Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/114/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312204525 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5312204525.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa matky: I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o. so sídlom v Žiline, Dolný val 11, IČO: 36 841 200 a otca: H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, t.č. bytom P. B. W. XXX, zastúpený JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom v K., T. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4P/39/2012-81 zo dňa 26. júna 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom m e n í t a k , že: Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. H. K., nar. XX.X.XXXX, vo výške 90,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc dňom 1. mája 2012. Zameškané výživné za čas od 1.5.2012 do 30.6.2012, ktoré činí sumu 150,- eur, sa p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Výroku rozsudku okresného súdu o zverení mal. H. K., nar. XX.X.XXXX, do výchovy a starostlivosti matky, sa krajský súd n e d o t ý k a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom mal. H. K., nar. XX.X.XXXX (ďalej už len mal. H.), zveril do výchovy a starostlivosti matky, ktorú zároveň poveril zastupovaním maloletého a správou jeho majetku v bežných veciach (výrok I.). Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. H. vo výške 120,- eur mesačne počnúc dňom 1.5.2012 (výrok II.). Zameškané výživné za čas od 1.5.2012 do 26.6.2012 vo výške 210,- eur (dva mesiace) povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok (výrok III.). Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.) a vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku (výrok V.). V odôvodnení uviedol, že rodičia mal. H. spolu nežijú (od 15.4.2012). Matka žije s dieťaťom v dome svojich rodičov, je na materskej dovolenke a je poberateľkou materských dávok vo výške 350,- eur mesačne s tým, že od septembra 2012 bude poberať rodičovský príspevok vo výške 190,- eur mesačne. Otec dieťaťa sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval dňa 15.4.2012, z vlastnej iniciatívy mení zamestnania, čím sa bez dôležitého dôvodu vzdáva výhodnejšieho zamestnania a zárobku. Okrem toho berie na seba neprimerané riziká, nakoľko napr. v spoločnosti HEAN, s.r.o. (kde pracoval) bolo zistené manko, ktoré malo vzniknúť v súvislosti s pracovnou činnosťou otca dieťaťa. Tiež spláca úvery. Naposledy sa zamestnal u živnostníka J. T. (od 22.6.2012) ako vodič nákladného motorového vozidla s dohodnutou mesačnou mzdou 393,- eur brutto. Rodičia dieťaťa sú v rozvodovom konaní. Výrok I. rozsudku okresný súd odôvodnil tým, že podľa správy kolízneho opatrovníka sa matka o mal. H. vzorne stará, v tomto smere neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti. Otec o dieťa nejaví záujem a ani sám nepožadoval mal. H. zveriť do svojej výchovy. Výrok II. rozsudku (ktorý napadol odvolaním otec dieťaťa) okresný súd odôvodnil tým, že mal preukázané náklady na mal. H. približne vo výške 180,- eur mesačne. S poukazom na ust. § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine určil rozsah vyživovacej povinnosti pre otca v rozsahu 2/3-ín, t.j. 120,- eur mesačne a pre matku prejudiciálne v rozsahu 1/3-iny, t.j. 60,- eur mesačne. V podrobnostiach uviedol, že mal. H. je v útlom veku, vyžaduje intenzívnu osobnú a celodennú starostlivosť matky, ktorá časť výživného spláca naturálne osobnou starostlivosťou o dieťa. Pri určení výšky výživného prihliadol na príjem otca dieťaťa, ktorý mohol poberať, ako i na spôsob života, ktorý vedie. V tomto smere uviedol, že v prípade otca nejde o nepredvídateľnú objektívnu situáciu, do ktorej by sa dostal bez svojho zavinenia. Zároveň prihliadol aj na neprimerané riziká, ktoré otec na seba berie. Na základe týchto skutočností mal za to, že je povinnosťou otca platiť výživné vo výške 120,- eur mesačne a že je v jeho v schopnostiach a možnostiach takto určenú výšku výživného aj matke uhrádzať. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. S poukazom na skutočnosť, že v prípade mal. H. ide o dieťa útleho veku, z opatrnosti vyslovil predbežnú vykonateľnosť napadnutého rozsudku. V podrobnostiach uviedol, že v zmysle ust. § 162 ods. 2 O.s.p. je rozsudok o výživnom vždy predbežne vykonateľný a to nielen za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku, nakoľko tá časť ustanovenia, v ktorej sa uvádza „za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku“ sa týka len pracovnej odmeny, nie výživného. Vzhľadom na to, že k uvedenému ustanoveniu existujú rozdielne výklady, z opatrnosti vyslovil predbežnú vykonateľnosť podľa § 162 ods. 3 O.s.p.. Proti rozsudku podal odvolanie otec dieťaťa. Posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu je zrejmé, že otec dieťaťa odvolaním napadol výrok rozsudku okresného súdu o výživnom a od tohto výroku závislý výrok o zameškanom výživnom. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd nebral do úvahy skutočnosť, že sa snažil získať výhodnejšie zamestnanie s vyšším zárobkom. Zárobok, ktorý v jednotlivých zamestnaniach dosahoval, neprevyšoval čiastku od 350,- do 400,- eur mesačne netto. Teda neobstojí tvrdenie okresného súdu, že je fluktuant, nakoľko túto skutočnosť nemal ničím preukázanú. Okresný súd tiež neprihliadol na odôvodnené potreby mal. H.. Bol toho názoru, že mal. H., ktorý sa narodil 23.3.2012, nemá také odôvodnené potreby, ktoré by vyžadovali výšku výživného 120,- eur mesačne. Preto takto určenú výšku výživného považoval za značne neprimeranú. Matka dieťaťa vo vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s argumentmi otca, ktoré uvádza vo svojom odvolaní. O tom, že odvolateľ je fluktuant, svedčí samotná lustrácia Sociálnej poisťovne, ktorá bola vykonaná na dožiadanie súdu. Otec dieťaťa nevydrží v zamestnaní dlhšiu dobu, pričom zamestnania neustále mení. Sama mu hľadala zamestnanie, nie preto, aby mal veľký zárobok, ale aby zarobil aspoň niečo. Pokiaľ otec tvrdí, že určené výživné je podľa neho sankciou, toto tvrdenie len potvrdzuje, že správanie otca je v absolútnom nesúlade so Zákonom o rodine. Na pojednávaní preukázala výšku mesačných výdavkov na dieťa, ako aj výdavkov, ktoré musí splácať za otca dieťaťa z dôvodu pôžičiek, ktoré bola pod nátlakom otca nútená si zobrať. Otec naďalej používa motorové vozidlo, ktoré využíva denne a denne využíva aj mobilné telefonické siete, internet, sociálne siete a automaty. O mal. H. nejaví žiadny záujem. Na základe týchto skutočností navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že doporučuje rozsudok okresného súdu potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému možno podať tento opravný prostriedok, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu v ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), v napadnutom výroku o výživnom a v závislom výroku o zameškanom výživnom podľa § 220 O.s.p. zmenil, a to z nasledovných dôvodov: Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale na jeho podklade dospel čiastočne k nesprávnym skutkovým záverom a vec aj nesprávne právne posúdil. Nakoľko skutkový stav bol prvostupňovým súdom zistený v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie a neboli zistené vady napadnutého rozsudku v zmysle ust. § 221 ods. 1 O.s.p. (ani sa ich účastníci nedovolávali), boli podľa § 220 O.s.p. splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku. Zo skutkových okolností tak, ako boli zistené prvostupňovým súdom, bez dôvodných pochybností vyplýva, že mal. H. je t.č. 7-mesačné dieťa v stálej osobnej starostlivosti matky, ktorá je s ním na materskej dovolenke. Podľa správy kolízneho opatrovníka matka do septembra 2012 poberala materský príspevok vo výške 330,- eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 22,54 eur mesačne. Bývajú v dome rodičov matky dieťaťa. Otec sa o mal. H. osobne nestará, po odchode zo spoločnej domácnosti býva v rodinnom dome svojich rodičov. Rodičia dieťaťa sú od 27.4.2012 v rozvodovom konaní. Podľa dôkazov zadovážených prvostupňovým súdom (lustrácia Sociálnej poisťovne, pracovné zmluvy) otec dieťaťa síce v zaznamenanom období (od apríla 2010) často menil zamestnania (č.l. 11 - 12 spisu), ale zároveň z prehľadu dosahovaného príjmu (č.l. 13 spisu) možno uzavrieť, že ani v predchádzajúcom období (od apríla 2010) nedosahoval vyšší mesačný príjem ako 345,- eur. Vyšší príjem nevyplýva ani z pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel otec dieťaťa s posledným zamestnávateľom (živnostník J. T.), podľa ktorej bola mzda dohodnutá na výšku 393,- eur brutto. Za uvedenej situácie nemožno preto súhlasiť so záverom okresného súdu (strana 4 rozsudku), že ak by sa otec nevzdával predchádzajúcich zamestnaní, mohol podľa prehľadu lustrácie vykonanej Sociálnou poisťovňou dosahovať výhodnejší zárobok, resp. výhodnejší majetkový prospech. Ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine obsahuje základné kritériá pre určenie výšky výživného a vzťahuje sa na všetky druhy vyživovacích povinností. Osobitnú (špeciálnu) úpravu o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom obsahujú ustanovenia § 62 a § 63 Zákona o rodine. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná viacerými faktormi, jednak na strane oprávnenej osoby (v danom prípade mal. H.) a jednak na strane povinnej osoby (v danom prípade otca dieťaťa). Pokiaľ ide o oprávnenú osobu, súd prihliada na jej odôvodnené potreby (strava, bývanie, ošatenie, náklady na zdravotnú starostlivosť, zabezpečenie kultúrnych potrieb a podobne), pričom výška výživného má byť priamo úmerná veku dieťaťa a jeho zdravotnému stavu. V prejednávanej veci, pokiaľ ide o mal. H., vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že označené dieťa je v útlom veku a podstatné náklady na zabezpečovanie jeho potrieb predstavujú náklady na stravu, bývanie a nákup hygienických a kozmetických prípravkov. V konaní nebolo preukázané (ani matkou deklarované), že by u mal. H. boli také zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali zvýšené náklady na jeho zdravotnú starostlivosť. Vo vzťahu k otcovi dieťaťa (ako povinného rodiča) nebolo v konaní preukázané, že vlastní majetok (hnuteľný, či nehnuteľný) väčšieho rozsahu. Jeho príjem zo zárobkovej činnosti za obdobie od apríla 2010 až do súčasnej doby sa pohyboval a pohybuje v rozsahu 300,- až 400,- eur mesačne. Možno síce dať za pravdu prvostupňovému súdu, že otec dieťaťa často mení zamestnania, ale z tejto skutočnosti nemožno (zatiaľ) vyvodiť záver, že by sa v dôsledku častej zmeny zamestnaní vzdával výhodnejšieho príjmu, resp. majetkového prospechu. Odvolací súd na podklade doteraz zisteného skutkového stavu veci a s prihliadnutím na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav a zároveň s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa, ustálil výšku výživného na sumu 90,- eur mesačne. V závere poznamenáva, že v budúcnosti možno reálne očakávať zvyšovanie potrieb mal. H. (napríklad v súvislosti s nástupom do materskej školy, základnej školy), čo môže znamenať (za splnenia ďalších predpokladov) zmenu rozhodnutia o výživnom na toto dieťa. V súvislosti so zmenou výroku o bežnom výživnom odvolací súd zmenil i výrok o zameškanom výživnom. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci konania nepreukázali platby výživného za čas od vyhlásenia napadnutého rozsudku do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu, odvolací súd určil výšku zameškaného výživného len za obdobie od 1.5.2012 do konca mesiaca, v ktorom bol napadnutý rozsudok vyhlásený, t.j. do 30.6.2012 (dva mesiace). Nakoľko v konaní pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že otec zaplatil za vyššie uvedené obdobie na výživu dieťaťa len sumu 30,- eur, zameškané výživné za čas od 1.5.2012 do 30.6.2012 činí sumu 150,- eur (90 x 2 = 180 - 30). Zameškané výživné povolil splácať otcovi v mesačných splátkach po 30,- eur, ktoré sú splatné s bežným výživným. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., v zmysle ktorého vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Výroku rozsudku o zverení mal. H. do výchovy a starostlivosti matky sa krajský súd nedotkol, nakoľko tento výrok nebol napadnutý odvolaním. Predbežná vykonateľnosť napadnutého rozsudku vyslovená prvostupňovým súdom stráca účinnosť, nakoľko uvedený rozsudok bol rozsudkom odvolacieho súdu zmenený. Rozsudok odvolacieho súdu sa stane právoplatným dňom jeho doručenia účastníkom konania, od ktorého dňa plynie lehota na plnenie. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.