Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/25/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311209086 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5311209086.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti o plnoleté dieta: M. Y., nar. XX.XX.XXXX a mal. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: matky S. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXX a otca V. Y., nar. X.X.XXXX, bytom M.R.I. XXXX, P., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca plnoletého M. Y. a mal. G. Y. proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4P/21/2011-39 zo dňa 8. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť platiť výživné na mal. M. Y., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100,- € mesačne, na mal. G., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100,- € mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 23.10.2011. Týmto menil rozsudok Okresného súdu v Čadci č. k. P 136/96-60 zo dňa 23.2.1998, právoplatný dňa 28.3.1998. Zameškané výživné od 23.10.2011 do 8.11.2011 za jeden mesiac vo výške 150,- € zaplatí odporca spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 50,- vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 62, § 75, § 77 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že manželstvo rodičov detí bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 6C/294/96-27 zo dňa 25.9.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.1996. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do starostlivosti matky, otcovi výživné nebolo určené z dôvodu, že v čase rozvodu bol vo väzbe, nevhodne sa správal, bol odsúdený za podozrenie zo spáchania trestného činu lúpeže. Otec maloleté deti riadne finančne nezabezpečoval, finančne nezabezpečoval rodinu, často striedal zamestnania, míňal peniaze, hrával automaty, mal veľa dlhov, požíval alkoholické nápoje, napádal matku detí pod vplyvom alkoholu fyzicky. Zo spisu 16P/136/1996 súd zistil, že naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu v Čadci č.k. 16P/136/96-60 zo dňa 23.2.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.3.1998 a to na mal. M., nar. XX.XX.XXXX vo výške 500,- Sk mesačne a mal. G., nar. XX.XX.XXXX vo výške 500,- Sk mesačne. V tom čase bol otec detí vedený v evidencii nezamestnaných, poberal príspevok 1.511,- Sk a mal možnosť zamestnať sa od 2.3.1998 s príjmom 7.000,- Sk. Býval so svojim otcom v byte a viedol s ním spoločnú domácnosť. Matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že deti sú vo veku, kedy nie sú schopné samé sa živiť, pretože sú študentmi strednej školy, dcéra 1. ročníka a syn 4. ročníka. Sú stredoškoláci, ide o deti blízke veku dospelých, čomu zodpovedajú aj potreby v oblasti oblečenia, obutia, stravy, hygieny, potrieb ohľadne športu, kultúry, náklady v súvislosti so štúdiom. Od posledného určenia výživného došlo trikrát k situácii, kedy bol dôvod na podanie návrhu na zvýšenie výživného zo strany matky (prvýkrát pri nástupe na 1. stupeň ZŠ, druhýkrát pri nástupe na 2. stupeň ZŠ a tretíkrát pri nástupe na strednú školu). Matka detí z ohľaduplnosti voči otcovi, ktorý tvrdil, že nemá finančné prostriedky, návrh na zvýšenie výživného podala až po 13 rokoch. Nie je schopná zvládnuť vyživovaciu povinnosť za seba aj za otca, ktorý platí len minimum. Pri určení vyživovacej povinnosti súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka sa stará osobne o deti a domácnosť, v ktorej žijú a tým spláca vyživovaciu povinnosť aj naturálnym spôsobom. V celom rozsahu plnila vyživovaciu povinnosť za otca v čase od rozvodu, kedy mu vyživovacia povinnosť nebola určená vôbec, pretože sa nachádzal vo výške trestu odňatia slobody. Vo výkone trestu odňatia slobody strávil 7 rokov. Otec je dobrovoľne nezamestnaný, podľa jeho tvrdenia ide o príležitostný zárobok. Súd porovnal spôsob života, ktorý bol zistený v čase rozvodového konania, v čase následného určovania výživného so spôsobom života v čase terajšieho zvyšovania výživného a dospel k záveru, že u otca maloletých detí nejde o objektívnu situáciu, do ktorej sa dostal bez svojho zavinenia, ale o situáciu, ktorú si sám zavinil svojim spôsobom života, na ktorý preto súd nebral zreteľ. Už počas rozvodového konania bolo zrejmé, že vystriedal osem zamestnávateľov a ako sám priznal, príjem, ktorý tam dosahoval ako stavebný robotník, bol 10.000,- Kč. Nedokázal by uviesť dôvod, pre ktorý toto zamestnanie ukončil. Preto súd pri aplikácii § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal zo záveru, že bez dôležitého dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania zárobku, pretože nepreukázal, že by bol nútený tento pracovný pomer opustiť, a teda bez svojho zavinenia, že by bol prišiel o zárobok. Súd vychádzal z príjmu stavebného robotníka, ktorý je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú netreba dokazovať v tejto lokalite. Neuveril otcovi, že pomáha strýkovi v Prahe so stavbou bez nároku na mzdu. Tieto tvrdenia považoval súd za zavádzajúce, nepravdivé. Otec má morálnu i právnu povinnosť vyživovať svoje deti prednostne pred tým, ako je bezplatná pomoc strýkovi. Výživa detí má prednosť aj pred vyživovaním vlastnej osoby. Súd preto vyživovaciu povinnosť matky z dôvodov už uvedených stanovil v rozsahu 1/3, vyživovaciu povinnosť otca v rozsahu 2/3. Matka nemá dostatočný časový priestor na to, aby zvýšila príjem do rodiny, pretože sa o deti aj osobne stará a naviac dlhoročne plnila vyživovaciu povinnosť aj namiesto otca. Preto je povinnosťou otca, aby zvýšil príjem do rodiny a zabezpečil vyživovanie detí v rozsahu 2/3. Súd určil nevyhnutné náklady na obidve detí vo výške 150,- € na každé z detí, pričom otca zaviazal platiť 2/3 tohto výživného, teda 100,- € na každé z detí a matka svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- € na každé z detí platí dobrovoľne. Zvyšnú časť výživného matka platí naturálnym spôsobom osobnou starostlivosťou maloletých detí. Súd ďalej poukázal na to, že otec je zdravý človek, v produktívnom veku, pomocná sila v stavebníctve bola žiadanou pracovnou silou, a preto je len jeho subjektívnou príčinou, že po dobu toľkých rokov je bez trvalého pracovného pomeru, resp. sa sám pripravil o trvalý pracovný pomer v oblasti stavebníctva ako pomocná sila, aj o príjem z toho vyplývajúci. Túto skutočnosť nemožno vyložiť na ťarchu matky ani na ťarchu detí. Iným spôsobom svoju vyživovaciu povinnosť otec neplatí, s deťmi sa nestýka, nekupuje im darčeky. Výživné súd určil počnúc dňom 23.10.2011 tak, ako žiadala matka v návrhu, hoci mohla žiadať výživné už od momentu zmeny pomerov, najdlhšie, spätne 3 roky odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd vychádzal z návrhu, priznal zameškané výživné od 23.10.2011 ku dňu rozhodovania - do 8.11.2011 vo výške 150,- € v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec plnoletého M. a ml. G.. Navrhoval odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že ho zaviaže platiť výživné na M. vo výške 70,- € mesačne a na mal. G. vo výške 60,- € mesačne s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že si je vedomý toho, že sa o deti pravidelne osobne nestará a prevažnú osobnú starostlivosť zabezpečuje matka detí. Naposledy bolo výživné na maloletí detí upravené rozsudkom ešte v roku 1998, ktorým bol zaviazaný prispievať na každé z maloletých detí sumou 500,- Sk mesačne. Poukázal však na to, že už viac ako 10 rokov je nezamestnaný, a teda bez akéhokoľvek príjmu. Celkovo asi 7 rokov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre rôznu trestnú činnosť. Napriek tomu, že so svojou minulosťou sa už vyrovnal a nedopúšťa sa ďalšej trestnej činnosti, má obrovský problém zamestnať sa a nájsť si stály pracovný príjem s poukazom na svoj predchádzajúci život. Prostriedky na živobytie si zabezpečuje príležitostne len brigádnickým spôsobom bez možnosti stáleho pracovného pomeru. Z toho dôvodu nie je v súčasnosti v jeho schopnostiach a možnostiach platiť takto zvýšené výživné. S družkou žije v skromných rodinných pomeroch, pričom vychovávajú dve družkine deti, z ktorých jedno je dospelé a druhé má 17 rokov, pričom jeho biologický otec zomrel. Žijú z príjmu družky. Je si vedomý toho, že je potrebné zvýšiť povinnosť platiť výživné na M. a mal. G., avšak pri zohľadnení všetkých okolností zahŕňajúcich odôvodnené potreby detí a možnosti a schopnosti jeho ako rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť. K odvolaniu otca proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie matka plnoletého M. a mal. G.. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Nesúhlasila s odvolaním otca detí z dôvodu, že detí sú stredoškolákmi, ich potreby sú značne vyššie ako na základnej škole. Preto im 50,- € mesačne nepostačuje na potreby, ktoré sú spojené so školou, stravovaním, cestovaním, mimoškolskými aktivitami a osobnými potrebami. Má ešte dve maloleté deti S. A., nar. XX.X.XXXX, na ktorého dostáva sirotský príspevok a M. Y., nar. X.X.XXXX, ktorá má downow syndróm, dostáva len 280,- € mesačne na všetky deti a sama by to nezvládla. Poprela tvrdenie otca, že platí na deti 70,- € mesačne. Podotkla, že každý mesiac sa musí prosiť cez sms správy, aby vôbec poslal peniaze. Detí za minulosť otca nemôžu, že si nemôže nájsť prácu, oni ho do tejto situácie nedostali, preto za to nemôžu niesť následky. K odvolaniu otca proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že v starostlivosti matky nezistil žiadne nedostatky, obe deti M. a G. sú študentmi stredných škôl. Výživné nebolo zvyšované 13 rokov z dôvodu ohľaduplnosti matky voči otcovi, ktorý jej vždy tvrdil, že nemá finančné prostriedky. Matka zo svojho príjmu nie je schopná zvládnuť vyživovaciu povinnosť aj za otca. Otec jej platil len 50,- € na obe deti, nestretával sa s nimi, ani žiadnou inou formou matke neprispel na výživu mimo rámec výživného. Otec je zdravý človek, v produktívnom veku, dobrovoľne nezamestnaný. Tvrdil, že pracuje iba príležitostne. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo nesporne preukázané, že rodičia plnoletého M. a mal. G. nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 6C/294/96-27 zo dňa 25.9.1996 s tým, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi výživné určené nebolo. Vyživovacia povinnosť otca voči deťom bola určená rozsudkom Okresného súdu v Čadci č.k. 16P/136/1996-60 zo dňa 23.2.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.3.1998 a to na každé dieťa vo výške 500,- Sk mesačne. Od uvedeného obdobia vyživovacia povinnosť otca voči deťom nebola zvyšovaná. Neoddeliteľnou súčasťou výchovy dieťaťa je zabezpečenie výživy po materiálnej stránke rodičmi. Zároveň treba zdôrazniť, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov nevzniká až súdnym rozhodnutím. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že je v možnostiach a schopnostiach otca, ktorý vo svojom odvolaní poukázal, že sa stará o svoju družku a deti družky, prispieva na výživu svojich detí v sumách určených v rozsudku súdu prvého stupňa. Táto výška výživného je reálna i vo vzťahu k odôvodneným potrebám plnoletého M. a maloletej G.. Správne súd prvého stupňa určil i rozhodné obdobie, v ktorom vznikol otcovi nedoplatok na výživnom a tento nedoplatok vyčíslil v zodpovedajúcej výške. Súd prvého stupňa správne rozhodol i o trovách konania. Súdená vec je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu - § 81 ods. 1 O.s.p. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii otca, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.