Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoE/65/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5409201207 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5409201207.1
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom v N., A. XX, proti povinnému: M. T., nar. X.X.XXXX, bytom W. G., Z. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane povinného: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra, Petzwalova 12, IČO: 42 205 735, o vymoženie pohľadávky vo výške 881,63 € s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného a vedľajšieho účastníka konania na strane povinného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10Er/76/2009-32 zo dňa 22. augusta 2012, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Krajský súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Dolný Kubín uznesením č.k. 10Er/762009-32 zo dňa 22. augusta 2012 exekúciu zastavil, povinnému a vedľajšiemu účastníkovi na strane povinného náhradu trov exekučného konania nepriznal a zamietol návrh Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS na vylúčenie súdneho exekútora. O trovách exekúcie prvostupňový súd rozhodne po právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uznesenia prvostupňový súd uviedol, že exekúciu zastavil z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Exekúcia je v danom prípade nedôvodná v celom rozsahu, nakoľko sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok (pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal), ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky.
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak oprávnený ako aj vedľajší účastník konania na strane povinného.
Oprávnený v odvolaní navrhol zrušiť uznesenie a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. bolo prerušené a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložené prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1. Má sa ustanovenie ísm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?
2. V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ust. písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenej takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy“ (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu?
3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EH zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Vedľajší účastník na strane povinného podal odvolanie v časti výroku, ktorým súd povinnému a vedľajšiemu účastníkovi na strane povinného náhradu trov exekučného konania nepriznal. Poukázal na to, že ich účasť v konaní bola efektívna, zastavenie konania zavinil oprávnený a poukázal na to, že bez náhrady trov konania ich združenie dlhodobo nezvládne kryť výdavky. Preto navrhol, aby súd uplatnené a vyčíslené trovy konania priznal v plnom rozsahu.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
K návrhu oprávneného na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienky v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08: „vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle čl. 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú“).
So zreteľom na skutkové a právne okolnosti preskúmavanej veci sa odvolací súd zaoberal otázkou, či predmetná rozhodcovská doložka predstavuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzoru okruhu klauzúl. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie, ako odporúča smernica (čl. 8 smernice - „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“). Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodardca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok, tzn. že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá je 1/ obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2/ spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3/ nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
Prvostupňový súd odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. S uvedeným sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Ako vyplýva zo smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú spotrebiteľskú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v predmetnej preskúmavanej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a spotrebiteľom (čl. 1 ods. 1, čl. 2 písm. b), c) smernice Rady 93/13/EHS). Pred 1.1.2008 zákonodarca zahrnul do definície spotrebiteľskej zmluvy aj zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Aj pred týmto dátumom sa za spotrebiteľské zmluvy považovali zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka (§ 23a zák. č. 634/1992 Zb. - „spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“).
Odvolací súd má za to, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre rozhodcovské konanie. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môžu výrazne zasiahnuť do života ľudí, ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromno- právne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom rozhodcovskom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie. Podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne naviac nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásah občianskeho súdneho
konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť rozhodcovské konanie a nedal mu po preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom oprávneného, že možnosť voľby medzi rozhodcovským a štátnym súdom v štandardnej rozhodcovskej doložke už bez ďalšieho odstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj základ v neprijateľnej rozhodcovskej doložke je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku). Odvolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním a všeobecným súdom nebráni súdnej kontrole zmluvných podmienok (vopred formulovaná zmluva bez možnosti zmeny jej obsahu čl. 3 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS).
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) zamietol. Správne prvostupňový súd zastavil exekúciu, pretože neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať a na podklade ktorého nemožno viesť exekúciu. Na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (rozsudok sp.zn. 3Cdo/164/1996 publikované v zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 - súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa s ostatnými odvolacími námietkami. Keďže v rozhodnutí, ktorým súd exekúciu zastavil, nezistil pochybenie, potvrdil ho ako vecne správne.
Odvolací súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani v jeho rozhodnutí, ktorým povinnému a vedľajšiemu účastníkovi na strane povinného nepriznal náhradu trov exekučného konania, preto aj v tejto časti uznesenie okresného súdu potvrdil.
V odvolacom konaní nebol úspešný ani oprávnený ani vedľajší účastník na strane povinného, preto s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. bolo rozhodnuté, že sa účastníkom náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok