Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311201636 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5311201636.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: O. K., rod. S., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX, J., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Varmus, advokát, Stilo, s.r.o., Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, proti odporcovi: S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka JUDr. Blendovský, s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/46/2011-40 zo dňa 3. mája 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 4C/46/2011-40 zo dňa 3. mája 2011 rozviedol manželstvo účastníkov. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a navrhovateľku zaviazal k povinnosti zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za návrh sumu 66,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom sa domáhala rozvodu manželstva, ktoré bolo uzatvorené s odporcom dňa 19.11.1988, teda ide o viacročné manželstvo, z ktorého pochádza jedno dieťa - O. K., ktorá je už plnoletá a má svoju rodinu. Návrh odôvodňovala tou skutočnosťou, že voči odporcovi stratila citový vzťah, pretože nadmerne požíval alkohol, nadával jej, neodôvodnene ju upodozrieval a v januári 2011 sa odsťahoval k svojim rodičom. Odporca s návrhom nesúhlasil, poprel tvrdenia navrhovateľky, že by požíval nadmerne alkohol. Poukázal na to, že 20 rokov denne cestoval za prácou do Vítkovíc, kde sa denne podroboval dychovej skúške a nikdy nebol disciplinárne riešený. Z domu sa nevysťahoval dobrovoľne, bol k tomu donútený, pretože navrhovateľka mu oznámila, že to patrí jej a on tam nemá čo robiť. Napriek všetkému má navrhovateľku veľmi rád a rozvádzať sa nechce. Poukázal na to, že najväčšie rozbroje v dome robila sestra navrhovateľky, ktorá tam býva. Prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul svedkov a zaoberal sa príčinami rozvratu manželstva účastníkov. Konštatoval, že ide o dlhoročné manželstvo, teda účastníci konania patria do vyššej vekovej kategórie a v tomto veku je povinnosťou manželov byť si vzájomnou oporou, pomáhať si v starobe a chorobe. Súd nezistil, že by bola medzi manželmi porušená vernosť. Bezdôvodné podozrievanie navrhovateľky súd vyhodnotil ako nepreukázanú žiarlivosť a odporca takýmto prístupom nevytváral zdravé rodinné prostredie. Súd však zároveň dospel k záveru, že v uvedenej rodine neboli vytvorené podmienky zdravého rodinného prostredia vzhľadom ku skutočnosti, že v nej neustále žila aj sestra navrhovateľky, brat navrhovateľky ako aj dcéra účastníkov konania s manželom a ich dieťaťom. Zdravé rodinné prostredie bolo porušované zložitými rodinnými vzťahmi, veľkým počtom ľudí v tejto domácnosti, zasahovaním sestry navrhovateľky do spolužitia účastníkov a negatívne bolo ovplyvňované aj majetkovými pomermi v tejto rodine, kedy si sestra navrhovateľky robila nároky na bývanie z dôvodu, že ju odporca nevyplatil. Súd zároveň konštatoval, že odporca nemal povinnosť vyplatiť sestru navrhovateľky z dedičstva, ktoré nie je jeho. Na druhej strane však odporca také tvrdenie a dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, aká bola dohoda medzi manželmi pred uzavretím manželstva v otázke bývania, neprodukoval a neuviedol, či ponúkol aj iné riešenie bývania pre svoju rodinu. Na nezdravom rodinnom prostredí sa preto podľa názoru súdu podieľali aj navrhovateľka aj odporca. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že odporca neopustil dobrovoľne spoločnú domácnosť, neporušil teda funkciu manželstva žiť spolu, bolo preukázané, že manželia spolu žili, aj keď nemali spoločnú spálňu, ale ostatné funkcie manželstva boli plnené až do nedobrovoľného odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti. V konaní bolo nepochybne preukázané, že odporca dlhoročne pracoval vo Vítkoviciach s náročnou dochádzkou do zamestnania, odovzdával výplaty manželke, aj keď krátené na reprodukciu pracovnej sily a zrejme občas aj na alkohol, no nadmerné požívanie alkoholických nápojov u odporcu nebolo preukázané. Odporca sa podieľal na spoločných prácach v domácnosti podľa svojich schopností a možností. Súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že celodenne ťažko pracoval vo Vítkoviciach a napriek tomu po príchode z takéhoto zamestnania sa podieľal aj na prácach v poľnohospodárstve a v lese. Podľa názoru prvostupňového súdu v tomto manželstve nefunguje funkcia vzájomného rešpektovania, dôstojnosti manželov a vytvárania zdravého rodinného prostredia. Ostatné funkcie manželstva fungujú, resp. by mohli byť plnené v prípade, že by sa obnovilo spolužitie. S tým vyslovila nesúhlas navrhovateľka. Preto predpoklad odporcu, že je potrebné odstrániť zásahy sestry navrhovateľky do ich spolužitia a manželstvo sa obnoví, uzatvoril ako nereálne, pretože navrhovateľka uvedené odmietla zrealizovať, a preto nie je možné ani predpokladať, že pri nasťahovaní sa odporcu do uvedenej spoločnej domácnosti by sa vzťahy stabilizovali. Preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol, konštatujúc, že manželstvo už nemôže plniť svoju funkciu. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že s rozsudkom, ktorým bolo rozvedené jeho manželstvo, nesúhlasí. Uviedol, že problémy sa vyskytujú v každom manželstve a tieto neriešia rozvodom. Je nevyhnutné nájsť pri ich riešení spoločnú reč. Je presvedčený, že spoločnú reč dokážu nájsť. Poukázal na to, že problémy vznikali hlavne s prispením sestry navrhovateľky, ktorá ho neznáša. Treba rozhodne zobrať do úvahy skutočnosť, že ich manželstvo trvalo 23 rokov, čo nie je zanedbateľná doba a vzhľadom na ich vek by mali myslieť predovšetkým na to, aby si boli navzájom oporou pri vyššom veku. Svoju manželku má stále rád a nechce ich dlhoročný vzťah takto ukončiť. Rozhodne nie nedobrovoľným odchodom z domu, o ktorý sa dlhé roky staral a zveľaďoval ho. Je mu ľúto, že navrhovateľka sa neštítila v konaní použiť také klamstvá, ako to, že rád požíva alkoholické nápoje. Ako už v konaní uvádzal, vyše 20 rokov pracuje vo Vítkoviciach, kde bol denne podrobovaný dychovej skúške a nikdy nebol disciplinárne potrestaný pre požívanie alkoholu. Celý svoj príjem dával svojej manželke, aj keď s manželkou nezdieľali spoločnú spálňu, žili v jednej domácnosti. Myslí si, že ich manželstvo sa stále dá zachrániť. Je presvedčený o perspektíve ich manželstva, preto navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a po nariadenom odvolacom pojednávaní podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a vypočutí účastníkov konania dospel k právnemu záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Spoločnosť má záujem na manželstve ako na trvalom, harmonickom spoločenstve muža a ženy. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Rozvod má byť prostriedkom umožňujúcim skončenie manželstva, ak došlo k takému narušeniu manželstva, že tento stav možno charakterizovať ako vážne rozvrátenie manželských vzťahov. V takom prípade manželstvo nemôže plniť účel, pre ktorý bolo vytvorené, stráca dôvody pre svoje ďalšie trvanie a súd ho môže zrušiť. To sa však môže stať iba vtedy, ak súd je presvedčený o tom, že to tak skutočne je a pre tento úsudok získal skutkové podklady. Pri skúmaní vážnosti rozvratu dlhoročných manželstiev súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu medzi manželmi. Prihliadne tiež na odkázanosť a pomoc druhého manžela. Pri týchto dlhotrvajúcich, tzv. starých manželstvách, vždy berie do úvahy aj ochranu záujmov druhého manžela a zisťuje, či má manželstvo pre obidvoch manželov význam, resp. čo sa zmení rozvodom. V preskúmavanej veci správne prvostupňový súd sa zaoberal príčinami rozvratu manželstva. Možno konštatovať, že súd prvého stupňa veľmi starostlivo a podrobne vyhodnotil všetky okolnosti, ktoré sa spolupodieľali na príčinách rozvratu manželstva. Jedinú vec, ktorú prvostupňový súd opomenul a to už aj vzhľadom na skutočnosť, že v danom manželstve sú citové vzťahy len zo strany odporcu, ktorý aj v rámci odvolacieho konania dôrazne odmietol rozvod vzhľadom na skutočnosť, že manželku má veľmi rád a nevie si bez nej predstaviť život, odvolací súd má za to, že za danej situácie nemožno manželstvo účastníkov rozviesť bez využitia existujúcej možnosti návštevy psychologickej poradne. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.