Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/125/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5409201256 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5409201256.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a Juraja Krupu, v obchodnej právnej veci žalobcu: Karimpol International Slovakia, k.s., so sídlom Banskobystrická 16, 811 06 Bratislava, IČO: 35 897 058, právne zastúpeného CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, proti žalovanému: MSI Group, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 404 314, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom H. XXXX/XX, XXX XX T. O., v konaní o zaplatenie sumy 59.942,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/77/2009-260 zo dňa 03. februára 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/77/2009-260 zo dňa 03. februára 2011 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.704,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.704,14 Eur od 30.08.2007 do zaplatenia, sumu 1.660,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.660,35 Eur od 11.10.2007 do zaplatenia, sumu 1.628,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.628,49 Eur od 08.11.2007 do zaplatenia, sumu 1.743,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.743,97 Eur od 13.12.2007 do zaplatenia, sumu 1.644,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.644,42 Eur od 24.12.2007 do zaplatenia, sumu 1.576,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.576,74 Eur od 30.01.2008 do zaplatenia, sumu 1.811,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.811,65 Eur od 25.03.2008 do zaplatenia, sumu 1.811,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.811,65 Eur od 26.04.2008 do zaplatenia, sumu 1.831,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.831,57 Eur od 27.05.2008 do zaplatenia, sumu 5.136,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 5.136,60 Eur od 31.07.2008 do zaplatenia, sumu 1.867,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.867,39 Eur od 01.09.2008 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e . Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/77/2009-260 zo dňa 03. februára 2011 v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby, a to v časti o zaplatenie sumy 37.525,72 Eur spolu so 14,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 37.525,72 Eur od 08.07.2008 do zaplatenia z r u š u j e a v r a c i a vec v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.704,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.704,14 Eur od 30.08.2007 do zaplatenia, sumu 1.660,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.660,35 Eur od 11.10.2007 do zaplatenia, sumu 1.628,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.628,49 Eur od 08.11.2007 do zaplatenia, sumu 1.743,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.743,97 Eur od 13.12.2007 do zaplatenia, sumu 1.644,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.644,42 Eur od 24.12.2007 do zaplatenia, sumu 1.576,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.576,74 Eur od 30.01.2008 do zaplatenia, sumu 1.811,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.811,65 Eur od 25.03.2008 do zaplatenia, sumu 1.811,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.811,65 Eur od 26.04.2008 do zaplatenia, sumu 1.831,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.831,57 Eur od 27.05.2008 do zaplatenia, sumu 5.136,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 5.136,60 Eur od 31.07.2008 do zaplatenia, sumu 1.867,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.867,39 Eur od 01.09.2008 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Poukázal na žalobu, doručenú súdu dňa 04.05.2009, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy spolu 22.416,78 Eur (675.328,- Sk) s príslušenstvom titulom nezaplatenej fakturovanej odplaty za elektrickú energiu odobratú žalovaným od žalobcu za dobu od júla 2007 do júla 2008. Ďalším uplatneným nárokom bola peňažná suma 37.525,75 Eur (1.130.500,- Sk), dojednaná v rámci vedľajšieho dojednania v kúpnej zmluve medzi predávajúcim Alpin Real Slovakia Gamma, k.s. a žalovaným zo dňa 27.07.2006, v čl. V. bod 3. „za vytvorenie možnosti pripojenia sa na trafostanicu“ (ďalej aj „TS“), za týmto účelom vybudovanú žalobcom, a to po doručení výzvy predávajúceho nasledujúcej po kolaudácii trafostanice zriadenej na pozemku parc. č. 5545/3 (v areáli logistického skladového centra Senec). Následne po úhrade bol žalovaný „oprávnený napojiť sa na predmetnú trafostanicu prostredníctvom bodu napojenia zriadeného predávajúcim“. Podaniami z 25.05.2010 a 10.08.2010 žalovaný uplatnil v prvostupňovom konaní vzájomný návrh. Žalovaný voči žalobcovi uplatnil nepeňažné plnenie, spočívajúce v uložení povinnosti vybudovať pre žalovaného elektrickú prípojku a telefónnu prípojku v zmysle čl. V. ods. 2 kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2005, uzavretej medzi predávajúcim Alpin Real Slovakia k.s. IČO: 35 888 377 a kupujúcim MSI Group, s.r.o., IČO: 36 404 314, a to do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Okrem toho si žalovaný uplatnil voči žalobcovi aj peňažný nárok vo výške 109.179,41 Eur, titulom náhrady škody v zmysle § 373 a § 380 Obchodného zákonníka. Škoda bola uplatnená v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu vyplývajúcej z Kúpnej zmluvy zo dňa 17.01.2005 (čl. V. ods. 2) zabezpečiť zriadenie všetkých inžinierskych sietí. Žalovaný tvrdil, že žalobca odpojil žalovaného od dočasnej elektrickej prípojky dňa 04.08.2008, v dôsledku čoho došlo k prerušeniu výroby u žalovaného, ktorý sa dostal do omeškania s plnením záväzkov voči svojím zmluvným partnerom, pričom včasné splnenie týchto záväzkov bolo s niektorými zmluvnými partnermi zabezpečené zmluvnou pokutou a ďalej žalovaný musel zriadenie elektrickej prípojky zabezpečiť na vlastné náklady. Uplatnená náhrada škody vo výške 109.179,41 Eur zahŕňala zvýšené náklady na výrobu z dôvodu potreby „dobehnutia termínu", t.j. náklady za urgentnú výpomoc v sume 3.877,05 Eur, náklady spojené s vybudovaním elektrickej prípojky v sume 1.226,42 Eur, ostatné náklady na vybudovanie elektrickej prípojky v sume 4.075,94 Eur a zmluvnú pokutu v sume 100.000,- Eur. Okresný súd Dolný Kubín uznesením č.k. 8Cb/77/2009-222 zo dňa 13.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2010, vylúčil vzájomný návrh žalovaného obsiahnutý v podaniach zo dňa 25.05.2010 a 10.08.2010 na samostatné konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. 8Cb/77/2010. V prejednávanej veci okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodený skutkový stav a závery a za aplikácie ust. § 261 ods. 1 OBZ (zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov; ďalej len „OBZ“), § 269 ods. 2 OBZ, § 265 OBZ, § 369 ods. 1, 2 OBZ, konštatoval čiastočnú opodstatnenosť žaloby, a to vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke za odplatu elektrickej energie odobratej žalovaným od žalobcu od júla 2007 do júla 2008, v celkovej výške 675.328,- Sk, po prepočítaní konverzným kurzom v sume vyjadrenej v prvej výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu. Podľa okresného súdu žalovaný nespochybňoval, že v uvedenom období elektrickú energiu od žalobcu odoberal, že sa na základe ústnej dohody zaviazal uhrádzať žalobcovi za odber odplatu, ani vyúčtovanú jednotkovú cenu za 1kWh v jednotlivých mesiacoch. Sporná bola fakturovaná spotreba a od nej odvodená výška pohľadávky. Dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že žalovaná pohľadávka je oprávnená. Bola vyúčtovaná na základe mesačnej spotreby žalovaného vo výške 10.080 kWh, ustálenej účastníkmi ako paušálny odber, na základe podkladov žalovaného o celkovom výkone všetkých jeho elektrických zariadení, pričom pri ustálení predpokladanej spotreby sa vychádzalo z výkonu jednej tretiny hraničného výkonu všetkých zariadení (žalovaného). Žalovaný do mesiaca máj 2007 uhrádzal paušálne nižšiu spotrebu 7.250 kWh; následne bola dohodnutá vyššia paušálna mesačná spotreba 10.080 kWh podľa podkladov žalovaného. Žalovaný túto (vyššiu) spotrebu zaplatil bez výhrad za mesiace máj a jún 2007, čo vyplýva i z jeho výpočtu skutočnej spotreby (č.1. 24 spisu), kde uviedol celkovú úhradu za elektriku vo výške 13.662,19 Eur, čo je plná úhrada fakturovaných odberov za obdobie mesiacov 3/2006 až 6/2007. Za spotrebu energie od mesiaca júl 2007 už nič nezaplatil. K obrane žalovaného okresný súd uviedol, že žalovaný nepreukázal, že už počas pripojenia na trafostanicu - TS1 do 16.09.2007, zriadil podružné meranie spotreby elektriky konkrétnym meračom, ktorého zriadenie oznámil žalobcovi a merač hodnoverne zdokladoval jeho certifikátom a že v prípade polopriameho merača dokladoval aj spôsob prepočtu nameraných jednotiek na potrebné jednotky v kWh. Od napojenia na TS3 bolo medzi účastníkmi dojednané, že žalovaný si zabezpečí a nainštaluje podružný merač. K tomu došlo, ale pri kontrole merača bolo zistené, že nejde o priamy elektromer a žalovaný nedokladoval predmetný elektromer vrátane spôsobu prepočtu nameraných neznámych hodnôt na mernú jednotku spotreby - kWh. Žalobca preto ďalej účtoval žalovanému ustálenú paušálnu spotrebu 10.080 kWh mesačne. Okresný súd vyhodnotil, že žalovaný v konaní nepreukázal reálnu spotrebu elektrickej energie, ktorú odobral v rozhodnom období od žalobcu; svoju obranu nepreukázal. Tým, že žalovaný neplatil fakturovanú odplatu za odber elektrickej energie žalobcovi včas, v lehote splatnosti uvedenej v jednotlivých faktúrach vystavených žalobcom, dostal sa do omeškania s plnením odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa určeného na splnenie peňažného záväzku. t.j. po dni splatnosti uvedenom vo faktúrach. Okresný súd nevyhovel žalobe v časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania i za dni splatnosti uvedené vo faktúrach, keďže omeškanie žalovaného začalo až odo dňa nasledujúceho. V tejto časti žalobu zamietol. Úroky z omeškania okresný súd priznal (len) v žalovanej výške 14,25 % ročne s odkazom na zákonnú úpravu v ust. § 369 ods. 1 OBZ. Vo vzťahu k druhému uplatnenému nároku žalobcu, na zaplatenie sumy 37.525,72 Eur s príslušenstvom, okresný súd konštatoval, že predstavuje neuhradený záväzok, vyplývajúci z dojednania v čl. V. bod 3. kúpnej zmluvy (zmluvy č. 3). Avšak táto zmluva úzko súvisela so skôr uzavretou zmluvou (č. 1) a dojednaný záväzok na zaplatenie 950.000,- Sk bolo potrebné posudzovať v spojitosti s úpravou vzájomných práv a povinností účastníkov, resp. ich právnych predchodcov v zmluve č. 1. Okresný súd konštatoval, že žalovaný na základe zmluvy č. 1 odkúpil pozemok značnej výmery za účelom (podnikateľského zámeru) výstavby a prevádzky ohybárne betonárskej ocele. Pre kupujúceho malo z tohto dôvodu veľký význam zriadenie potrebných inžinierskych sietí, vrátane elektrickej prípojky, k čomu sa predávajúci zmluvne zaviazal, a to podľa prílohy č. 4. Zároveň sa zaručil za dostatočnú kapacitu inžinierskych sietí. Žalovaný tvrdil, že žalobca tento záväzok doteraz nesplnil. Okresný súd bol názoru, že táto povinnosť bola do odpojenia žalovaného od zriadeného bodu napojenia pre odber z trafostanice TS3 žalobcom plnená, keď žalobca vybudoval v súlade s prílohou č. 4 zmluvy č. 1 trafostanicu TS1 s príslušnými elektrickými rozvodmi a prípojkami, vrátane naplánovanej prípojky v sektore, v ktorom sa nachádzal pozemok odkúpený žalovaným, na ktorú prípojku bol žalovaný napojený a cez ktorú mu žalobca zabezpečil odber elektrickej energie. Okresný súd konštatoval, že zrejme už v čase uzavretia zmluvy č. 3 vyvstala potreba zvýšeného príkonu, ktorý nezodpovedal plánovanému príkonu pre prípojku z TS1, na ktorú bol napojený žalovaný a z týchto dôvodov žalobca zriadil nový prípojný bod pre zabezpečenie odberu elektrickej energie z novovybudovanej TS3, na ktorý bol žalovaný pripojený a cez ktorý naďalej odoberal elektrickú energiu až do jeho odpojenia z TS3 žalobcom. Ako bolo zistené, TS3 bola žalobcom vybudovaná na zabezpečenie vyššieho príkonu pre žalovaného, ale zároveň sa počítalo, že bude zabezpečovať potreby aj ďalších odberateľov. Avšak aj v prípade, že by TS3 bola zriadená výlučne len pre potreby zabezpečenia vyššej dodávky elektrickej energie pre žalovaného, na čo nepostačoval príkon prípojky z TS1, na ktorú bol žalovaný napojený, žalobca sa zaviazal zabezpečiť pre žalovaného dostatočnú kapacitu inžinierskych sietí bez obmedzenia a bez viazanosti na akékoľvek konanie žalovaného, čo vylučuje povinnosť žalovaného podieľať sa finančne na investíciách za účelom zabezpečenia vyšších dodávok elektrickej energie, resp. zvýšenia kapacity inžinierskych sietí. V rozpore s týmto záväzkom žalobcu je dojednanie čl. V. bod 3. zmluvy č. 3, zmyslom ktorého je získať od žalovaného finančnú protihodnotu vo výške 950.000,- Sk za možnosť jeho napojenia na nový bod pripojenia zriadený žalobcom pre odber elektrickej energie z novej TS3. Z dokazovania podľa okresného súdu vyplynulo, že žalovaný nepotreboval viacero bodov napojenia na odber elektrickej energie od žalobcu, dôvodom zmeny odberu bola skutočnosť, že elektrická prípojka z TS1 kapacitne nepostačovala a bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť dodávku elektrickej energie v dostatočnej kapacite. Žalovanému na základe uvedeného dojednania vznikla povinnosť zaplatiť sumu 950.000,- Sk a protihodnotou bolo len oprávnenie napojenia na nový prípojný bod pre odbery z TS3, i keď suma 950.000,- Sk predstavuje značnú časť nákladov žalobcu na vybudovanie, skolaudovanie TS3 a jej príslušenstva, na zriadenie prívodného kábla a nového prípojného bodu, pričom žalovaný nenadobudol okrem uvedeného oprávnenia, účelom ktorého bolo zabezpečenie dodávky elektriky v dostatočnej kapacite, na čo sa však zaviazal na základe zmluvy č. 1 žalobca bezodplatne, žiadne ďalšie práva, napr. nadobudnutie spoluvlastníctva predmetnej trafostanice s príslušenstvom. V tomto prípade došlo k porušeniu rovnováhy účastníkov prostredníctvom zmluvného dojednania (čl. V. bod 3. zmluvy č. 3), zakladajúceho nerovnosť zmluvných strán. Zaplatením záväzku vo výške 950.000,- Sk by došlo k značnému majetkovému prospechu žalobcu, ktorý nie je úmerný s výhodou vyplývajúcou z dojednania pre žalovaného, a preto nápadne nevýhodné podmienky v tomto prípade presiahli poctivý obchodný styk. Okresný súd bol toho názoru, že výkon práva na zaplatenie záväzku vo výške 950.000,- Sk je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto nepožíva v zmysle § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu. Z uvedených dôvodov okresný súd uplatnenú pohľadávku na zaplatenie sumy 31.534,22 Eur (950.000,- Sk) zamietol. Pokiaľ si žalobca uplatňoval aj DPH zo sumy 31.534,22 Eur vo výške 5.991,50 Eur, v tejto časti okresný súd pohľadávku vyhodnotil ako uplatnenú nedôvodne, ak takýto nárok žalobcovi nevyplýval zo žiadneho ustanovenia zmluvy č. 3, na rozdiel od povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za pozemok, kde sa žalovaný zaviazal túto zaplatiť aj spolu s DPH. Vo vzťahu k náhrade trov konania okresný súd vyhradil rozhodnutie v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali odvolanie v zákonnej lehote žalobca i žalovaný. Žalovaný odvolaním (č.l. 277-279 spisu) napadol výrok prvostupňového rozsudku, ktorým bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi peňažné sumy fakturovanej odplaty za odobratú elektrickú energiu s príslušenstvom. Rozsudok okresného súdu v tejto časti označil na nesprávny z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci, pretože okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tiež preto, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. c), d) OSP). Podľa žalovaného, okresný súd poukázal na to, že medzi účastníkmi existovala dohoda, že žalobca bude spotrebu elektrickej energie fakturovať paušálne, a to vo výške spotreby 10.080 kWh mesačne. Existenciu uvedenej dohody žalovaný nespochybňoval, ale poukazoval na to, že dohoda znela tak, že elektrická energia bude fakturovaná paušálne iba do času, kedy bude namontovaný merač a následne bude fakturovaná skutočne spotrebovaná elektrická energia. Žalovaný v prvostupňovom konaní produkoval dôkazy na preukázanie, že tento merač namontovaný bol, a to merač polopriamy, ako vyplývalo aj z výpovede svedka pána G.. K tomuto žalovaný predložil Správu o východiskovej odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia a elektrickej inštalácie, vystavený Servisom elektrických zariadení a výťahov, firma Horváth a k tomuto aj spôsob prepočtu polopriame meranie. Z týchto dokladov vyplývalo, že žalovaný si svoju povinnosť zabezpečiť merač splnil a doložil aj spôsob prepočtu. Tiež v zázname zo dňa 15.09.2007 bolo uvedené, že žalovaný počítadlo na meranie odoberaného elektrického prúdu zabezpečil, so stavom počítadla ku dňu 17.09.2007 - 55, 4 neznámej mernej jednotky. V zázname bolo výslovne uvedené, že žalobca (Alpin Real) zabezpečí odpis spotreby z počítadla začiatkom každého mesiaca. Záznam tiež hovoril o tom, že do termínu 17.09.2007 Alpin Real vyfakturuje za mesiac september alikvotnú časť dohodnutého odberu. Z uvedeného vyplývalo, že od dátumu 18.09.2007 mala byť fakturovaná už skutočná spotreba elektrickej energie, ktorej odpočet mal byť zabezpečený žalobcom a nie paušálna spotreba, ako doposiaľ. Keďže faktúry boli žalobcom aj naďalej vystavované na paušálnu spotrebu, žalovaný sa domáhal predloženia skutočného vyúčtovania a platby za paušálne fakturovanú spotrebu elektrickej energie pozastavil, keďže išlo o nereálnu, príliš vysokú spotrebu, ktorá nezodpovedala tomu, koľko elektrickej energie žalovaný skutočne spotreboval. Súčasne žalovaný v prvostupňovom konaní produkoval dôkazy na to, že v následnom období, kedy mal v prevádzke oveľa viac elektrických zariadení a strojov, mal spotrebu elektrickej energie omnoho nižšiu, ako tú, ktorú mu žalovaný fakturoval paušálne za obdobie, kedy bol objekt žalovaného ešte len vo výstavbe (žalovaný predložil faktúry od ZSE, taktiež prehľad faktúr za spotrebu elektrickej energie), a to s poukazom na tú skutočnosť, že za obdobie júl 2007 - júl 2008 jeho spotreba elektrickej energie skutočne nemohla byť taká vysoká, ako mu fakturoval žalobca. Za účelom preukázania tejto skutočnosti navrhol žalovaný vypočuť svedkov Q. P. a P. W., pričom okresný súd návrh na vypočutie týchto svedkov zamietol. Tiež paušálne fakturovaná spotreba elektrickej energie, pokiaľ vychádzala z čísla 10.080 kWh mesačne, netvorila reálny údaj, pretože pri predložení zoznamu zariadení žalovaného, bol uvádzaný hraničný príkon - t.j. išlo o údaj v situácii, keď sú všetky zariadenia naraz uvedené do prevádzky, naraz aj pracujú, teda ide o najvyššie možné zaťaženie elektrickej siete, avšak táto situácia nie je reálna. Po uvedení do prevádzky totiž spotreba elektrickej energie zariadenia klesá na konštantnú úroveň a naviac, uvedené vôbec nezohľadňuje technologický postup pri výrobe, kedy je nutné použiť najprv jeden stroj a až následne druhý, atď. Stroje a zariadenia nikdy nejdú naraz, t.j. 8 hodín denne a 21 pracovných dní v mesiaci. Napokon žalovaný predložil záznamy o spotrebe elektrickej energie, ktoré uskutočňoval pre vlastnú spotrebu, spolu s odkazmi na pravidelné odpočty robené z merača, s cieľom preukázať, že elektrickú energiu v množstve, ako mu fakturoval žalobca, nespotreboval. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietne. V prípade úspechu uplatnil tiež náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Žalobca odvolaním (č.l. 280-286 spisu) napadol druhý výrok prvostupňového rozsudku, v časti, v ktorej bola zamietnutá žaloba o zaplatenie sumy 37.525,72 Eur so 14,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 37.525,72 Eur od 08.07.2008 do zaplatenia. S poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) OSP namietol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol tiež, že rozsudok v časti, voči ktorej odvolanie smeruje, neobsahuje zákonom stanovené obsahové náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 OSP, čo zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že výkon práva na zaplatenie záväzku vo výške 950.000,- Sk je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto v zmysle § 265 OBZ nepožíva právnu ochranu. Žalobca uviedol, že okresný súd vyvodzoval záver o rozpore so zásadami poctivého obchodného styku z predpokladu, že žalovaný nepotreboval viacero bodov napojenia na odber elektrickej energie od žalobcu, dôvodom zmeny bola skutočnosť, že elektrická prípojka z TS1 kapacitne nepostačovala a bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť dodávku elektrickej energie v dostatočnej kapacite a ďalej, že došlo k porušeniu rovnováhy účastníkov prostredníctvom zmluvného dojednania v čl. V. bod 3. zmluvy č. 3, zakladajúceho nerovnosť zmluvných strán; zaplatením záväzku vo výške 950.000,- Sk by došlo k značnému majetkovému prospechu žalobcu, ktorý nie je úmerný s výhodou vyplývajúcou z dojednania pre žalovaného, a preto nápadne nevýhodné podmienky v tomto prípade presiahli poctivý obchodný styk. Žalobca mal za to, že uvedené závery okresného súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. sú priamo v rozpore s obsahom predložených dôkazov, vyjadreniami samotného zástupcu žalovaného, s poukazom, že v konaní bolo preukázané splnenie povinnosti žalobcu na zabezpečenie dostatočnej kapacity podľa čl. V. ods. 2 tzv. zmluvy č. 1 (kúpnej zmluvy č. 1) z prípojného bodu TS1. Táto otázka mala v zmysle odôvodnenia rozsudku značný význam vo vzťahu k dôvodu uzavretia dohody týkajúcej sa pripojenia žalovaného na nový prípojný bod TS3. Podľa žalobcu v prvostupňovom konaní bola jednoznačne preukázaná dostačujúca kapacita prípojného bodu TS1, a teda splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu (zo zmluvy č. 1). Okresný súd pri rozhodovaní zjavne nezohľadnil skutočnosť, že otázka zabezpečenia dostatočnosti kapacity inžinierskych sietí sa viaže na okamih a podmienky, ktoré boli zmluvnými stranami definované k uzavretiu tzv. kúpnej zmluvy č. 1. Uvedená kúpna zmluva obsahovala komplexnú špecifikáciu predmetu kúpy a inžinierskych sietí, vrátane množstva príloh. Na základe uvedeného žalovaný teda preukázateľne vedel, aké vlastnosti má predmet kúpy a aké vlastnosti a kapacitu majú príslušné inžinierske siete. Je preto vo vzťahu k projektovanej kapacite elektrickej prípojky rovnako irelevantný zámer žalovaného, definovaný v Preambule tzv. kúpnej zmluvy č. 1, ako výstavba ohybárne betonárskej ocele. Tento zámer nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k projektovanej kapacite elektrickej prípojky, o ktorej bol žalovaný preukázateľne oboznámený. Ak sa zmluvné strany dohodli, že k určitému časovému okamihu bude zabezpečená určitá kapacita prípojky a táto dohoda je splnená, nemožno z neskoršej požiadavky objednávateľa (žalovaného) na zvýšenie kapacity vyvodzovať porušenie povinnosti zhotoviteľa (žalobcu). Okresný súd teda podľa žalobcu z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalobca si splnil zmluvnú povinnosť zabezpečenia dostatočnej kapacity prípojky elektrickej energie. Vo vzťahu k záveru súdu, že žalovaný nepotreboval viacero bodov napojenia, žalobca poukázal na to, že z vykonaného dokazovania takýto záver nevyplýva. Naopak z neho vyplýva, že sám žalovaný požiadal o pripojenie na nový bod napojenia na odber elektrickej energie, a teda, že potreboval viacero bodov napojenia. Z dokazovania rovnako vyplývalo splnenie povinnosti žalobcu zabezpečiť dostatočnú kapacitu elektrickej prípojky v rozsahu dohodnutom v tzv. kúpnej zmluve č. 1. Dôvodom pre uzavretie dohody o využití nového prípojného bodu TS3 preto nemohla byť a nebola nedostatočná kapacita prípojného bodu TS1, zriadeného podľa tzv. kúpnej zmluvy č. 1. Žalobca mal za to, že ani ďalšie závery o porušení rovnováhy medzi účastníkmi nemajú oporu tak vo vykonanom dokazovaní, ako ani v žiadnej inej objektívnej skutočnosti. Žalobca nesúhlasil so záverom, že v prípade dohody o zaplatenie sumy 950.000,- Sk, by došlo k porušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, zakladajúceho nerovnosť zmluvných strán a že zaplatením dojednanej odplaty by došlo k značnému majetkovému prospechu na strane žalobcu. Z odôvodnenia rozsudku podľa žalobcu vyplývalo, že podkladom takéhoto názoru okresného súdu boli závery v parciálnych otázkach splnenia zmluvného záväzku žalobcu na zabezpečenie dostatočnej kapacity elektrickej energie a dôvodu na uzavretie dohody o podmienkach pripojenia na nový bod napojenia TS3. Z dokazovania však žalobca považoval za preukázané, že závery okresného súdu v predmetných otázkach boli v rozpore s vykonanými dôkazmi. S poukazom na ust. § 157 ods. 2 OSP žalobca mal za to, že odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, keďže okresný súd predovšetkým neuviedol, z ktorých dôkazov pri posudzovaní jednotlivých otázok vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Okresný súd v žiadnom štádiu prvostupňového konania preukázateľne nezisťoval skutočné náklady žalobcu na vybudovanie trafostanice TS3, elektrických káblov a príslušenstva, nového prípojného bodu a podobne. Na základe absencie poznania skutočných realizačných nákladov preto okresný súd zjavne nemohol posúdiť otázku primeranosti nákladov, postavenia účastníkov a ostatné súvisiace otázky, a teda závery okresného súdu nemajú oporu v žiadnych zistených relevantných skutočnostiach. Posúdenie nákladov na realizáciu konkrétneho objektu TS3 a nového prípojného bodu pre žalovaného, ktoré sa nachádzajú na konkrétnom mieste a vyznačujú sa konkrétnymi parametrami, pritom nemožno nahradiť žiadnym abstraktným „analogickým“ dôkazom, napríklad vo forme všeobecnej cenovej ponuky iného subjektu. Pokiaľ okresný súd skúmal podozrenie o rozpore dohody s poctivým obchodným stykom, mali byť skúmané konkrétne podmienky a náklady prípadu. V tomto smere žalobca za nedostatočný považoval dôkaz predložený žalovaným - cenovú ponuka č. 1719401 spoločnosti MAXEL, zo dňa 04.05.2006, keďže išlo o ponuku vo vzťahu k inému typu a kapacite trafostanice. Spochybnil tiež hodnovernosť predmetného dôkazu. S otázkou rozhodnutia okresného súdu o rozpore dohody o výške odplaty za pripojenie na nový prípojný bod TS3 podľa žalobcu úzko súvisia ďalšie konsekvencie. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru o neprimeranej výške odplaty, zakladajúcej nerovnovážnosť zmluvných strán, bolo podľa žalobcu potrebné rovnako konštatovať, akú výšku odplaty možno považovať za akceptovateľnú. Vzhľadom na absenciu zisťovania skutočných nákladov výstavby TS3 však nebolo možné odôvodnene dospieť ani k takémuto záveru. Z napadnutého rozsudku teda nielenže nevyplýva odôvodnenie záveru o nerovnovážnom postavení účastníkov a nevyplýva výška odplaty, ktorú okresný súd považoval za akceptovateľnú, ale rovnako nebolo prakticky zrejmé, či okresný súd dohodu o pripojení na nový prípojný bod TS3 vôbec považoval za platnú. Záver o absencii nároku žalobcu na akúkoľvek odplatu je totiž jednoznačne neakceptovateľný a žalobcu priamo hmotne poškodzujúci. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu mal žalobca za to, že je to práve žalovaný, ktorý postupuje spôsobom v rozpore s poctivým obchodným stykom. Bol to žalovaný, ktorý si na základe slobodného rozhodnutia dojednal možnosť pripojenia na ďalší bod pripojenia elektrickej energie TS3 a zaviazal sa za vytvorenie možnosti odoberania elektrickej energie zaplatiť dohodnutú peňažnú sumu. Žalovaný do začatia súdneho sporu žiadnym spôsobom neprejavil nesúhlas s dohodnutými podmienkami. Po vytvorení možnosti odberu elektrickej energie z TS3 žalovaný dohodnutú peňažnú sumu nezaplatil, ale dokonca pristúpil k odberu elektrickej energie z prípojného bodu TS3, pričom výslovne odmietol uzavrieť akúkoľvek zmluvu odber elektrickej energie upravujúcu a navyše za odoberanú elektrickú energiu neuhradil žiadnu odplatu. Žalovaný vykonal prvý prejav vôle zmluvne upraviť podmienky odberu elektrickej energie z prípojného bodu TS3 až niekoľko mesiacov po odpojení od prípojného bodu TS3, ku ktorému došlo aj z dôvodu odmietania žalovaného uzavrieť akúkoľvek dohodu o podmienkach odberu. Podľa názoru žalobcu je neakceptovateľné, pokiaľ súd poskytuje ochranu takémuto konaniu žalovaného, ktoré samotné predstavuje konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, prípadne priamo podvodné konanie. Z konania žalovaného možno totiž vyvodiť, že zaviazal žalobcu vynaložiť finančné prostriedky na realizáciu výstavby TS3 a pripojenia pre žalovaného, a to napriek tomu, že už pri uzavretí dohody o podmienkach pripojenia žalovaný zrejme nemal úmysel plniť svoje povinnosti. Z uvedeného žalobca nesúhlasil so záverom o rozpore s poctivým obchodným stykom nielen z dôvodov opierajúcich sa o okolnosti prípadu, ale aj z dôvodu absencie opory v právnej úprave. Právna úprava Obchodného zákonníka predpokladá zdatnosť podnikateľa a dobrú profesionálnu úroveň znalostí. Obchodník nesie plne podnikateľské riziko, nemôže sa odvolávať na to, že určitý záväzok prevzal v tiesni a za nevýhodných podmienok a odstúpiť od zmluvy, tak ako je to možné za takejto situácie vo vzťahoch riadiacich sa úpravou Občianskeho zákonníka. Pod pojmom zneužitie práva sa rozumie prekročenie rozsahu oprávnenia, rozpor s cieľom, ktorý právna norma na výkon oprávnenia určuje (resp. ktorý výkonom sleduje), a tým bezdôvodný zásah do práv a právom chránených záujmov iných subjektov, ktoré tvorí obsahovú súčasť samotného subjektívneho práva. Zneužitie práva teda implikuje, že určitý subjekt disponujúci určitým právom má „úmysel škodiť“ inému účastníkovi, voči ktorému svoje právo využíva, prípadne využíva svoje právo šikanóznym spôsobom. V danom prípade sa však v žiadnom prvku dohody o podmienkach pripojenia nejedná o jednostranné zneužitie práva zo strany žalobcu, ktoré by nadobudol nezávisle od vôle žalovaného. Išlo o slobodnú dohodu dvoch podnikateľských subjektov, na uzavretie ktorej sa vzťahuje povinnosť konateľa vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou. Konateľ žalovaného teda mohol a mal posúdiť hospodárske dôsledky svojho záväzku, akceptácie podmienok využitia ďalšieho bodu napojenia. Žalobca uviedol, že okresný súd v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil, z ktorých dôkazov vychádzal pri formulácii záveru o rozpore dohody účastníkov o podmienkach pripojenia na nový odberný bod TS3 a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Rozhodnutie okresného súdu označil za nezrozumiteľné a neodôvodnené a súčasne nebol zrejmý ani dopad rozhodnutia súdu na otázku platnosti samotnej dohody o pripojení. Záver o rozpore dohody s poctivým obchodným stykom z dôvodu nápadne nevýhodných podmienok nemá oporu v právnej úprave vzťahov podnikateľov obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, ktorý sa na predmetné vzťahy aplikuje. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti tak, že vyhovie žalobe na zaplatenie sumy 37.525,72 Eur s príslušenstvom. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom vyjadrení jeho právneho zástupcu z 09.03.2011 (č.l. 306-308 spisu). V napadnutej časti sa žalobca v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom okresného súdu v povinnosti žalovaného zaplatiť fakturovanú spotrebu elektrickej energie. K jednotlivým odvolacím dôvodom uviedol, že nesúhlasil s tvrdením o splnení povinnosti žalovaného namontovať certifikované meradlo elektrickej energie na dotknutom odbernom mieste. Z obsahu záznamu z 15.09.2007 nemožno vyvodiť splnenie takej povinnosti. Tento záznam konštatuje výlučne len to, že stav počítadla ku dňu 17.09.2007 bol 55,4 neznámej mernej jednotky a že žalovaný preverí a nahlási spoločnosti Alpin Real koeficient, ktorým sa vynásobí uvedená merná jednotka. Žalovaný však uvedené doteraz nesplnil a znemožnil tak verifikáciu množstva ním spotrebovanej elektrickej energie. Pokiaľ žalovaný poukazoval na spotrebu v iných obdobiach, tak podľa žalobcu zostal bez akejkoľvek výpovednej hodnoty žalovaným predložený prehľad spotreby elektrickej energie za obdobie 07/2007 až 08/2008. Dôvodom je skutočnosť, že išlo o spotrebu v inom než posudzovanom období odberu elektrickej energie a táto spotreba mohla byť vzhľadom na situáciu na trhu z najrôznejších dôvodov diametrálne odlišná. Vzhľadom na to, žalobca rovnako za irelevantné označil akékoľvek svedecké výpovede tretích osôb k otázke spotreby žalovaného. K otázke príkonu zariadení, na základe ktorých bola dohodnutá paušálna fakturovaná suma, žalobca poukázal na samotný výpočet, uvedený pri zozname zariadení zo dňa 11.06.2007, výpoveď svedka Ing. G.; uvažovaná spotreba predpokladala súčasnú prevádzku len jednej tretiny všetkých zariadení. Zástupca žalovaného predmetný výpočet sám odsúhlasil a potvrdil, že pristúpil k jeho spochybňovaniu až v priebehu súdneho konania. Žalobca poukázal na konanie žalovaného počas celej doby odberu elektrickej energie. Sám žalovaný svojím vedomým konaním účelovo maril akúkoľvek možnosť zistenia spotreby odobratej elektrickej energie a písomného dohodnutia podmienok odberu. Žalobca tiež poukázal na to, že ak by žalovaný postupoval rovnako pri odbere elektriny zo zariadení verejného poskytovateľa, predstavoval by jeho postup neoprávnený odber, keďže by odoberal elektrinu bez uzavretej zmluvy a bez určeného meradla (§ 39 zák. č. 656/2004 Z.z.). Aj keď žalovaný nie je verejným poskytovateľom distribučnej siete, tak riešená situácia účastníkov je podobná. Je preto neprípustné a nedobromyseľné poukazovanie žalovaného na nemožnosť zistenia skutočného odberu elektriny, ktoré sám úmyselne a účelovo spôsobil. Za takých okolností by mal byť zaviazaný uhradiť žalobcovi aspoň dohodnutú sumu za odber elektrickej energie. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní jeho právneho zástupcu z 10.03.2011 (č.l. 301-304 spisu). Žalovaný zdôraznil svoju argumentáciu z prvostupňového konania v tom, že práva a povinnosti vyplývajúce z tzv. kúpnej zmluvy č. 3 bolo potrebné posudzovať v súvislosti s kúpnou zmluvou č. 1, konkrétne s ustanovením čl. V. ods. 2. i s definovaným investičným zámerom žalovaného ako kupujúceho, ktorým bola výstavba a prevádzka ohybárne betonárskej ocele. Teda žalobca ako predávajúci musel vedieť a predpokladať značnú spotrebu elektrickej energie u žalovaného a za takúto sa zaručil. V súvislosti s povinnosťou žalobcu z tzv. prvej kúpnej zmluvy potom bolo otázne, či žalobca je vôbec oprávnený požadovať od žalovaného splnenie povinnosti, keď predtým sám nesplnil svoju povinnosť, v ktorom smere žalovaný poukázal na § 325 OBZ. Podľa žalovaného nová trafostanica TS3 nemala slúžiť výlučne pre potreby žalovaného. Poplatok za trafostanicu podľa tretej kúpnej zmluvy bol určený ako protihodnota za možnosť napojenia na novú trafostanicu TS3, avšak bez možnosti nadobudnutia akýchkoľvek vlastníckych práv, a teda táto suma je neprimerane vysoká, s poukazom na to, že za porovnateľnú sumu iní dodávatelia v predmetnom čase ponúkali celkové vybudovanie a nadobudnutie vlastníctva obdobnej trafostanice. Uvedené žalovaný označil za uplatňovanie práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktoré nemôže požívať právnu ochranu v zmysle § 265 OBZ. Naviac, pokiaľ žalobca si uplatnil aj DPH, tak na to nemal žiadnu oporu v zmluve. Ak mal žalovaný zaplatiť aj DPH, bolo to vždy uvedené výslovne, avšak toto výslovné uvedenie povinnosti zaplatiť DPH pri odplate za trafostanicu absentovalo. Žalovaný zdôraznil, že žalovaná povinnosť zaplatiť za možnosť pripojenia na trafostanicu TS3 pôvodne v tretej kúpnej zmluvy byť nemala a predstavuje vedľajšie dojednanie v zmluve, ktorej predmetom bola kúpa a predaj pozemkov, o čom účastníci rokovali a na základe predbežnej dohody začal žalovaný s výstavbou na pozemkoch, ktoré mal do vlastníctva nadobudnúť v budúcnosti. Následne, pri samotnom podpisovaní zmluvy, nemal už inú možnosť, ako tretiu kúpnu zmluvu podpísať, aj keď bol v nej zahrnutý pre žalovaného nevýhodný článok o uhradení odplaty za možnosť pripojenia sa na TS3. Pokiaľ žalobca poukazoval na vyjadrenia konateľa žalovaného na pojednávaní 30.11.2010, tak toto vyjadrenie bolo súčasťou širšieho kontextu, kde sa hovorilo o dočasnej prípojke vedenej cez susedný pozemok, napojenej na TS2, preto uvedené vyjadrenie konateľa žalovaného nemožno vykladať tak, že by malo potvrdzovať, že žalobca si splnil svoju povinnosť zabezpečiť preňho dostatočnú kapacitu elektrickej energie. Podľa žalovaného bolo dôležité, že žalobca si nesplnil ani povinnosť zriadiť pre žalovaného inžinierske siete, a to najmä v časti elektrická prípojka, pretože žalobca umožnil pripojiť sa žalovanému len cez susedné pozemky, čo však bolo podmienené súhlasmi vlastníkov týchto pozemkov a tieto boli kedykoľvek odvolateľné. Teda žalovaný prakticky nemal zabezpečený stály zdroj elektrickej energie, čo je opäť v rozpore s prvou kúpnou zmluvou, vzhľadom na primárnu závislosť podnikateľskej činnosti žalovaného (v zmluve definovanú) od elektrickej energie. Žalovaný navrhol, aby krajský súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozsudok okresného súdu v časti napadnutej žalobcom potvrdil. Pre prípad úspechu uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/125/2011-360 zo dňa 29.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2011, bolo vyhovené návrhu, aby do konania namiesto Alpin Real Slovakia Gamma, k.s. v likvidácii, so sídlom Banskobystrická 16, 811 01 Bratislava, IČO: 36 286 435, vstúpila spoločnosť Karimpol International Slovakia, k.s., so sídlom Banskobystrická 16, 811 06 Bratislava, IČO: 35 897 058 (ďalej len „žalobca“). Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 675.328,- Sk, v prepočte na eurá v jednotlivých sumách a s príslušenstvom tak, ako je vyjadrené v prvom napadnutom výroku, potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie, v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby, a to v časti o zaplatenie sumy 37.525,72 Eur spolu so 14,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 37.525,72 Eur od 08.07.2008 do zaplatenia, rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia vo vzťahu k prvému napadnutému výroku rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok na odplatu za dodanú elektrickú energiu fakturovanú za júl 2007 až júl 2008, bola vyššie uvedená právna úprava. Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré boli predmetom obrany žalovaného pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu vo veci v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil vo vzťahu k napadnutému prvému výroku rozsudku okresného súdu správne skutkové zistenia a závery a v tejto časti rovnako vec správne i právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho prvého výroku rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 675.328,- Sk, a to v jednotlivých fakturovaných sumách po prepočte na euro tak, ako je vyjadrené v predmetnom napadnutom prvom výroku rozsudku okresného súdu i s príslušenstvom, a to titulom zaplatenia za dodanú elektrickú energiu od júla 2007 do júla 2008 a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení prvostupňového rozsudku vo vzťahu k predmetnej napadnutej časti, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje na predmetnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Len na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutom prvom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi priznanú odplatu, fakturovanú žalobcom za odobratú elektrickú energiu žalovaným od žalobcu v období od júla 2007 do júla 2008, krajský súd uvádza, že tak v skutkovej ako aj v právnej rovine, po preskúmaní veci, odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného. S odkazom na zákonnú úpravu aplikovanú a uvádzanú okresným súdom v napadnutom rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi predmetnú odplatu za dodanú elektrickú energiu v žalovanom rozsahu i s príslušenstvom, tak ako je vyjadrené v prvom napadnutom výroku prvostupňového rozsudku. Žalovaný ako odvolateľ napádal i procesný postup okresného súdu v prvostupňovom konaní tým, že nevykonal všetky navrhované dôkazy, konkrétne výsluch svedkov Q. P. a P. W.. Odvolací súd sa však stotožnil s vyhodnotením zo strany okresného súdu, že predmetné dôkazy, výsluchy svedkov, by nedali k okolnosti skutočného odberu elektrickej energie žalovaným od žalobcu v období od júla 2007 do júla 2008 relevantnú odpoveď. Žalovaný uvedených svedkov navrhoval na preukázanie okolnosti, že v rozhodnej, žalovanej dobe, mal nižšiu spotrebu elektrickej energie, než bola paušálna spotreba, vyúčtovaná žalobcom. Pre unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k obrane žalovaného, ktorý spochybňoval žalobcom uplatňovaný rozsah odplaty za dodanú elektrickú energiu v danom období, by bolo relevantné len preukázanie skutočného odberu elektrickej energie zo strany žalovaného. Predmetné výpovede svedkov, tak ako boli tieto dôkazy označené žalovaným v prvostupňovom konaní, na túto okolnosť nesmerovali. K uvedenému postupu okresného súdu pre úplnosť odvolací súd uvádza, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 OSP však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie povinný vykonať navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom. Súčasne žalovaný v odvolaní napádal i závery okresného súdu vyplývajúce z hodnotenia vykonaného dokazovania v prvostupňovom konaní. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v dotknutej časti a tiež konania, ktoré predchádzalo jeho vydania, nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by bol v nesúlade s úpravou v § 132 OSP vo vzťahu k prvému napadnutému výroku rozsudku. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. K uvedenému primerane a podporne, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to uznesenie zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5Cdo 218/2010, podľa ktorého „obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Vo vzťahu k predmetnému priznanému nároku žalobcu na odplatu za dodanú elektrickú energiu žalovanému, a to vo fakturovanej výške v období od júla 2007 do júla 2008, odvolací súd zhodne s okresným súdom považoval za dostatočne preukázaný nárok tými dôkaznými prostriedkami, ktoré označil a doložil žalobca. Napokon žalovaný nespochybňoval, že dohoda medzi účastníkmi o takejto odplate existovala a pokiaľ v rozhodnej dobe už nechcel platiť predtým dohodnutú paušálnu výšku odplaty v rozsahu 10.080 kWh, mal preukázať, že postupoval v zmysle dohody so žalobcom o meraní skutočnej spotreby v žalovanej dobe relevantným a preukazným spôsobom. Žalovaný však takýmto spôsobom v zmysle dojednaní so žalobcom nepostupoval, v prvostupňovom konaní nepreukázal, že by vykonal relevantné merania, súdu neposkytol také vierohodné výstupy z vykonaných meraní, ktoré by preukázali inú než žalobcom vyúčtovanú spotrebu, na ktorej sa pôvodne účastníci dojednali, preto odvolací súd súhlasil so záverom okresného súdu, že pokiaľ žalobca vo vzťahu k tejto časti svojho nároku voči žalovanému dôkazné bremeno preukázal v plnom rozsahu, tak naopak žalovaný svoju obranu vo vzťahu k tomuto nároku nepreukázal. Pokiaľ ide o samotný výpočet, prepočet predmetnej sumy na eurá, výšku uplatnených a priznaných úrokov z omeškania, k tomuto odvolacie dôvody nesmerovali, preto odvolací súd nemal priestor pre ich preskúmavanie v odvolacom konaní (§ 212 ods. 1 OSP). Z uvedených podstatných dôvodov bol rozsudok okresného súdu v predmetnom napadnutom prvom výroku rozsudku potvrdený podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie. Vo vzťahu k druhému uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie sumy 37.525,72 Eur s príslušenstvom, t.j. úrokmi z omeškania 14,25 % ročne z uvedenej sumy od 08.07.2008 do zaplatenia, odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru o opodstatnenosti podaného odvolania žalobcu. Žalobca v odvolaní primárne napadol predmetnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodu odňatia jeho možnosti konať pred súdom, a to pre nepreskúmateľnosť napadnutej časti prvostupňového rozsudku. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z tohto hľadiska (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP) významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Podľa ust. § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí nároku žalobcu na zaplatenie sumy 37.525,72 Eur s príslušenstvom, nepostupoval v súlade s vyššie citovaným ust. § 157 ods. 2 OSP, v tejto časti prvostupňový rozsudok trpí vadou nedostatočných dôvodov, a tým nie je preskúmateľný odvolacím súdom. Pritom súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd síce nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale musí dať odpoveď na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. K uvedenému odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru, najmä Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. sp.zn. III. ÚS 209/2004, II. ÚS 78/2005, IV. ÚS 115/03. V zmysle vyššie uvedeného nebolo dostatočne zo strany okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k nároku žalobcu na peňažnú sumu, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi za podmienok podľa čl. V. bod 3. kúpnej zmluvy zo dňa 27.07.2006, vysvetlené, prečo dospel k záveru, že „zaplatením záväzku vo výške 950.000,- Sk by došlo k značnému majetkovému prospechu žalobcu, ktorý nie je úmerný s výhodou vyplývajúcou z dojednania pre žalovaného, a preto nápadne nevýhodné podmienky v tomto prípade presiahli poctivý obchodný styk. Súd je toho názoru, že výkon práva na zaplatenie záväzku vo výške 950.000,- Sk je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto v zmysle § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu“. Odvolací súd poukazuje, že pre tento záver v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa chýbali vecné dôvody. Okresný súd síce vyhodnocoval okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy účastníkov zo dňa 27.07.2006, najmä pokiaľ išlo o tzv. kúpnu zmluvu č. 1, avšak samotné zmluvné dojednanie v čl. V. bod 3. kúpnej zmluvy z 27.07.2006 nevyhodnotil z hľadiska výkladu právnych úkonov. Odvolateľ správne poukázal, že pokiaľ okresný súd poukazoval na rozpor tohto dojednania účastníkov oproti predtým uzavretým právnym úkonom, tak sa mal vyjadriť aj k otázke (ne)platnosti takéhoto dojednania. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s námietkou žalobcu, že predmetné zmluvné dojednanie bolo vedľajším dojednaním v rámci kúpnej zmluvy z 27.07.2006 a bolo potrebné ho vyhodnocovať vo vzťahu k tým okolnostiam, ktoré tu medzi účastníkmi panovali ku dňu 27.07.2006. Krajský súd tiež poukazuje na to, že predmetná kúpna zmluva z 27.07.2006 tvorila samostatný dvojstranný právny úkon účastníkov zmluvy. Krajský súd rovnako súhlasil so žalobcom, že okresný súd nevysvetlil v odôvodnení rozsudku, z ktorých dôkazov malo vyplývať zistenie, že „žalovaný nepotreboval viacero bodov napojeniia na odber elektrickej energie od žalobcu“. Rovnako nevysvetlené zostalo i konštatovanie okresného súdu, že „suma 950.000,- Sk predstavuje značnú časť nákladov žalobcu na vybudovanie, skolaudovanie TS3 a jej príslušenstva, na zriadenie prívodného kábla a nového prípojného bodu“. Z obsahu spisu nevyplývalo, že by okresný súd vykonával dokazovanie vo vzťahu k nákladom vynaloženým žalobcom na vybudovanie trafostanice - TS3. V tomto smere odvolací upriamuje pozornosť na vymedzenie žalobného nároku v žalobe, kde primárne žalobca predmetný nárok na zaplatenie 37.525,72 Eur uplatnil ako dojednanú odplatu za „vytvorenie možnosti pripojenia sa na trafostanicu, ktorú vybuduje žalobca“. Až v argumentácii k obrane žalovaného, že úhrada tejto sumy by bola v rozpore s poctivým obchodným stykom, žalobca uviedol, že v žalovanej sume je zahrnutá i cena nákladov na vybudovanie trafostanice, na ktorých by sa žalovaný mal takouto dojednanou formou spolupodieľať (č.l. 162 až 167 spisu). V neposlednom rade bez dostatočného zdôvodnenia zostalo i konštatovanie okresného súdu, že v danom prípade došlo k porušeniu rovnováhy účastníkov prostredníctvom zmluvného dojednania (čl. V. bod 3. zmluvy č. 3), zakladajúceho nerovnosť zmluvných strán. Okresný súd nevysvetlil, prečo by zaplatením záväzku vo výške 950.000,- Sk, malo dôjsť k značnému majetkovému prospechu žalobcu. Pokiaľ ide o konštatovanie o nápadne nevýhodných podmienkach, ktoré v tomto prípade podľa okresného súdu presiahli poctivý obchodný styk, okresný súd vôbec v odôvodnení napadnutého rozsudku nevymedzil, čo sa považuje za poctivý obchodný styk s premietnutím na daný prípad. Nevysporiadal sa ani s právnou úpravou v Obchodnom zákonníku, ktorá vylučuje v zmysle § 267 ods. 2 OBZ aplikáciu ust. § 49 Občianskeho zákonníka, vrátane argumentácie nápadne nevýhodnými podmienkami. V tomto zákonnom ustanovení sa výslovne uvádza, že vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ust. § 49 Občianskeho zákonníka. Keďže základným dôvodom pre nepriznanie žalobcovho nároku na zaplatenie sumy 950.000,- Sk a s DPH celkom v sume 37.525,72 Eur s príslušenstvom bol záver o rozpore tohto nároku s poctivým obchodným stykom, pre ktorý dôvod okresný súd v danej časti nároku žalobcu neposkytol súdnu ochranu, odvolací súd považuje za potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že korektív zásadami poctivého obchodného styku má byť poslednou možnosťou, ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým. Ust. § 265 OBZ je tak treba vnímať ako príkaz sudcovi, aby rozhodoval v súlade s ekvitou, pričom, oproti dobrým mravom dovoľujú zásady poctivého obchodného styku zobrať do úvahy osobitosti profesionálnych vzťahov podnikateľského prostredia a jeho špecifickej etiky. Vzhľadom k prevažujúcej profesionalite týchto vzťahov možno dokonca, vo všeobecnej rovine, konštatovať, že citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, čo môže viesť k tomu, že za poctivé v obchodno-právnej rovine možno, podľa okolností, považovať ešte aj postupy, ktoré by sa vo sfére všeobecného občianskeho práva mohli javiť už ako nemravné (viď napr. Obchodným zákonníkom v § 267 ods. 2 vylúčená možnosť namietať v obchodno-právnych vzťahoch tieseň a nápadne nevýhodné podmienky). Odvolací súd zastáva tiež názor, že normatívne systémy poctivého obchodného styku a dobrých mravov sa obsahovo nekryjú (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. januára 2009, sp.zn. 29 Cdo 359/2007). Pri rozhodovaní v zmysle ust. § 265 OBZ je treba tiež brať zreteľ na to, že obchodník (podnikateľ) v rámci podnikania celkom nesie podnikateľské riziko a nemôže sa odvolávať na to, že určitý záväzok prevzal v tiesni a za nevýhodných podmienok a že nemá možnosť zmluvu, ktorú uzavrel v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok so spätným účinkom anulovať. Predpokladá sa, že bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie svojej pozície na trhu. Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov, nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/11/2008 zo dňa 18. júna 2009). Z vyššie uvedených východísk pre rozhodovanie v zmysle § 265 OBZ, pri posudzovaní zásad poctivého obchodného styku v danom prípade, okresný súd nevychádza, tieto nezhodnocoval, a aj z tohto dôvodu bolo jeho rozhodnutie v dotknutej časti neúplné, nedostatočné, a tým nepreskúmateľné. Zrušujúce rozhodnutie zahŕňalo nielen sumu nároku 31.534,22 Eur (950.000,- Sk), ale aj zvyšnej sumy 5.991,50 Eur, keďže táto bola, s vyjadrením, že išlo o sumu vo výške DPH, závislá na samotnom nároku dojednanom vo výške 950.000,- Sk. Z vyššie uvedených dôvodov v predmetnej časti došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku okresného súdu a vráteniu veci v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa okresný súd opätovne bude zaoberať nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 37.525,72 Eur spolu so 14,25 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 08.07.2008 do zaplatenia, po prejednaní vec opätovne rozhodne, za náležitého dodržania a rešpektovania ust. § 157 ods. 2 OSP. Pritom bude vychádzať zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v tomto rozhodnutí, a to v zmysle § 226 OSP. S odkazom na ust. § 224 ods. 3, 4 OSP o trovách i tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.