaná vyváženosť práv a povinností účastníkov. Z tohto záveru bol správny postup okresného súdu, ktorý v súlade s režimom a povahou LZ ako spotrebiteľskej, správne vyhodnocoval i úkon uznania cez úpravu Občianskeho zákonníka. Dopĺňa krajský súd, že sám odvolateľ v podanom odvolaní nárok na zaplatenie dohodnutého úroku 18% ročne vymedzil ako úrok za analogickej aplikácie ust. § 658 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zmluvu o pôžičke, pričom zmluva o pôžičke je iný právny úkon a iný zmluvný vzťah, ako je leasingová zmluva a v nej upravené vzájomné práva a povinnosti. Z výslovného prejavu žalovaného však zo zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom nevyplynul taký prejav vôle uzavrieť so žalobcom zmluvu o pôžičke, a ani vnem žalovaného, ktorý by uznanie dlhu v časti dohodnutého úroku podpisoval s vedomím dohodnutého úroku tak, ako je úrok dojednaný pri zmluve o pôžičke. Pokiaľ zákonná úprava v ust. § 517 Občianskeho zákonníka upravuje sankciu za porušenie záväzku, ako úrok z omeškania a z právneho úkonu uznania nevyplývala zmena Všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla v a.s. RUFIN, ktoré by mali previazanosť na čl. II. bod 1. uznania, a to dohodnutý úrok 18% ročne, potom nebolo možné analogicky zhodnotiť dohodnutý úrok v uznaní dlhu, ako dojednanie úrokov z kvázi pôžičky. Vo vzťahu k nepriznaniu odmeny za vypracovanie úkonu uznania dlhu, a to odmeny za vykonané právne služby, spojené s jeho vypracovaním, súhlasí krajský súd so záverom prvostupňového súdu a uvádza, že sa jednalo o právny úkon vypracovaný žalobcom v rozsahu jeho zmocnenia klientom a v rámci ich právnych vzťahov, pričom nevidel krajský súd dôvod, aby predmetný právny úkon vykonaný v rámci tohto vzťahu mal premietnutie do majetkovej sféry žalovaného, vzhľadom i k jeho postaveniu a charakteru spotrebiteľa. K námietke odvolateľa, že uznanie je právnym úkonom, ktorý mohol žalovaný ovplyvniť a nejednalo sa o právny úkon, ktorý bol zložitý, zvýrazňuje krajský súd, že i takýto právny úkon, je potrebné vnímať v kontexte režimu úpravy, postavenia a ochrany spotrebiteľa s tým, že je zrejmé, že právny úkon bol spisovaný práve osobou poskytujúcou takéto právne služby, z ktorého dôvodu bolo potrebné na tento právny úkon týmto spôsobom nazerať. Z vyššie uvedených dôvodov bol preto rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a za aplikácie s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Výrok rozsudku krajského súdu, ktorým o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, vyplýva z ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.