Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/88/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308205243 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5308205243.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja (v skratke SC ŽSK), so sídlom M. Rázusa 104, 010 01 Žilina, IČO: 42 054 575, vo veci týkajúcej sa SC ŽSK, závodu KYSUCE so sídlom A. Hlinku 2459, 022 01 Čadca, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., IČO: 36416525, so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, pracovisko kancelárie Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, proti odporkyni: Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX H. - U S., štátnej príslušníčke Slovenskej republiky, zastúpenej splnomocneným zástupcom Štefanom Krkošom, nar. XX.XX.XXXX, bytom ako odporkyňa, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 10C/92/2008-133 zo dňa 23. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni titulom náhrady trov konania sumu 13,76 € v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 55, § 69, § 70, § 77, § 78 Zákonníka práce, čl. 8 základných zásad Zákonníka práce a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že odporkyňa dodržala všetky formálne náležitosti podľa ust. § 70 Zákonníka práce pri okamžitom skončení pracovného pomeru. Úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a), písm. c) Zákonníka práce odporkyňa ako zamestnanec urobila v zákonom stanovenej jednomesačnej lehote v súlade s ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce. Navrhovateľ ako zamestnávateľ neplatnosť sporného okamžitého skončenia pracovného pomeru odporkyňou napadol návrhom v zákonom stanovenej dvojmesačnej prekluzívnej lehote v súlade s ust. § 77 Zákonníka práce, pričom existencia jeho naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení návrhom na rozhodnutie súdu podľa § 80 písm. c) O.s.p. vyplýva z hmotno-právnej úpravy v ust. § 77 a súvisiacich ustanovení Zákonníka práce umožňujúcich tak zamestnancovi ako i zamestnávateľovi uplatniť návrhom na súde nárok o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a to bez ohľadu na to, či súčasne trvá na ďalšom zotrvaní v spoločnom pracovno-právnom vzťahu alebo nie. Súd vo veci rozhodoval - v súlade so skutkovým a právnym vymedzení v odôvodnení návrhu navrhovateľa v tejto veci - na základe posúdenia existencie či neexistencie materiálnoprávneho dôvodu sporného okamžitého skončenia pracovného pomeru odporkyňou ako zamestnancom za podmienok ust. § 69 ods.1 písm. a), písm. c) v spojení s ust. § 55 ods.2 písm. a), ods.3 a 5 Zákonníka práce, tieto vykladajúc a aplikujúc na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav konkrétnej veci účastníkov v duchu základných zásad Zákonníka práce, osobitne zásady uvedenej v čl. 8 Zákonníka práce, čl. 36 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky. Odporkyňa založila dôvod sporného okamžitého skončenia pracovného pomeru u navrhovateľa podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a), písm. c) Zákonníka práce na lekárskom posudku MUDr. P. K. v lekárskej správe zo dňa 2.6.2008 v ten istý deň doručenej navrhovateľovi ako zamestnávateľovi, z ktorej obsahu možno jednoznačne vyvodiť, že väčší ako lekárkou doporučený rozsah práce na počítači (najviac 4 hodiny denne) konštatujúcej nutnosť pracovných úľav, môže byť pre odporkyňu zdravie ohrozujúci. Uvedený posudok nadväzoval na predchádzajúce obdobné posúdenie zdravotných rizík pri výkone pracovných činností odporkyne i v lekárskej správe Martinskej fakultnej nemocnice, odbornej ambulancie pracovného lekárstva zo dňa 30.4.2008. Navrhovateľ po tom, ako mu odporkyňa lekársky posudok predložila v zákonom ustanovenej lehote 15 dní v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. a), postupom podľa ust. § 55 ods. 2 písm. a), ods. 3 a 5 Zákonníka práce, odporkyňu nepreradil na inú pre ňu zo zdravotného hľadiska vhodnú prácu. Svoj postup obhajoval poukazom na závery posudku zo dňa 23.6.2008 zmluvného lekára pracovnej zdravotnej služby MUDr. V. C., v mene v mene zdravotníckeho zariadenia ŽILPO, s.r.o. o spôsobilosti odporkyne na výkon konkrétnej činnosti - vymedzenej podľa opisu jej pracovných činností navrhovateľom ako zamestnávateľom a objednávateľom posudku v liste zo dňa zo dňa 01.10.2007 pod č. 1117/129/2007. Zo záverov znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne MUDr. Z. S. (konštatujúcej poškodenie zdravia a zdravotné riziká odporkyne pri výkone práce u navrhovateľa nie inak, ale zhodne so závermi odporkyňou v súvislosti so sporným skončením pracovného pomeru navrhovateľovi predloženej lekárskej správy MUDr. K. zo dňa 2.6.2008), hoci navonok protichodné závery vyššie citovaných lekárskych posudkov sú správne - pretože sú viazané k poskytnutým vstupným údajom o reálne vykonávaných pracovných činnostiach odporkyne v pracovnom pomere u navrhovateľa. Pre rozhodnutie súdu rozhodujúcou a medzi účastníkmi spornou skutkovou otázkou je rozsah konkrétnych jednotlivých činností vykonávaných odporkyňou v rámci jej pracovného zaradenia u navrhovateľa ako odbornej referentky účtovníctva podľa navrhovateľom predloženého opisu pracovnej činnosti zo dňa 1.9.2005, vyhotoveného a účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu potvrdeného pri uzavretí ich dohody zo dňa 1.9.2005 o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.2.1977 - a osobitne najmä požiadavky na prácu s počítačom pri ich vykonávaní. K uvedenej spornej skutkovej otázke vykonaným dokazovaním súd ustálil, že s výnimkou svedkyne Mgr. A. výpoveď žiadneho z ďalších vypočutých svedkov vrátane svedkyne Z. A., zamestnankyne navrhovateľa nekorešponduje s takým vymedzením faktických pracovných činností odporkyne, najmä so zreteľom na rozsah prác vykonávaných s použitím počítača, ako ho opísal v liste zo dňa zo dňa 1.10.2007 pod č. 1117/129/2007 navrhovateľ ako jej zamestnávateľ, usvedčujúc tak navrhovateľa z účelového a v neprospech zamestnanca zaujatého konania. Navrhovateľ po predložení lekárskeho posudku MUDr. K. zo dňa 2.6.2008 (ktorého správnosť je potvrdená i závermi súdom ustanovenej znalkyne v tejto veci) ani formálne nedodržal zákonom stanovenú lehotu podľa cit. § 69 ods.1 písm. a) Zák. práce na preradenie odporkyne na inú pre ňu v zmysle predloženého zdravotného posudku vhodnú prácu. Zlyhal ako zamestnávateľ, ktorého povinnosťou v zmysle čl. 8 základných zásad Zákonníka práce je dbať na ochranu života a zdravia svojich zamestnancov pri práci. Odporkyňa je zamestnancom, ktorý ku dňu sporného skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom odpracoval u tohto zamestnávateľa v pracovnom zaradení účtovníčky viac ako 31 rokov. Pokiaľ svojmu zamestnávateľovi odporkyňa predložila lekársky posudok a ak po jeho predložení navrhovateľ ako zamestnávateľ považoval za sporný v posudku uvedený hraničný rozsah pomeru pracovných činností odporkyne podľa pracovnej zmluvy vyžadujúcich prácu s počítačom, tzn. či je to v skutočnosti viac alebo menej ako 4 hodiny (pritom zjavne, ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania - posúdením obsahu pracovnej náplne odporkyne zo dňa 01.9.2005 a výpovedí svedkov - sa nejedná o navrhovateľom účelovo uvádzaný pomer 80 % ku 20 %), naviac v prípade práce účtovníčky bez pochybností nerovnomerne rozvrhnutý, s jednoznačne väčším vyťažením v určitých dňoch a pri určitých prácach, v takomto prípade preukázaného zistenia ohrozenia zdravia zamestnanca v súvislosti s jeho pracovnou činnosťou podľa pracovnej zmluvy sa od zamestnávateľa spravodlivo očakáva v prvom rade postup jednoznačne v prospech zamestnanca a v súčinnosti s ním, so zreteľom na ochranu jeho zdravia, prostredníctvom bezodkladného, hoci i dočasného preradenia na inú vhodnú prácu - a nie mu naopak dokazovať túto podľa lekárov jednoznačne kritickú hranicu, ktorú z hľadiska ochrany zdravia odporkyne nemožno prekročiť, zamestnávateľ pri vyžadovaní plnenia pracovných úloh od odporkyne z pracovného pomeru v jej doterajšom pracovnom zaradení neporušuje. Presný časový údaj alebo percentuálny pomer vykonávania pracovných činností účtovníčky odporkyňou nebol zistený, tento bol len deklarovaný účastníkmi a jednotlivými svedkami, vychádzajúcimi zo svojich vlastných pracovných skúseností, ani ho striktne zistiť nie je možné. Z hľadiska predmetu sporu vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým zisteniam v tejto veci je neprípustné vychádzať ani z priemerných údajov, ale súd považuje za podstatný skutkový záver, že tak ako odporkyňa zrejme nie každý deň v pracovnom týždni či mesiaci využívala prácu s počítačom pre jednotlivé pracovné činnosti v rozsahu presahujúcom čas štyroch hodín, rovnako nepochybne z titulu plnenia svojich pracovných úloh z pracovnej zmluvy zas v iných dňoch opakovane, pravidelne, nevyhnutne a nepochybne lekárskym posudkom stanovený prípustný čas práce s počítačom musela prekročiť - čím podľa lekárskeho posudku preukázane ohrozovala svoje zdravie. Prípadné nezvládanie zadaných pracovných činností odporkyňou podľa pracovnej zmluvy nie je súdom posudzovaným dôvodom sporného skončenia pracovného pomeru; súd však opäť dodáva, že odporkyňa bola dlhodobo práceneschopná a preto by bolo primerané, ak sa v prípade nástupu účtovníčky do práce po takom dlhom časovom odstupe umožní jej zodpovedajúci časový priestor na zaškolenie a oboznámenie sa so zmenami účtovných a iných všeobecne záväzných, prípadne interných predpisov, počítačových programov pre spracovanie účtovníctva, zmenami v konkrétnych podmienkach zamestnávateľa a pod. Súd na rozdiel od navrhovateľa pri existencii sporného rozsahu, v akom si plnenie jednotlivých pracovných činností odporkyne vyžadovalo prácu s počítačom z hľadiska lekársky preukázaného hraničného rozmedzia štyroch hodín počas pracovného dňa, výsledky vykonaného dokazovania posudzoval v zmysle zákonných zásad v prospech zamestnanca, ktorého zdravie je pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy preukázane ohrozené, považujúc pri výklade a aplikácii zákonných ustanovení v tomto spore z hľadiska rešpektovania ich účelu a spravodlivosti súdneho rozhodnutia za neprípustné postupovať opačne. Majúc za preukázané, že v čase sporného skončenia pracovného pomeru boli splnené všetky nielen formálne ale i materiálne podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru odporkyňou ako zamestnancom podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a), písm. c) v spojení s ust. § 55 ods. 2 písm. a), ods. 3 a 5 Zákonníka práce, keď vykonaným dokazovaním nebol preukázaný opak, súd návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti sporného okamžitého skončenia pracovného pomeru ako vecne nedôvodný zamietol. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatňoval náhradu prvostupňového a odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nemá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po citácii zákonných ustanovení Zákonníka práce, článkov Ústavy SR, článkov Listiny základných práv a slobôd, ustanovení Občianskeho súdneho poriadku tvrdil, že v konaní pred prvostupňovým súdom došlo k vzťahu k odvolaním uvedenej právnej úprave, ktorou sa prvostupňový súd pri rozhodnutí veci riadil k jej nesprávnej interpretácii, čo má za následok nesprávne právne posúdenie nároku. Poukázal na to, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Splnením hmotno-právnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorej účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa a tvrdil, že so závermi prvostupňového súdu, ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie, sa vzhľadom na prejednávanú vec a zistený skutkový stav vykonaným dokazovaním nedá súhlasiť. Rozporoval správnosť rozhodnutia z dôvodu, že prvostupňový súd nehodnotil vykonané dôkazy komplexne a s prihliadnutím na predmet sporu a pri vyhodnotení skutkového stavu sa jednostranne zameriaval len na dodržiavanie povinnosti zamestnávateľa pracovno- právnych vzťahov. Rozhodnutie prvostupňového súdu je nesprávne z dôvodu, pokiaľ žalovaná ako zamestnankyňa vymedzila právne dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ustanovením § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce dôvodiac, že navrhovateľ ako zamestnávateľ ju po predložení a v súlade s predloženým lekárskym posudkom nepreradil na inú vhodnú prácu, neobstojí, pretože tejto skutočnosti o označenom dôvode nesvedčí žiaden dôkaz. Ak sa odporkyňa odvoláva na lekársku správu MUDr. P. K. zo dňa 2.6.2008, z tejto len vyplýva „že doporučená práca na počítači najviac 4 hodiny denne, nevhodná ťažšia fyzická práca so zaťažením zápästia a jednostranná záťaž, ktorá provokuje preťažovanie zápästia, sú nutné pracovné úľavy“. S prihliadnutím na tento záver lekára potom nie je možné zamieňať pojem povinnosti zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú vhodnú prácu z dôvodu, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu (§ 55 ods. 2 ZP), pretože v čase podania okamžitého skončenia pracovného pomeru takýto dôvod preradenia na inú vhodnú prácu neexistoval. Pri neexistencii takého dôvodu je potom preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru z takto zamestnancom skutkovo vymedzeného dôvodu nemôže byť platné. Pokiaľ došlo k právnemu vymedzeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru odporkyňou - zamestnancom s poukázaním na ust. § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, teda že je bezprostredne ohrozený jej život alebo zdravie, tak potom z dôvodu, že vo vzťahu k tomuto tvrdenému právnemu dôvodu odporkyňa neprodukovala v podaní adresovanom navrhovateľovi ako zamestnávateľovi žiadne skutkové okolnosti, pre absenciu zákonom požadovanej náležitosti prejavu vôle v súlade s ust. § 70 Zákonníka práce a to skutkového vymedzenia jeho dôvodu je takýto právny úkon absolútne neplatný (§ 17 ZP, § 37 ods. 1 OZ). Na preukázanie uvedeného nie je potom možné, aby bol prvostupňovým súdom takýto právny úkon považovaný za platný. V tomto smere sa podľa neho jedná o vadu konania, ktorej preukázanie je odvolacím dôvodom v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. b) a d) O.s.p. Potom rozhodnutie prvostupňového súdu vo vzťahu k účastníkovi konania na strane navrhovateľa pôsobí jednoznačne arbitrárne a šikanózne, pretože prvostupňový súd vyvodzuje v prejednávanej veci len vlastné domnelé skutkové zistenia podporujúc tým nesprávnosť postupu zamestnankyne, ktorá takýto právny úkon vo vzťahu k navrhovateľovi ako zamestnávateľovi učinila. Na záver uviedol, že pri variabilite možnosti práce odporkyňa ako zamestnankyňa na pracovisku, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami, si odporkyňa, pokiaľ by bola mala po nástupe do práce vôľu pracovať, mala možnosť voliť mieru práce tak s počítačom, ako aj s inými dokumentmi v rámci vlastného subjektívneho pocitu a v súlade s jej pracovnou náplňou tak, aby k ohrozeniu jej zdravia nedošlo. V rámci svojej výpovede odporkyňa potvrdila, že Ing. X., riaditeľ organizácie, v ktorej vykonávala prácu, sa pre prípadný výkon práce nad rozsah 4 hodín a dopad na jej zdravie zaujímal. Tieto všetky skutočnosti nasvedčujú tomu, že zo strany odporkyne ide o účelový dôvod v snahe skončiť pracovný pomer a je vyvrátené tvrdenie súdu o tom, že snahou zamestnávateľa nebolo vytvoriť zamestnankyni vhodné pracovné prostredie a že sa voči nej správal šikanózne. Takéto tvrdenia nemajú oporu v zistenom skutkovom stave. K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie odporkyňa. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako správny a spravodlivý. Vo vyjadrení poukazovala na to, že šikanózne správanie navrhovateľa bolo preukázané tým, že ju písomne upozornil na porušenie pracovnej disciplíny hneď na druhý deň po nástupe do zamestnania po dlhodobej PN a podľa vyjadrenia Mgr. A. údajne preto, že nepodpísala novú pracovnú náplň. Toto odmietla pre nezlučiteľnosť uvedenej práce s jej zdravím. Ironickú poznámku riaditeľa závodu nemožno považovať za konštruktívny záujem o jej zdravie, ale konfrontačné poukázanie na to, že jej žiadne úľavy nepripustí. Práca účtovníčky nespočíva iba v účtovaní, ale ako vyplýva z pracovných náplní, z iných činností spojených takmer úplne s prácou na počítači. Pracovný pomer okamžite skončila z dôvodu ohrozenia svojho zdravia a táto hrozba tu nepochybne bola. Zamestnávateľ mal možnosť dať jej výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, čo by bolo spojené s poskytnutím značného odstupného podľa kolektívnej zmluvy, z ktorého dôvodu zvolil formu hrubého nátlaku na ňu, aby dala výpoveď alebo pristúpila na vnútenú dohodu o skončení pracovného pomeru, či pre vyfabrikované porušenie pracovnej disciplíny. Je ZŤP a invalidná, o čom zamestnávateľ vedel a konanie zamestnávateľa je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a právne pochybenie. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že odporkyňa dodržala všetky formálne náležitostí v súlade s ust. § 70 Zákonníka práce pri okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľom listom zo dňa 1.7.2008. Uvedený úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. a), písm. c) Zákonníka práce odporkyňa uskutočnila v zákonom stanovenej jednomesačnej lehote v súlade s ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce. Z obsahu úkonu - okamžitého skončenia pracovného pomeru je nepochybne zrejmý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo potvrdzuje lekárska správa MUDr. K. zo dňa 2.6.2008 ako aj znalecký posudok vyhotovený súdnou znalkyňou MUDr. Z. S.. K námietkam navrhovateľa uvedeným v podanom odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 1.7.2008 odporkyňou doručenom zamestnávateľovi dňa 2.7.2008 (ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a), c) Zákonníka práce uviedla, že v dôsledku ochorenia je zdravotne obmedzená na niektoré pracovné činnosti, o čom doložila zamestnávateľovi lekársky posudok dňa 23.5.2008 v upravenej verzii 2.6.2008. Napriek tomu ju zamestnávateľ nepreradil na inú vhodnú prácu (podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce) je zrozumiteľným spôsobom vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru odporkyňou ako zamestnankyňou voči navrhovateľovi ako zamestnávateľovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých rozhodnutí súd je povinný vychádzať z obsahu podaní a nemá byť prísne formalistický. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé, čoho sa odporkyňa vo svojom úkone okamžitého skončenia pracovného pomeru voči zamestnávateľovi domáhala. Odporkyňa spolu s okamžitým skončením pracovného pomeru doručila zamestnávateľovi, t.j. navrhovateľovi lekársku správu MUDr. P. K. zo dňa 2.6.2008. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ mal vedomosť o zdravotnom stave odporkyne aj z predchádzajúcej lekárskej správy zo dňa 23.5.2008. Navrhovateľ neprodukoval žiaden dôkaz o tom, akým spôsobom chcel riešiť pracovné zaradenie odporkyne ako zamestnankyne vzhľadom na jej zdravotný stav. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii navrhovateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil ako vecne a právne správny. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa ako úspešná účastníčka v odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.