Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/60/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5307205602 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5307205602.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: S. S., nar. XX.X.XXXX, W. A. XXXX, G. D. O., zastúpeného JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, AK v R., C. S. XX, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody 46.471,48 € (1.400.000,- Sk) so 6 %-ným úrokom z omeškania ročne od 21.12.2000 do zaplatenia, sumy 2 .52,58 € (77.200,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od 20.12.2001 do zaplatenia a sumy 1.245,96 € (37.536,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 13 % od 12.8.2003 do zaplatenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 4C/107/2007-270 zo dňa 22. septembra 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Čadci rozsudkom č.k. 4C/107/2007-270 zo dňa 22. septembra 2011 zamietol návrh navrhovateľa o náhradu škody a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že pôvodne sa navrhovateľ proti odporcovi SR - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Bratislava domáhal náhrady škody s príslušenstvom podľa ust. § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup spočíval v tom, že navrhovateľ bol vlastníkom platnej a vymáhateľnej pohľadávky vo výške 1.400.000,- Sk istiny s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Žiline č. konania 15Zm 53/01-15 zo dňa 11. 12. 2001 proti odporcovi Spiritus Liguer, s. r. o., Podzávoz č. 995, Čadca. Okresný súd v Čadci vydal uznesenie č. k. Nc 2524/01-11 zo dňa 03.01.2002, ktorým zamedzil dispozíciu s nehnuteľnosťami odporcu. V prípade správneho úradného postupu Správy katastra v Čadci by navrhovateľ po nadobudnutí právoplatnosti zmenkového platobného rozkazu v rámci exekučného konania dosiahol vymoženie sumy 1.400.000,- Sk istiny s príslušenstvom. Správa katastra však napriek doručenému predbežnému opatreniu povolila vklad povinnej osoby Spiritus Liguer, s. r. o., Podzávoz, Čadca do základného imania spoločnosti Slovenské investície, s. r. o., Poľná 1, Bratislava, ktorý bol povolený dňa 27. 03. 2002 pod V 690/02 a Slovenské investície, s. r. o., Bratislava zmenili obchodný názov za CI REALITY, s. r. o., Bratislava, keď tento subjekt sporné nehnuteľnosti predal kúpnou zmluvou spoločnosti Jozef Kondek - JOKO a syn. Vklad bol povolený pod V 132/04 dňa 16. 01. 2004. Nesprávny úradný postup spočíva v tom, že návrh na vklad správa katastra mala zamietnuť, pretože súdom bolo zakázané nakladať s touto nehnuteľnosťou. Okresný súd uznesením zo dňa 22. 2. 2010 pripustil zámenu účastníkov konania na strane odporcu tak, že namiesto SR - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR nastúpil odporca SR - Ministerstvo spravodlivosti, Župné nám. 13, Bratislava a zároveň pripustil zmenu návrhu tak, že základom uplatneného nároku - predmetom sporu bude skutok - porušenie povinnosti Okresného súdu v Čadci spočívajúce v nesprávnom úradnom postupe súdu, ktorý nedoručil predbežné opatrenie č.k. Nc 2524/01-12 zo dňa 3. 1. 2002 Správe katastra v Čadci, preto Správa katastra v Čadci nemohla zapísať do LV poznámku do časti „C“ a obmedziť dispozíciu dlžníka Spiritus Liguer, s.r.o., Čadca - Podzávoz č. 995 s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k.ú. T.. Uznesenie o zámene nadobudlo právoplatnosť 31. 3. 2010. Nezákonný postup odporcu videl navrhovateľ aj v tom, že Okresný súd v Čadci bol vecne nepríslušný konať o predbežnom opatrení vo veci Nc 2524/01, no napriek tomu vo veci konal a rozhodol. Správne mal vec postúpiť vecne príslušnému Krajskému súdu v Žiline. Odporca s uplatneným nárokom nesúhlasil. Považoval ho za premlčaný. Navrhovateľ právo neuplatnil v trojročnej premlčacej lehote, odkedy sa dozvedel o škode. O škode sa dozvedel z rozhodnutia, ktoré považuje za nezákonné a ktoré je zo dňa 3. 1. 2002. Nárok na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti SR uplatnil dňa 27. 10. 2008 po uplynutí premlčacej lehoty. Okresný súd mal preukázané, že navrhovateľ podal návrh voči spoločnosti Spiritus Liguer, s.r.o., Čadca o zaplatenie 1.400.000,- Sk so 6 % úrokom z omeškania ročne od 21. 12. 2000 do zaplatenia zo zmenkovej pohľadávky. Dňa 11. 12. 2001 bol vydaný zmenkový platobný rozkaz č.k. 15Zm 53/01-15, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. 8. 2003. Vykonateľnosť nadobudol dňa 12. 8. 2003. Právny zástupca navrhovateľa podal návrh na vydanie predbežného opatrenia obmedzením dispozície s nehnuteľnosťami dňa 14. 11. 2001 na Okresný súd v Čadci, pričom tejto skutočnosti si bol vedomý, pretože v petite predbežného opatrenia uvádza, že ide o predbežné opatrenie vo veci vedenej pred Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 15Zm 53/01. Uznesením č.k. Nc 2524/01-12 zo dňa 3. 1. 2002 Okresný súd v Čadci nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi Spiritus Liguer, s.r.o., Čadca disponovať s nehnuteľnosťami na LV č. XXXX k.ú. T.. Z referátu nachádzajúcom sa na č.l. 36 spisu je zrejmé, že sudca nedal pokyn doručiť uznesenie Správe katastra v Čadci dňom vykonateľnosti uznesenia, ale až dňom právoplatnosti uznesenia. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 23Co 782/02-42 zo dňa 26. 4. 2002 zrušil uznesenie Okresného súdu v Čadci o nariadení predbežného opatrenia pre nedostatok vecnej príslušnosti Okresného súdu v Čadci a prikázal vec predložiť Krajskému súdu v Žiline ako vecne príslušnému súdu. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 15Zm 53/01-44 zo dňa 30. 12. 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. 2. 2003, nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi dispozíciu s nehnuteľnosťami na LV č. XXXX k.ú. T. až do právoplatnosti ukončenia konania vo veci 15Zm 53/01. Pri tomto uznesení nie je referát na doručenie Správe katastra Čadca. Vec 15Zm 53/01 nadobudla právoplatnosť dňa 8. 8. 2003 a vykonateľnosť 12. 8. 2003. Podľa prvostupňového súdu nesprávny úradný postup bol v tom, že uznesenie (vydané predbežné opatrenie), ktoré bolo vykonateľné momentom doručenia, referát sudcu znel, že je potrebné uznesenie doručiť po nadobudnutí právoplatnosti. Uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo zrušené Krajským súdom v Žiline pre vecnú nepríslušnosť Okresného súdu v Čadci a postúpené k vydaniu predbežného opatrenia Krajským súdom v Žiline. Keďže právoplatnosť nenastala počas konania na Okresnom súde v Čadci, nemohlo byť predbežné opatrenie kanceláriou v Čadci doručené Správe katastra v Čadci. Nesprávny úradný postup Okresného súdu v Čadci spočíval v tom, že referát sudcu mal znieť, aby predbežné opatrenie bolo doručené Správe katastra Čadca momentom vykonateľnosti. Okresný súd v Čadci porušil povinnosť aj v tom smere, že vydal nezákonné rozhodnutie č.k. Nc 2524/01-12 zo dňa 3. 1. 2002, pretože ho vydal ako súd vecne nepríslušný. Zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline prevzal právny zástupca navrhovateľa 26. 4. 2002. Prvostupňový súd ďalej konštatuje, že ani postup právneho zástupcu navrhovateľa nebol v súlade so zákonom (§ 74 ods. 2 O.s.p.), pretože návrh vo veci samej podal na Krajský súd v Žiline pod sp.zn. 15Zm 53/01 a návrh na vydanie predbežného opatrenia podal na Okresný súd v Čadci, čím sa spolupodieľal na prieťahoch, nesprávnom úradnom postupe a vzniku škody (§ 438 a nasl. OZ, § 18 ods. 2, § 26 ods. 4 zákona o advokácii). Prvostupňový súd mal rovnako preukázané, že voči nezákonnému rozhodnutiu - uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. Nc 2524/01-35 zo dňa 3. 1. 2002 navrhovateľ nepodal odvolanie, teda nenapadol nezákonnosť rozhodnutia, čím taktiež nesplnil podmienku § 3 zák. č. 58/1969 Zb., a preto mu nemožno priznať náhradu škody. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že u nezákonného rozhodnutia mal vedomosť o škode preukázanú momentom doručenia zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline právnemu zástupcovi navrhovateľa dňom 16. 7. 2002, keď v tomto zrušujúcom uznesení bolo uvedené, že rozhodol vecne nepríslušný súd, teda ide o nezákonné rozhodnutie. Preto podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. trojročná lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody u nezákonného rozhodnutia uplynula dňa 16. 7. 2005, preto návrh, ktorý bol podaný dňa 4. 9. 2007 na Okresnom súde v Čadci bol podaný po lehote. K nesprávnemu úradnému postupu, ku ktorému došlo 22. 1. 2002 tým, že vykonateľné rozhodnutie súd nedoručil Správe katastra v Čadci, sa navrhovateľ objektívne mohol dozvedieť z výpisu z obchodného registra zo dňa 27. 3. 2002, kde bol prevod oznámený vo verejne prístupnom registri. O škode sa navrhovateľ dozvedel z listu exekútorky JUDr. Rojčekovej dňa 23. 1. 2004, ktorý prevzal jeho právny zástupca 26. 4. 2004, preto prvostupňový súd vychádzal z toho, že podľa § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. sa prvýkrát o škode dozvedel 26. 4. 2004, preto prvýkrát mohol právo uplatniť 27. 4. 2004. Z uvedeného vyplýva, že trojročná lehota uplynula dňa 27. 4. 2007, teda návrh, ktorý bol podaný na Okresnom súde v Čadci 4. 9. 2007 je návrhom, ktorý je podaný po lehote. Na základe vyššie uvedených skutočností prvostupňový súd dospel k právnemu záveru, že došlo k nezákonnému postupu a nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu v Čadci, keď navrhovateľ preukázal porušenie povinnosti a vznik škody, no príčinná súvislosť medzi porušením povinností a škodou nebola daná len porušením povinnosti odporcu, ale aj iných subjektov. Prvostupňový súd skúmal prejudiciálne aj mieru spoluzavinenia iných subjektov a stanovil ju v rozsahu 1/10-iny na strane odporcu, v rozsahu 6/10-ín na strane povinného Spiritus Liguer, s.r.o. a 3/10-iny na strane navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Prvostupňový súd sa ale musel zaoberať vznesenou námietkou premlčania a dospel k právnemu záveru, že nárok nemožno priznať, lebo je premlčaný. Vychádzal z ust. § 20, § 22 ods. 1, 2, 3 zák. č. 58/1969 Zb. a § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Návrh zamietol aj z dôvodu podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., že navrhovateľ nepodal odvolanie proti nezákonnému rozhodnutiu. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že ak podľa ust. § 22 ods. 3 zák. č. 58/1969 Zb. je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne, premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu 6 mesiacov, neplynie, táto lehota musí plynúť v rámci subjektívnej lehoty. Nemožno si svojvoľne oneskoreným podaním žiadosti na nadriadený orgán predĺžiť subjektívnu alebo objektívnu lehotu na náhradu škody tak, ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Prerokovanie veci na ústrednom orgáne bol povinný navrhovateľ žiadosťou uplatniť za súčasného dodržania subjektívnej i objektívnej lehoty. O stanovisko však požiadal až 21. 10. 2008, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Preto aj jeho nárok ústredný orgán zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého by patrila plná náhrada úspešnému odporcovi. Keďže tieto si neuplatnil návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p., súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že ho odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. Uviedol, že výrok napadnutého rozsudku a ďalšie dôvody sú arbitrárne a sú výsledkom svojvoľnej aplikácie noriem jednoduchého práva. Na jednej strane súd konštatuje, že škoda vznikla ako následok nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Čadca a vzápätí nepreskúmateľným spôsobom rozdeľuje podiely a pomery zavinenia na škode, vrátane podielu žalobcu a jeho právnych zástupcov. Ak na jednej strane súd vyslovil, že škoda vznikla ako následok v priamej a príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Čadca, nemôže na druhej strane tvrdiť, že za škodu zodpovedá žalobca a jeho dlžník. Žalobca nič nezanedbal pri vymáhaní svojej pohľadávky priznanej právoplatným rozhodnutím súdu. Podal návrh na vykonanie exekúcie a podnet na trestné stíhanie pre trestný čin poškodzovania veriteľa. Tvrdenie súdu, že žalobca zostal pasívny, nezodpovedá skutočnosti. Žalobca nedisponoval v rozhodnom čase a nedisponuje ani teraz žiadnymi dôkazmi, ktoré by mu priniesli úspech v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu. Nemal možnosť uniesť dôkazné bremeno a za takéhoto stavu by odporovateľná žaloba bola vopred odsúdená na neúspech a žalobcovi by vznikli nemalé výdavky na trovách konania. Arbitrárne je tvrdenie súdu, podľa ktorého žalobcov dlžník mu spôsobil škodu. Tento len využil stav, ktorý bol spôsobený nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Čadca. Podľa odvolateľa aj aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní súdom prvého stupňa je nesprávna. Žalobca sa o škode dozvedel až z oznámenia súdneho exekútora z 31. 5. 2007, v ktorom mu súdny exekútor oznámil, že povinný nemá žiaden majetok, ktorým by bolo možné exekučné konanie uspokojiť. Podľa odvolateľa premlčacia lehota začala plynúť od doručenia tohto oznámenia súdneho exekútora. Je teda zrejmé, že subjektívna lehota začala plynúť od júna 2007, a preto žaloba bola podaná včas. V tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s touto argumentáciou a právnym názorom, ktorý vo svojom rozhodnutí ponechal úplne bez povšimnutia. Súd prvého stupňa úplne opomenul vyhodnotiť listinný dôkaz, ktorým je oznámenie súdneho exekútora z 31. 5. 2007 a ktorý je rozhodujúci z hľadiska posúdenia plynutia premlčacej doby vo vzťahu k reálnej možnosti žalobcu uplatniť si nárok na náhradu škody pri úplnej vedomosti o existencii škody a jej výšky. Nesprávny je záver súdu o tom, že návrh je uplatnený až právoplatnosťou uznesenia o pripustení zámeny účastníka konania na strane odporcu rozhodnutím súdu. Tento záver súdu je v rozpore s ust. § 112 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že moment, od ktorého premlčacia doba neplynie, je uplatnenie práva na súde a nie procesný úkon súdu o uplatnenom práve. S poukazom na vady hmotno-právneho charakteru žalobca navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná žalobcovi trovy celého konania. Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol rozsudok Okresného súdu Čadca v zmysle ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, výsledky ktorého náležite vyhodnotil a následne vo veci aj správne rozhodol. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2, 4 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Nemohol preto odvolací súd prisvedčiť odvolateľovi, ktorý v odvolaní uvádza, že sa o škode dozvedel až z oznámenia súdneho exekútora z 31. 5. 2007 č. EX 398/2005, v ktorom mu súdny exekútor oznámil, že povinný nemá žiaden majetok, ktorým by bolo možné exekučné konanie uspokojiť a že premlčacia lehota začala plynúť až od doručenia tohto oznámenia súdneho exekútora. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že návrh na exekučné vymoženie sumy bol podaný dňa 15. 8. 2003. Zo spisu EX 498/03 je zrejmé, že na základe zmluvy o vykonaní exekúcie zo dňa 15. 8. 2003 exekútorka JUDr. Rojčeková podala návrh na súd a poverenie jej bolo vydané 22.8.2003. Po zmene exekútora pokračoval v exekúcii JUDr. Malík. Zo spisu JUDr. Rojčekovej EX 498/03 je zrejmý list JUDr. Rojčekovej zo dňa 23. 1. 2004, ktorý prevzal právny zástupca navrhovateľa 26. 4. 2004, ktorým oznámila exekútora navrhovateľovi, že povinný Spiritus Liguer nevlastní žiadny majetok nehnuteľný okrem hnuteľných vecí a zároveň oznámila, že na LV č. XXXX k.ú. T. nie je zapísaný ako vlastník povinný, ale iná spoločnosť a to CI REALITIY, s.r.o., Bratislava, a preto nemohlo byť zriadené exekučné záložné právo. S poukazom na uvedené aj odvolací súd konštatuje, že prvýkrát sa navrhovateľ o škode dozvedel už dňa 26. 4. 2004, a teda prvýkrát mohol právo uplatniť na súde 27. 4. 2004, čím trojročná lehota uplynula dňa 27. 4. 2007. Keďže návrh na súde bol podaný dňa 4. 9. 2007, z uvedeného je nepochybné, že bol podaný po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a preto prvostupňový súd musel prihliadnuť na námietku premlčaniu, ktorú vzniesol odporca. Odvolací súd preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a ďalšie odôvodnenie nevyhotovuje. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi, ktorý úspech nemal. Odvolací súd však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.