Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/350/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310201684 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5310201684.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Turzovka, so sídlom Jašíkova 178, Turzovka, IČO: 00 314 331, zastúpeného Stilo, s.r.o, so sídlom Čadca, Palárikova 83, proti odporcom: v rade 1/ M. T., nar. XX.XX.XXXX, v rade 2/ N. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. XXX, H., zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A v konaní o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 10C/43/2010-104 zo dňa 22.07.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Odporcom v rade 1/ a 2/ súd p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v sume 288,10 Eur, ktoré je povinný zaplatiť navrhovateľ na účet zástupcu: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A v lehote 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Čadci zamietol návrh, ktorým sa domáhal navrhovateľ určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k. ú. H., zapísanej v Správe katastra Čadca na LV č. XXXX, ako pozemok parcela KNC č. 2333/5 o výmere 2265 m2, v prospech odporcov ako bezpodielových spoluvlastníkov. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v rade 1/ 2/ sumu 357,05 Eur, na účet zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, s.r.o. v lehote 3 dní. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd poukazoval na ustanovenie zák. č. 180/1995, pričom konštatoval, že neknihovaný pozemok, nie vždy spĺňa charakter verejného majetku. Uviedol, že i neknihované pozemky mohli byť predmetom vlastníckeho a iného vecného práva súkromných osôb, pričom práve v tejto veci právnej predchodkyni odporcov samotná obec potvrdila skutočnosť, že predmetný pozemok táto osoba držala, užívala a tento pozemok neslúžil k potrebám obce, alebo jej občanov. Na základe tohto prejavu potom došlo k vydaniu rozhodnutia správnym orgánom, ktorý potvrdil, že právny predchodca odporcov nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním. Odporcovia sú zapísaní ako spoluvlastníci v príslušnom katastri nehnuteľností a keďže v konaní nebol preukázaný opak existujúceho skutkového stavu, ani vyvrátená pravdivosť údajov v katastri, návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie navrhovateľ. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd sa v rámci svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal s otázkou vydržania spornej parcely právnou predchodkyňou odporcov. Pokiaľ by tak učinil, musel by dospieť k záveru, že O. S. nemohla nikdy nadobudnúť vlastnícke právo k parcele KNC č. 2333/5, ktorá je totožná s časťou parcely 6717/1 a následne nemohla ani platne uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníckeho práva na odporcov. Právna predchodkyňa odporcov nemohla nadobudnúť vydržaním neknihovanú parcelu a preto táto nemohla byť ani predmetom dedenia, podľa dedičského rozhodnutia D/1686/93 Okresného súdu v Čadci. Odporcovia v rade 1/ 2/ počas súdneho konania nepreukázali a ani netvrdili existenciu nadobúdacieho titulu vydržania ich právnej predchodkyne. Svoje tvrdenie obmedzili len na konštatovanie, že ich právna predchodkyňa nadobudla spornú nehnuteľnosť titulom vydržania, na základe v minulosti uskutočnenej reálnej deľby medzi pozemnoknižnými vlastníkmi. Toto ich tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom v konaní preukázané. Prvostupňový súd sa vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal, namiesto toho komentoval jednotlivé ustanovenia zákona č. 180/1995 Z. z. Predmetná parcela na základe potvrdenia správy Katastra nehnuteľností v Čadci, bola neknihovaná, nachádza sa v zastavanom území obce, a teda dňom účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z. prechádza do vlastníctva obce. Súd nesmie pochybenie katastrálneho úradu Správy katastra v Čadci dávať na ťarchu navrhovateľovi. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a určil vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech navhovateľa a tiež mu priznal trovy konania. K odvolaniu sa prostredníctvom právneho zástupcu, vyjadrili odporcovia v rade 1/ a 2/. Rozsudok prvostupňového súdu žiadali potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania. Samotný postup navrhovateľa považujú za zmätočný a chaotický, keď v roku 1998 vydal potvrdenie, v ktorom vyslovil súhlas s vysporiadaním spoluvlastníckeho práva osvedčením právnej predchodkyni O. S., pričom v tom čase bolo navrhovateľovi zrejmé, že sa jedná o neknihovanú parcelu. Navrhovateľ prejavil záujem o parcelu až samotným návrhom na začatie konania, pričom nikdy nespochybňoval držbu právnej predchodkyne, neskôr ani jej vlastnícke právo, ani vlastnícke právo odporcov. Za uvedenú nehnuteľnosť riadne platili daň, nehnuteľnosť užívali a obhospodarovali, vo vzťahu k navrhovateľovi vždy vystupovali ako výluční vlastníci a toto vlastnícke právo navrhovateľ nespochybňoval, pričom vydal aj stavebné povolenie na oplotenie sporného pozemku. V čase, keď nehnuteľnosť kupovali od O. S., išlo o nelukratívny pozemok, smetisko, ktorý odporcovia rekultivovali, čo stálo nemalé finančné prostriedky. Čo sa týka právneho posúdenia veci, odporcovia sa plne zhodli s názorom prvostupňového súdu, že aj neknihované parcely mohli byť predmetom vlastníckeho a iného vecného práva súkromných osôb, za splnenia podmienok uvedených pre vydržanie. V konaní pred odvolacím súdom, zástupca navrhovateľa opätovne poukazoval na skutočnosť, že odporcovia nepreukázali, že by ich právna predchodkyňa vydržala nehnuteľnosť, nebol preukázaný nadobúdací titul. Následne potom ani kúpna zmluva, na základe ktorej odporcovia nehnuteľnosť nadobudli nie je platná a takýto úkon považoval navrhovateľ za absolútne neplatný. Odporcovia prostredníctvom zástupcu poukazovali na skutočnosť, že práve navrhovateľ sa pred vydaním rozhodnutia správy katastra vyjadroval ku všetkým skutočnostiam, to znamená k držbe, predchádzajúcemu užívaniu nehnuteľnosti, ako aj k vydržaniu. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok prvostupňového súdu v súlade s ust. § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, z preskúmavaného rozsudku, spisového materiálu a vyjadrenia účastníkov, resp. ich zástupcov v odvolacom konaní, mal aj odvolací súd preukázané, že žalobou podanou dňa 11.3.2010 sa domáhal navrhovateľ voči odporcom v rade 1/ a 2/ určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k. ú. H., zapísanej na LV č. XXXX, ako parcela KNC - 2333/5 o výmere 2265 m2, zapísanej spoluvlastnícky v prospech odporcov. Poukazoval na skutočnosť, že uvedená parcela je totožná s neknihovanou pozemnoknižnou parcelou PKN č. 6717/1 a preto právna predchodkyňa odporcov O. S. nemohla nadobudnúť pozemok vydržaním a táto parcela nemohla byť ani predmetom dedenia, podľa dedičského rozhodnutia Okresného súdu Čadca D/1686/93. Kúpna zmluva, ktorou O. S. previedla vlastnícke právo v prospech odporcov v rade 1/ a 2/ je absolútne neplatná. Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v zmysle § 14 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. je navrhovateľ. Prvostupňový súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že Správa katastra Čadca rozhodnutím zo dňa 27.3.2003, ako príslušný správny orgán, v zmysle zák. č. 180/1995 Z. z., na základe žiadosti O. S. podanej 24.10.1998 komisii ROEP pri Mestskom úrade Turzovka, že preukázala splnenie podmienok uvedených v § 11 ods. 4 uvedeného zákona v spojení s § 134 Občianskeho zákonníka potvrdil vlastnícke právo navrhovateľky k spornej KNC parcele č. 2333/5 v celosti vydržaním, dňom 27.3.2003. Rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.4. 2003. Ako podklad pre rozhodnutie okrem iného, správny orgán použil potvrdenie Mestského úradu Turzovka, kde primátor mesta súhlasil s vysporiadaním časti neknihovanej parcely v prospech právnej predchodkyne odporcov v rade 1/ a 2/. Vychádzajúc z týchto skutočností, postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal, či navrhovateľ preukázal, že údaj v katastri nehnuteľnosti, svedčiaci pri deklarovaní vlastníctva v prospech odporcov v rade 1/ a 2/ nie je hodnoverný a či bol preukázaný opak skutkového stavu, pri ktorom by vlastníctvo svedčilo v prospech navrhovateľa. V danom prípade prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a prijal správny právny záver, s ktorým sa aj odvolací súd plne stotožňuje. Z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že právna predchodkyňa odporcov v rade 1/ a 2/, deklarovala vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti titulom vydržania. Poukazovala na to, že predmetný pozemok mala nadobudnúť pred rokom 1950, na základe skutočnej držby a reálnej deľby medzi pozemnoknižnými vlastníkmi. Je nesporné, že predmetná nehnuteľnosť bola v držbe jej predchodcov a že nehnuteľnosť v minulosti neplnila funkciu tzv. verejného majetku, ktorý by bol využívaný priamo mestom, alebo jeho občanmi. Tu prvostupňový súd správne skonštatoval, že aj neknihovaný pozemok sa môže stať predmetom vlastníctva súkromnej osoby, za splnenia podmienok relevantnej právnej úpravy, vrátane vlastníckeho titulu vydržaním. V tomto kontexte potom správne hodnotil prvostupňový súd vyjadrenie navrhovateľa z roku 1998 (ktorému už v tom čase bolo zrejmé, že sa jedná o neknihovanú parcelu), ktorým v podstate potvrdil hodnovernosť údajov poskytnutých katastru nehnuteľností, ako správnemu orgánu rozhodujúcemu v zmysle zák. č. 180/1995 Z. z., o vlastníckom práve účastníka konania (právny predchodca odporcov 1 a 2/). Odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku prvostupňovým súdom plne stotožňuje a na jeho závery v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Pretože prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené aj v odôvodnení odvolania a na ktoré poukazoval navrhovateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolací súd nepovažoval odvolanie za dôvodné. Rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcom v rade 1/ a 2/, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, náhradu trov v sume 288,10 Eur, čo predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pozostávajúcu z troch úkonov právneho zastúpenia a to, vyjadrenie k odvolaniu, (§ 11) úkon v hodnote 57,- Eur, účasť na pojednávaní dňa 16.2.2012 (§ 14 ods. 5) v rozsahu 14,67 Eur a účasť na pojednávaní dňa 22.3.2012, úkon v hodnote 58,69 Eur. K uvedeným úkonom bol priznaný režijný paušál (§ 16 ods. 3) a to 1 x 7,41 Eur a 2 x 7, 63 Eur, taktiež náhrada cestovných výdavkov za cestu Čadca - Žilina a späť na pojednávaní dňa 16.2.2012 a 22.3.2012, 1 cesta 32 km pri spotrebe 6,8 l na 100 km a cene benzínu 1,549 Eur s paušálnou náhradou za 1 km/ 0,183 Eur (opatrenie 632/2008 Z. z.) to je spolu 36,22 Eur. Súd tiež priznal náhradu za stratu času (§ 17), avšak len za 4 polhodiny, za jednu cestu Čadca - Žilina a späť po 12,71 Eur, čo je spolu 50,89 Eur, pretože na pojednávaní dňa 22.3.2012 bol v substitúcií za advokáta prítomný, na základe poverenia advokátsky koncipient JUDr. Strapáč. Ustanovenie § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznáva pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, náhradu za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu, za každú aj začatú polhodinu, pričom táto náhrada prináleží advokátovi, ako kompenzácia za jeho príjem, ktorý by mohol dosiahnuť v prípade, že poskytuje právne služby v sídle advokátskej kancelárie. Náhrada za stratu času však neprináleží advokátskemu koncipientovi. Pretože zástupca odporcov je platiteľom DPH, k stanovenej odmene za zastupovanie súd pripočítal 20 % DPH, čo predstavuje 48,01 Eur. Celkovo teda trovy predstavujú 288,10 Eur. Navrhovateľovi, ktorý nebol úspešný v odvolacom konaní, súd náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.