Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/398/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310200330 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5310200330.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: MEDIA/ST, s.r.o. so sídlom v Žiline, Moyzesova č. 35, IČO: 36 380 849, zastúpený JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom v W., F.. M.R.R. č. X, proti odporkyni: Mgr. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. nad P., J. č. XXXX, zastúpená Advokátska kancelária, s.r.o. JUDr. Milan Chovanec, V. Tvrdého 791/17, Žilina, o zaplatenie 1.613,12 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C/135/2010-134 zo dňa 9. júna 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.273,33 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.4.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku sumy 339,79 eur zamietnutý, sa krajský súd n e d o t ý k a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.273,33 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.4.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí prvý výrok). Návrh vo zvyšku sumy 339,79 zamietol (v poradí druhý výrok) a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.188,04 eur na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí tretí výrok). V odôvodnení rozsudku (z hľadiska skutkových zistení) uviedol, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 1.2.2008 pracovnú zmluvu, podľa ktorej mala odporkyňa ako zamestnanec získavať reklamu a redakčné články pre časopis Stavebníctvo a bývanie, resp. iné produkty. Za riadne vykonávanú činnosť mala podľa pracovnej zmluvy nárok na hrubú mesačnú mzdu vo výške 15.000,- Sk a bola povinná urobiť obrat 150.000,- Sk. Nad tento limit bola dohodnutá provízia 16 % z rozdielu obratu, ktorý je v hrubej mzde. Účastníci sa dohodli, že namiesto finančných prostriedkov bude mzda odporkyni vyplatená tak, že za ňu navrhovateľ vyplatí tovarom, ktorý si vyberie v spoločnosti GEKO, predajňa Žilina. Toto sa aj stalo, pretože podľa dodacieho listu zo dňa 15.10.2008 bol odporkyni dodaný tovar v celkovej hodnote 105.437,40 Sk, vrátane DPH. Konkrétne išlo o trojkreslo, dvojkreslo, jednokreslo, posteľ, spojnicu, rošt, konferenčný stôl, karafu, obliečky, vankúš a dva koberce. Spoločnosť GEKO vystavila dňa 15.10.2008 navrhovateľovi faktúru, ktorá bola v sume 105.437,- Sk aj uhradená. Odporkyňa má doposiaľ veci, ktoré od spoločnosti GEKO prevzala, resp. ktoré jej boli dodané. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku sa okresný súd zaoberal listinou pod názvom záväzok (č.l. 35 spisu), ktorý bol podpísaný pracovníčkou navrhovateľa D. W. a odporkyňou. Táto listina predchádzala listine zo dňa 24.2.2009, označenej ako Pohľadávka a bola tak isto podpísaná D. W. a odporkyňou. Túto listinu vyhodnotil okresný súd ako uznanie záväzku odporkyne voči navrhovateľovi. S poukazom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že odporkyni bola mzda vyplatená formou naturálnej mzdy podľa § 127 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej už len ZP) a to tak, že od spoločnosti GEKO jej bol dodaný tovar v celkovej hodnote 105.437,- Sk, ktorý za odporkyňu zaplatil navrhovateľ. Nakoľko takouto formou bola odporkyni vyplatená mzda, bola povinná vykonať prácu zodpovedajúcu hodnote dodaného tovaru. Odporkyňa však túto skutočnosť nepreukázala. V konaní len predkladala listiny, ktorými preukazovala skutočnosť, že prácu vykonala, nenavrhla však žiadny iný dôkaz, ako napr. znalecké dokazovanie. Na základe týchto skutočností dospel k názoru, že odporkyňa sa bezdôvodné obohatila o sumu 1.273,33 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 48.597,- Sk (1.613,12 eur) a sumou 10.236,50 Sk (339,79 eur). Posledne označená suma predstavuje rozdiel medzi hodnotou tovaru dodaného odporkyni spoločnosťou GEKO v uznaní záväzku (115.674,- Sk) a hodnotou skutočne prevzatého tovaru (105.437,40 Sk). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého priznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Proti vyhovujúcemu výroku i proti výroku o náhrade trov konania podala odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že návrh navrhovateľa sa v celom rozsahu zamietne a prizná sa jej voči navrhovateľovi plná náhrada trov konania. V dôvodoch uviedla, že okresný súd si osvojil nesprávny právny názor navrhovateľa, podľa ktorého by jej mal vzniknúť nárok na mzdu v príslušnom mesiaci len pri splnení obratu 150.000,- Sk. Ak by bol tento názor správny, potom by v niektorých mesiacoch mala mzdu nižšiu ako je minimálna mzda, resp. za iné mesiace by nemala nárok na mzdu vôbec. Táto skutočnosť však nevyplýva ani z pracovnej zmluvy, ani zo žiadnych iných dôkazov. Jej mesačná hrubá mzda predstavovala sumu 15.000,- Sk. Z jednotlivých ustanovení zmluvy nevyplýva skutočnosť, že pokiaľ by neboli zabezpečené obchody pre navrhovateľa v obrate 150.000,- Sk, nemá nárok na dohodnutú mzdu. Naviac pre navrhovateľa vykonávala aj iné práce a činnosti ako tie, ktoré predstavovali zabezpečenie obratov z reklamného priestoru. Žiadna dohoda ani dojednanie inej zmluvy nestanovilo, že pokiaľ v príslušnom mesiaci nedosiahne obrat 150.000,- Sk, nevznikne jej nárok na mzdu. Rovnako sa s navrhovateľom nikdy nedohodli na tom, že by sa zrealizované obchody v časovom úseku (štvrťrok, polrok, rok) mali sčítavať a priemerovať. Aké obraty vykonala a zabezpečila počas svojho pracovno-právneho vzťahu s navrhovateľom predložila okresnému súdu v kalkulácii, z ktorej vyplýva, že nie ona navrhovateľovi, ale naopak, navrhovateľ jej dlhuje sumu 114.073,28 Sk (3.786,54 eur). Ak okresný súd dospel k záveru, že ňou predložené dôkazy nie sú dostatočné, mal vyžiadať od navrhovateľa výpis z účtovnej evidencie, z ktorej by vyplývalo, že obchody skutočne vykonala. Nestotožnila sa ani s právnym záverom súdu, ktorý listinu označenú ako Pohľadávka zo dňa 24.2.2009 vyhodnotil ako uznanie záväzku. Zo žiadneho ustanovenia tejto listiny nevyplýva, že išlo o uznanie záväzku. Svojím podpisom vlastne len potvrdzovala prevzatie vyššie označenej listiny. Naviac samotný navrhovateľ v konaní priznal, že sumy uvedené v označenej listine nie sú hodnoverné. Pokiaľ sa jej v odôvodnení napadnutého rozsudku vytýka, že nenavrhla znalecké dokazovanie, tento dôkaz nepovažovala za potrebný, pretože svedkyňa navrhovateľa D. W. na pojednávaní dňa 10.3.2011 potvrdila, že údaje, ktoré uviedla vo svojom vyúčtovaní, sú pravdivé. Menovaná svedkyňa netvrdila, že obchody nevykonala, len uvádzala, že ich do vyúčtovania nedala. Odporkyňa namietala i skutočnosť, že okresný súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia nesprávne vychádzal z hodnoty tovaru 105.347,- Sk, v ktorej je započítaná i DPH. Nakoľko navrhovateľ je platcom DPH, vo svojom daňovom priznaní si označenú daň odpočítal. Z uvedených dôvodov mal okresný súd pri hodnote tovaru vychádzať len zo sumy 88.602,86 Sk. Výrok o náhrade trov konania napadla odporkyňa z dôvodu, že navrhovateľovi nemala byť priznaná odmena za úkony: zaslanie listinných dôkazov a návrh na vykonanie dôkazov, porada s klientom zo dňa 26.10.2010 a porada s klientom zo dňa 18.4.2011, nakoľko nejde o úkony ako to predpokladá advokátska tarifa. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť a odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť mu trovy odvolacieho konania. Tvrdenie odporkyne, že okresný súd mal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať z hodnoty tovaru zníženej o DPH, je polopravda, pretože navrhovateľ si odpočet DPH doposiaľ neuplatnil. Mal za to, že listina pod názvom Pohľadávka zo dňa 24.2.2009 je podľa obsahu uznaním záväzku zo strany odporkyne. Tabuľky o hodnote mediálnych obchodov, ktoré predložila odporkyňa, sú zavádzajúce. V konaní pred okresným súdom preukázali, že jej nevznikol nárok na provízie, čo potvrdzujú nimi dodané tabuľky faktúry založené v spise. Z obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.2008 jednoznačne vyplýva, že odporkyňa nemala automaticky z obratu nad 150.000,- Sk nárok na 16 % províziu, pretože podliehala schváleniu Ing. M.. Výpočet odmeny za jednotlivé úkony poskytnutých právnych služieb zo strany okresného súdu považoval navrhovateľ za správny. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), v napadnutom výroku vo veci samej a vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, z týchto dôvodov: Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že je dôvodná námietka odporkyne vo vzťahu k listine zo dňa 24.2.2009 pod názvom Pohľadávka, ktorú okresný súd vyhodnotil ako uznanie dlhu. Napadnutému rozsudku možno v tomto smere v prvom rade vytknúť, že v jeho odôvodnení chýbajú akékoľvek právnej úvahy, na základe ktorých považoval okresný súd listinu zo dňa 24.2.2009 za uznanie záväzku odporkyne voči navrhovateľovi. Ak okresný súd mienil považovať označenú listinu za uznanie dlhu podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej už len OZ), potom mal vychádzať zo skutočnosti, že k platnosti uznania dlhu sa vyžaduje (okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony) splnenie troch podstatných náležitostí: a/ písomná forma, b/ vyjadrenie prísľubu dlžníka dlh zaplatiť, c/ uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Uznaním dlhu nie je napríklad záväzok dlžníka (hoci aj písomný) vrátiť veriteľovi v určenom termíne požičané peniaze. Na uznanie dlhu je potrebné, aby dlžník v písomnom prejave uznal, že svoj dlh splní, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku, v akom dlh uznáva. Dôvod dlhu nie je síce nevyhnutné výslovne uviesť priamo v uznávacom prejave, tento prejav však musí obsahovať také údaje, z ktorých (za prípadnej pomoci výkladu podľa § 35 OZ) dôvod dlhu nepochybne vyplýva. Pokiaľ sa okresný súd v napadnutom rozsudku (str. 4 ods. 3) obmedzil len na konštatovanie, že odporkyňa svoj záväzok voči navrhovateľovi uznala, odôvodnenie rozsudku v tomto smere je nepreskúmateľné a nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí listinu zo dňa 24.2.2009 z hľadísk uvedených v predchádzajúcom odseku tohto uznesenia a v odôvodnení nového rozhodnutia uvedie právny predpis a svoje právne úvahy, na základe ktorých označenú listinu ako uznanie dlhu posúdil. Pri posúdení listiny zo dňa 24.2.2009 bude prihliadať na jej celkový text, kto ho písal a či z jeho obsahu možno vyvodiť splnenie všetkých podstatných náležitostí uznania dlhu podľa § 558 OZ (samozrejme za predpokladu, že podľa označeného ustanovenia bude okresný súd listinu zo dňa 24.2.2009 právne posudzovať). Z hľadiska ustálenia skutkového stavu veci bude potrebné odstrániť aj rozpory medzi tvrdením navrhovateľa, že odporkyni nevznikol žiadny nárok na provízie z bartrových obchodov (č.l. 52 spisu) a obsahom listiny zo dňa 24.2.2009, kde naproti tomu navrhovateľ uvádza, že za roky 2008 a 2009 vznikol odporkyni nárok na provízie vo výške 46.250,- Sk. Nepresvedčivo vyznieva i konštatovanie okresného súdu na str. 4 ods. 2 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že navrhovateľke (správne odporkyni - poznámka odvolacieho súdu) bola dodaním tovaru od spoločnosti GEKO v celkovej hodnote 105.437,- Sk (3.499,87 eur) vyplatená mzda formou naturálnej mzdy podľa § 127 ods. 1 ZP, pričom prácu v tejto hodnote nevykonala. V tomto smere okresný súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, z akých skutkových okolností vychádzal, že navrhovateľ dodaním tovaru od spoločnosti GEKO vyplatil odporkyni mzdu vo forme naturálnej mzdy, či malo ísť o mzdu v rozsahu dodaného tovaru a za ktoré obdobie. Ak išlo o mzdu, mal sa okresný súd vysporiadať s opakovaným tvrdením navrhovateľa, že proti odporkyni uplatňuje nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozsudku zároveň konštatuje, že odporkyňa predkladala listiny, ktorými preukazovala vykonanie prác u navrhovateľa, mal tieto listiny podľa zásad uvedených v ust. § 132 O.s.p. aj vyhodnotiť. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako nevysporiadal ani s tvrdením navrhovateľa (č.l. 53 p.v. spisu), že odporkyňa mala od neho súhlas len na prevzatie sedacej súpravy, pričom zvyšok tovaru si zobrala od spoločnosti GEKO svojvoľne. Neobjasnenou zostala i otázka, prečo vo faktúre spoločnosti GEKO zo dňa 15.10.2008 sa uvádza aj tovar pod názvom Verena (2 ks), resp. pod názvom Prezident Kokos (2 ks), o ktorom sa v konaní netvrdilo, že by ho odporkyňa prevzala. V tomto smere bude preto potrebné náležite objasniť, aký tovar odporkyňa od spoločnosti GEKO v skutočnosti prevzala, v akej hodnote a na úkor koho a v akej sume sa obohatila. Odvolací súd s poukazom na tieto zistenia rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku vo veci samej, ako i v závislom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne aj o všetkých trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania, keď sa v tomto smere vysporiada s odvolacími námietkami odporkyne. Výroku rozsudku, ktorým bol návrh vo zvyšku 339,79 eur zamietnutý, sa krajský súd nedotkol, nakoľko tento výrok nebol napadnutý odvolaním. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.