Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 3To/116/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311010323 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Juraj Krupa ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5311010323.2 Uznesenie Senát Krajského súdu v Žiline, zložený z predsedu senátu Juraja Krupu a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Vladimíra Sučika na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.11.2012 v Žiline, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 1T/98/2011-195 zo dňa 2.3.2012 r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Citovaným rozsudkom Okresný súd v Čadci podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil obžalovaného M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, okr. Q., spod obžaloby pre skutok, ktorým údajne spáchal trestný čin (prečin) ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Tr. zák. a trestný čin (prečin) výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a) Tr. zák. tak, že: dňa 12.7.2009 v čase okolo 00.15 h. v bare Hurrican v Čadci, na Ul. Malej, okres Čadca, napadol Y. D. a to tak, že ju udrel čelom svojej hlavy do jej tvárovej časti hlavy (tzv. hlavička), čím jej spôsobil zranenie: tržnú ranu na pravom obočí, akútnu stresovú situáciu po úraze a podľa poškodenej odlomenie zuba č. 2 (pravé dolné zuboradie), ktorá porucha zdravia u poškodenej Y. D. trvala 9 dní. Podľa § 288 ods.3 Tr. por. bola poškodená D. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. V zákonnej lehote podal proti tomuto rozsudku prokurátor odvolanie. Namieta vyhodnotenie vykonaného dokazovania, najmä že súd neuveril poškodenej. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu. Keď odvolací súd nerozhodol podľa § 316 ods. 1, 3 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, mohol prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Zistil tak, že okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Dôkazy obstarával z úradnej povinnosti, rešpektoval pritom aj právo strán obstarávať dôkazy. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonával dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Napadnutý rozsudok má všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 163 a nasl. Tr. por. V odôvodnení, síce stručne, no v súlade s § 168 ods. l Tr. por. súd uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Krajský súd sa s týmto rozsudkom stotožnil, preto v podrobnostiach naň odkazuje. Zásadne treba k veci povedať, že obžalovaný spáchanie činu popiera. Jediným usvedčujúcim dôkazom je tvrdenie poškodenej, že útočníkom, ktorý jej spôsobil zranenia bol, spomedzi viacerých tam prítomných osôb, práve obžalovaný. V spoločnosti poškodenej boli svedkovia I. a Q., no kým I. udalosť vôbec nevidela, svedok Q. pôvodne vypovedal, že nevie kto bol útočníkom, nevie ho opísať a vôbec si ho nezapamätal. Keď potom na hlavnom pojednávaní tvrdil, že útočníkom „bol asi určite" obžalovaný, znie to nedôveryhodne. Tento svedok pritom v kritickom čase bol vyvedený usporiadateľom z miestnosti. Podľa policajtov poškodená bola pod vplyvom alkoholu a na mieste nevedela útočníka stotožniť. Dôveryhodnosť tvrdení poškodenej je naštrbená aj jej výpoveďami o poraneniach. Ona totiž vypovedala, že jej pri údere hlavou útočník nie len zranil obočie, ale aj odlomil zub. Taký mechanizmus však znalec nepripustil a navyše na hlavnom pojednávaní zástupca poškodenej predložil potvrdenie zubného lekára, podľa ktorého v roku 2009 prišla poškodená na ošetrenie drobne odštiepeného zuba, ona však sama ešte dňa 4.4.2010 vypovedala, že si zub nedala ošetriť. Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania). Nie je možné uzatvoriť, že okresný súd postupoval nelogicky, alebo že by precenil dôkazy v prospech obžalovaného. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa je logické, prihliadajúce na ne jednotlivo aj v ich súhrne. Tento postup zodpovedá kritériám vyjadreným v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. a je len logické, že krajský súd potom rešpektoval tradičnú zásadu in dubio pro reo, plynúcu zo zásady vyjadrenej v ustanovení § 2 ods. 4 Tr. por. Ak má byť výpoveď poškodenej v podstate jediným dôkazom usvedčujúcim konkrétneho obvineného, musí ísť o dôkaz nepochybný, nevyvrátiteľný. Keďže tomu tak nie je, odvolací súd konštatuje, že sa dokazovaním nepodarilo jednoznačne preukázať, že páchateľom skutku, ktorý sa stal a ktorý je trestným činom, bol práve obžalovaný K.. Zvážiac všetky tieto skutočnosti po naznačených úvahách krajský súd nezistil dôvodnosť odvolania prokurátora, preto podľa § 319 Tr. por. toto odvolanie ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.