Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/51/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311208291 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5311208291.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. A., nar. XX.X.XXXX a P. A., nar. X.X.XXXX, obidve deti bytom u matky, štátne príslušníčky Slovenskej republiky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: matky - J. A. rod. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX H. XXX, štátna príslušníčka Slovenskej republiky a otca - M. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX H., U S. XXX, štátny príslušník Slovenskej republiky, v konaní o návrhu otca maloletých detí o zníženie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 10P/17/2011-58 zo dňa 21. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca maloletých detí na zníženie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1,2,4,5, § 65 ods.1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, keď konštatoval, že komplexným posúdením pomerov všetkých účastníkov v rámci hodnotenia dôkazov, procesným postupom podľa ust. § 132 O.s.p., nielen ako súhrnu a súčtov príjmov a výdavkov, ale i osobných a majetkových pomerov v širšom slova zmysle a s prihliadnutím i na vývoj životných nákladov v zmysle ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, dospel k záveru, že od času posledného predchádzajúceho právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 15P/46/2010-200 zo dňa 26.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/9/2011 zo dňa 31.01.2011 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.3.2011) nedošlo k takej (kvalifikovanej) zmene pomerov, ktorá by zakladala materiálny právny základ podľa cit. ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 163 ods.1, ods.2 O.s.p. pre zmenu citovaného rozhodnutia o výživnom na maloleté deti. Ani u jedného z rodičov sa nezmenili ich osobné pomery, ani sa podstatne nezmenila štruktúra a výška ich pravidelných výdavkov na bývanie a domácnosť, v súvislosti s výkonom ich povolania, či na vlastnú výživu. Obdobné platí o oboch ich maloletých deťoch. Určité zvýšenie týchto tzv. bežných výdavkov za pomerne krátke časové obdobie od posledného predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom na strane všetkých účastníkov (teda nielen otca maloletých detí) ide na vrub všeobecného zvýšenia životných nákladov v sledovanom období (§ 78 ods.3 Zákona o rodine). Pokiaľ otec argumentuje (preukázaným) zvýšením jeho výdavkov cestovného do zamestnania po zmene zamestnávateľa, toto zvýšenie výdavkov - vychádzajúc z ním predložených dokladov a z jeho vyjadrenia o priemerných výdavkoch z tohto titulu u predchádzajúceho zamestnávateľa (okolo 120,- eur mesačne) jednak nie je natoľko výrazné, ako otec maloletých tvrdil v odôvodnení svojho návrhu v tejto veci, ale najmä je podstatným spôsobom kompenzované jeho vyšším príjmom u súčasného zamestnávateľa (podľa vyjadrenia otca maloletých je zvýšenie jeho príjmu výraznejšie, ako vyplýva z predložených vyúčtovaní mzdy). Okresný súd rovnako nemohol zohľadniť ako podstatnú skutočnosť ani preukázaný záväzok otca z titulu hypotekárneho úveru - jednak z tohto právneho vzťahu nie je zaviazaný sám, ale spoločne so svojou priateľkou a okrem toho ide o záväzok z úveru použitého na kúpu bytu, ktorého otec maloletých nie je vlastníkom, čo nevyhnutne relativizuje otcom maloletých deklarovaný účel takéhoto jeho podstatného výdavku vo forme nového peňažného záväzku. Hoci zlepšenie bytovej situácie otca maloletých detí (keďže v predmetnom byte so svojou priateľkou býva a vedú spoločnú domácnosť) je prospešné pre podmienky jeho styku s maloletými deťmi, v skutočnosti podľa skutkového a právneho stavu zisteného súdom ku dňu vyhlásenia rozsudku v tejto veci takýto nový peňažný záväzok (čo do rozsahu i časového horizontu vzhľadom na vek maloletých podstatne prevyšujúci jeho záväzky z titulu zákonnej vyživovacej povinnosti k deťom, časovo obmedzenej cit. ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine) nie je kompenzovaný žiadnou majetkovou protihodnotou nadobudnutou otcom maloletých detí a nemôže byť preto Zákonom o rodine akceptovateľným dôvodom pre zníženie výživného na maloleté deti, ktoré, ako vyplýva i z výslovného znenia v cit. ust. § 62 ods.5 má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Okresný súd poukázal aj na preukázané zvýšenie príjmov otca maloletých, umožňujúcich mu popri plnení vyživovacej povinnosti k maloletým deťom v súdom určenom rozsahu plniť i takéto nové peňažné záväzky (z cit. hypotekárneho úveru i z ďalšieho spotrebného úveru na rekonštrukciu bytu, ako otec maloletých potvrdil na pojednávaní), prijaté zjavne predovšetkým v prospech budovania jeho nového rodinného zázemia so svojou priateľkou. Výška výživného na maloleté deti, určeného predchádzajúcim rozhodnutím súdu, nie je malá, bola však stanovená právoplatným rozhodnutím súdu ako zodpovedajúca súdom zisteným schopnostiam a možnostiam otca ako povinného a opodstatneným potrebám oboch maloletých detí ako oprávnených, ktorým zákon výslovne (v cit. ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine) priznáva právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, zohľadňujúc pri určení výšky výživného na každé dieťa podstatne vyššie výdavky na výživu staršej dcéry J., vyplývajúce zo štúdia maloletej na súkromnej strednej škole v Českej republike. Okresný súd ďalej konštatoval, že Zákon o rodine vo svojich právnych ustanoveniach neukladá povinnému rodičovi (rozsah vyživovacej povinnosti ktorého upravil rozhodnutím súd) prispievať podľa potreby na výživu maloletého dieťaťa i ďalšími jednorazovými príspevkami, popri súdom určenom pravidelnom tzv. bežnom výživnom (k tomu napr. rozhodnutie publikované vo vtedajšej Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov pod č. R 5/1991), uvedené konštatovania a právne závery by však nemali byť pre otca maloletých detí dôvodom a nemali by mu brániť tak ako doteraz v poskytovaní pomoci svojim maloletým deťom a to i (ale nielen) finančnej, kedykoľvek to budú odôvodnene potrebovať. O trovách konania, vzniknutých účastníkom v konaní začatom na návrh otca maloletých detí, okresný súd rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods.1 O.s.p., keďže ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, ktoré možno začať i bez návrhu tak, že právo na ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov. V zákonom stanovenej lehote napadol rozsudok okresného súdu odvolaním otec maloletých detí. Uviedol, že návrh na zníženie výživného podal preto, že po dlhých rokoch od rozvodu manželstva si vyriešil vlastnú bytovú otázku a spoločne s priateľkou si zakúpil byt, na ktorého kúpu si vzali hypotekárny úver. Polovicu bytu na H. daroval svojim dvom deťom a teda deti získali majetkový prospech, na ktorý okresný súd v rámci zníženia výživného neprihliadal, ale naopak účelovo postupoval voči nemu, keď uviedol, že žiadnu ďalšiu majetkovú hodnotu nenadobudol, ale iba sa zaviazal splácať spolu s priateľkou hypotekárny úver. Nie je pravdou, že podal návrh na zníženie výživného ako reakciu na začaté exekučné konanie proti nemu. Návrh podal, pretože už aj z exekúcie je zrejmé, že jeho príjmy nepostačujú na platenie tak veľkého výživného, ako požaduje matka. Zvýšili sa mu výdavky na bývanie, hypotéku, cestovné, stravné, ako to už dokladoval okresnému súdu. Zakúpenie bytu bolo v prospech maloletých detí a so zreteľom na ich najlepší záujem. Pokiaľ súd dôvodil, že majetkovú hodnotu získala iba priateľka, mal vykonaným dokazovaním skúmať, či je v možnostiach jeho priateľky zo svojho príjmu splácať tak vysokú hypotéku. Rovnako bolo preukázané, že matkin príjem sa zvýšil o detské prídavky a zvýšil sa jej príjem aj o štvrťročné prémie, ktoré neboli zahrnuté do potvrdenia od zamestnávateľa predloženého okresnému súdu. Matka v priebehu celého konania nezdokladovala súdu, aké má náklady na maloleté deti. Matka zároveň dostáva prídavky i na Slovensku vo výške 44,-€ mesačne. Matka detí si pri takto vysokom výživnom môže dovoliť nadštandard, v roku 2011 bola na dovolenke v Turecku len s mal. P. a vraj minula na dovolenku 5.000,-€. Otec bol s dcérami, priateľkou a jej synom v Chorvátsku, kde minul 700,-€. Je preto podľa jeho názoru na uvážení súdu, či tak vysoká výska výživného má slúžiť ako nadštandard matky detí alebo samotným deťom, nakoľko z uvedeného je zrejmé, že peniaze z výživného nejdú na deti, ale na uspokojovanie snov a túžob matky. Otec uviedol, že s deťmi má vybudovaný pekný vzťah, okrem výživného sa snaží im zakupovať oblečenie, pokryť im ďalšie výdavky, čo okresný súd nevzal do úvahy. Zároveň okresný súd neprihliadal na to, že o 100,- € sa zvýšil jeho hrubý príjem, avšak v čistom ponímaní sa zvýšil možno o čiastku 30,-€. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že preukázal takú zásadnú zmenu pomerov, ktorá je vážnejšieho a trvalejšieho charakteru, pretože si zabezpečil svoje bývanie, pre ktoré mal súd aspoň sčasti vyhovieť jeho návrhu. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. K odvolaniu otca maloletých detí podala písomné vyjadrenie matka maloletých detí, v ktorom žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zmenou pomerov nemôže byť neuvážené zadĺženie sa otca v prospech majetku svojej družky na úkor výživy a ostatných nákladov svojich detí. Otec zhodnocuje cudzí majetok na úkor výživy vlastných detí. Otázne je, prečo si otec pri svojom príjme za 8 rokov od rozvodu nekúpil vlastný jednoizbový byt, keď chcel tak veľmi byť s deťmi. Ďalej uviedla, že otec žije s družkou v byte u jej rodičov, avšak 6 mesiacov z roka sa zdržiava na lodi, kde určite energie, plyn, nájomné neplatí. Nie je preto dôvod skúmať, či je v možnostiach priateľky otca splácať hypotéku, súd má skúmať pomery otca detí a nie jeho partnerky. Zároveň ak otec detí tvrdí, že v Belgicku sú vyššie životné náklady, tak je potrebné zdôrazniť, že na lodi neplatí energie, plyn, a zabezpečuje si len stravu. Zároveň nekonkretizoval, čo si v Belgicku kupuje, či si to nemôže kúpiť aj na Slovensku a lacnejšie. K dovolenke v Turecku uviedla, že dovolenka ju stála 898,-€, o čom predložila aj potvrdenie. Zároveň uviedla, že obe deti sú astmatičky a alergičky. Keďže otec neplatil výživné v plnej výške určenej mu rozsudkom okresného súdu, bola nútená sa práv svojich detí domôcť cez súdneho exekútora. Ako jedinú zásadnú zmenu pomerov otec detí označil kúpu bytu, avšak nejde o zmenu pomerov na jeho strane, ale na strane jeho priateľky. Inú zmenu pomerov v porovnaní s rozsudkom sp. zn. 15P/46/2010 nepreukázal a tým ani dôvod na zníženie výživného. Pokiaľ ide o jej príjem, okresný súd tento príjem preskúmal, pričom z portálu sociálnej poisťovne si odvolací súd môže overiť správnosť tohto tvrdenia. Výška odvodov zodpovedá aj výške príjmu, ktorý uviedla účtovníčka a budú z toho zrejmé aj štvrťročné odmeny - ktoré nedostáva. Keďže nežije v spoločnej domácnosti s priateľom, všetky výdavky na domácnosť, energie, poistenia, sporenia, opravy, znáša sama. Návrh otca je podľa názoru matky podaný účelovo, vzhľadom k tomu, že podala návrh na exekúciu. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu preskúmal zmenu pomerov tak na strane maloletých detí, ako aj otca a matky maloletých detí odvtedy ako naposledy o výživnom rozhodoval Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 15P/46/2010-200 zo dňa 26.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/9/2011 zo dňa 31.1.2011, ktorý určil výživné s účinnosťou od 1.9.2010 v sume 220,-€ na mal. Izabelu a s účinnosťou od 25.3.2010 v sume 150,-€ na mal. P.. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok a rodičom je uložená povinnosť, aj keď na úkor svojho minima ju plniť a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je potrebné, aby súd pri rozhodovaní prihliadal na osobnú starostlivosť o dieťa niektorým z rodičov, keďže táto skutočnosť má nepochybne vplyv i na určenie výšky výživného. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča v čase vyhlásenia rozsudku, v prípade rozhodovania za čas minulý sa rozsah určuje podľa schopností a možností v čase, v ktorom sa výživné priznáva. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb, pričom za odôvodnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti možno považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Zákon zároveň umožňuje súdu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti, a to najmä s prihliadnutím na zmenu pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. K vydaniu nového rozhodnutia o výživnom však dôjde len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru, pričom skutočnosť, či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené. Otec maloletých detí navrhoval zníženie výživného na maloleté deti na sumu spolu 250,-€ mesačne s odôvodnením, že sa mu zvýšili náklady na cestovanie do práce a zároveň spláca hypotekárny úver, ktorým financoval kúpu bytu pre jeho družku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom nedošlo k takej podstatnej a objektívnej zmene pomerov na strane otca maloletých detí, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 15P/46/2010. V čase posledného rozhodovania o výživnom predstavoval jeho čistý mesačný príjem 1.265,25 €. Po zmene zamestnávateľa sa jeho priemerný mesačný príjem zvýšil, pričom v mesiaci august 2011 bol 1.382,78 €. Zároveň došlo k zvýšeniu výdavkov na cestovné do práce, ktoré mesačne predstavuje 135,- € mesačne. Otcovi maloletých detí sa teda zvýšili výdavky na cestovanie do práce, avšak súčasne došlo k zvýšeniu jeho čistého príjmu. Pokiaľ ide o záväzok otca z hypotekárneho úveru a s tým súvisiace platenie mesačných splátok, aj v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so záverom okresného súdu, že ide o záväzok z úveru použitého na kúpu bytu, ktorého otec nie je ani vlastníkom, ani spoluvlastníkom a teda nie je kompenzovaný žiadnou majetkovou protihodnotou, ktorú by otec nadobudol a preto túto skutočnosť ani odvolací súd neakceptoval ako dôvod pre zníženie výživného. Pokiaľ otec poukazoval v odvolaní na nárast výšky výdavkov na pokrytie jeho životných potrieb, odvolací súd poznamenáva, že tieto sa zvýšili aj matke mal. detí. Priemerný čistý mesačný príjem matky predstavuje mesačne 557,45 €, ktorý mal súd preukázaný lustráciou v Sociálnej poisťovni, zároveň poberá rodinné prídavky na deti. Matka sa na potrebách maloletých detí podieľa a plní si vyživovaciu povinnosť predovšetkým osobnou starostlivosťou spojenou so zabezpečovaním ich každodenných potrieb a zabezpečovaním bývania. Otec sa s deťmi stretáva, nad rámec výživného im zakupuje oblečenie a dáva vreckové. Z dôvodu, že otec neplnil výživné vo výške určenej okresným súdom, požiadala matka maloletých detí o vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, že zníženie výživného na mal. deti nie je dôvodné a preto rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu; keďže konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.