Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 3Tos/152/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311010399 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5311010399.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Adriany Gallovej na neverejnom zasadnutí konanom 20. decembra 2012 prejednal sťažnosť podanú odsúdeným W. P. proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2Nt/8/2011 z 30.5.2012 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného W. P. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Čadca podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Čadca sp.zn. 2T/26/2008. Proti uzneseniu okresného súdu podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, na ktorom sa rozhodovalo o jeho návrhu na povolenie obnovy konania. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že celé jeho odsúdenie je postavené na pochybných dôkazoch, čo vyplynulo z listu svedkyne poškodenej C. P.. Podľa názoru odsúdeného aj znalecký posudok znalca PhDr. P. H. je absolútne nezákonný. Súdu taktiež oznámil ďalšie nové skutočnosti, a to fyzické útoky zo strany jeho syna, motivované majetkovým prospechom a označil ďalších nových svedkov, a to C. P. a Q. A., ktorí v predchádzajúcom konaní vypočutí neboli a ktorí sa k veci môžu relevantne vyjadriť. Uviedol, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevysporiadal so všetkými ním označenými novými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne odôvodňujú povolenie obnovy konania. Súd prvého stupňa sa zaoberal iba listami svedkyne a zároveň poškodenej C. P.. Súd odôvodnenie napadnutého uznesenia v podstate zúžil len na list svedkyne C. P. zo dňa 12.10.2009, označený ako vyjadrenie k odvolaniu. Okrem týchto vecných námietok poukázal aj na formálne pochybenie spočívajúce v tom, že v písomnom vyhotovení uznesenia výrok nie je totožný s výrokom tak, ako bol vyhlásený na verejnom zasadnutí konanom 30.5.2012. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil, aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného W. P. nie je dôvodná. Po preskúmaní trestného spisu krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Výrok uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci zodpovedá tiež stavu veci a zákonu. Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. 2T/26/2008 bol W. P. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) tr. zák., pričom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 3To/139/2009 z 29.7.2010 mu bol za to uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. V tejto trestnej veci podal na Okresný súd Čadca odsúdený W. P. návrh na povolenie obnovy konania, pričom poukázal na tri listy svojej manželky svedkyne C. P., z ktorých má podľa jeho názoru vyplývať jeho nevina. V návrhu na povolenie obnovy konania označil znalecký posudok znalca PhDr. P. H. za nezákonný, pričom súd na tento znalecký posudok ako na dôkaz vôbec nemal prihliadať. Ako novú skutočnosť, o ktorej súd v pôvodnom konaní nevedel, uviedol, že jeho syn ho fyzicky napádal, a to z majetkových dôvodov a rovnako nevedel ani o svedkoch C. P. a Q. A., ktorých žiadal vypočuť, pretože títo mali vedomosť o rodinnej situácii v čase spáchania trestnej činnosti. Okresný súd v napadnutom uznesení správne konštatoval, že podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. V konaní o povolení obnovy konania nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou obvineného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. V uvedenej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je konaním založeným na revíznom princípe. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia veľmi podrobne, zrozumiteľne a logicky odôvodnil, prečo nevyhovel návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Z odôvodnenia je zrejmé, prečo nepovažoval 3 listy manželky odsúdeného C. P. za podklad na povolenie obnovy konania. S námietkami odsúdeného smerujúcimi k znaleckému posudku znalca PhDr. P. H. sa zaoberal súd už v pôvodnom konaní. V tejto súvislosti sa nič nemení, keď názor odsúdeného je odlišný od názoru okresného, resp. krajského súdu. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že 3 listy poškodenej sami o sebe, ale ani v spojení s dôkazmi už skôr známymi by nemohli viesť k inému rozhodnutiu, než aké bolo v pôvodnom trestnom konaní. Ani potenciálni svedkovia C. P. a Q. A. neboli priamymi svedkami protiprávneho konania odsúdeného. O trestnej činnosti odsúdeného sa dopočuli sprostredkovane, preto ani ich výsluch pri rozhodovaní o povolení obnovy konania by neviedol k zmene pôvodného rozhodnutia. Odsúdený v dôvodoch sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu uvádzal, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými ním označenými novými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne odôvodňujú povolenie obnovy konania. V sťažnosti však už neuviedol žiadne konkrétne nové skutočnosti alebo dôkazy, s ktorými sa okresný súd nezaoberal, teda krajský súd nemal možnosť túto časť sťažnosti preveriť. Podľa názoru krajského súdu odhliadnuc od námietky odsúdeného okresný súd sa zaoberal so všetkými okolnosťami, ktoré sú uvedené v návrhu na povolenie obnovy konania a s týmito sa riadne vysporiadal. Podrobne odôvodnil, prečo postupoval tak, ako je to uvedené v napadnutom uznesení. Ako oprávnenú námietku odsúdeného možno považovať námietku spočívajúcu vo formálnej stránke písomného vyhotovenia uznesenia, pretože v skutočnosti výrok v písomnom vyhotovení uznesenia nebol obsahovo totožný s výrokom, ako je uvedený v zápisnici o verejnom zasadnutí, teda ako bol vyhlásený. Tento nedostatok na pokyn krajského súdu okresný súd odstránil opravným uznesením. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd nepovažoval sťažnosť odsúdeného W. P. za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.