Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20CoE/192/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5409201870 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5409201870.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingová 4, Bratislava a JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: Mgr. Terézia Kršková, IČO: 41 656 679, s miestom podnikania Stred 116, Zázrivá, o vymoženie 2771,02 € s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu A. XX, F., pod EX 3233/2009, o odvolaní oprávneného a subjektu Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7Er/140/2009-25 zo dňa 16.08.2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí exekučný súd exekúciu zastavil, subjektu Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, ktorého označil ako vedľajšieho účastníka na strane povinnej, náhradu trov konania nepriznal, povinnej náhradu trov konania nepriznal a o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, je vzťahom spotrebiteľským, pričom povinná mala pri uzavieraní zmluvy s oprávneným postavenie spotrebiteľa. Hoci predmetná zmluva obsahuje aj údaje označujúce povinnú ako fyzickú osobu - podnikateľa, neznamená to, že povinná v predmetnom vzťahu automaticky vystupuje ako podnikateľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Samotná zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by deklarovalo, že povinná bude z poskytnutých finančných prostriedkov financovať svoje podnikateľské aktivity. Mal zato, že právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy, ktorej obsahom bola aj rozhodcovská doložka, ktorá je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. O trovách povinnej rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Táto má právo na náhradu trov, avšak si ich neuplatnila, preto jej ich súd nepriznal. Vedľajší účastník na strane povinnej si uplatnil trovy konania za poskytnutie právnych služieb advokátskej kancelárie, keďže však nebol v predmetnom konaní zastúpený advokátom, súd mu uplatnené trovy nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu Fridrich Paľko, s.r.o., ktorý zároveň podal návrh na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a Súdnemu dvoru EÚ žiadal na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložiť prejudiciálne otázky, ktoré aj skoncipoval. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku o nepriznaní trov konania podal odvolanie aj subjekt Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS. K podaným odvolaniam sa súdny exekútor ani povinná nevyjadrili. Oprávnený sa k odvolaniu Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Krajský súd v Žiline podľa § 212 ods. 3 O.s.p. prihliadol aj bez návrhu na vadu konania pred súdom prvého stupňa, pretože táto mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto vada spočíva v tom, že prvostupňový súd bez toho, aby sa procesne relevantným spôsobom zaoberal návrhom Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS zo dňa 16.08.2011 v zmysle § 93 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p., tento subjekt bez ďalšieho zahrnul do záhlavia napadnutého uznesenia s označením vedľajšieho účastníka, pričom rozhodoval o jeho náhrade trov konania. Pritom v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi sa zúčastniť len ten, kto má právny záujem na jeho výsledku. Prvostupňový súd predtým, ako vydal napadnuté rozhodnutie, mal otázku, či tento subjekt v exekučnom konaní môže alebo nemôže vstupovať ako vedľajší účastník na strane konkrétneho účastníka exekučného konania (oprávneného alebo povinného), s konečnou platnosťou vyriešiť s dôrazom na to, či je možné v exekučnom konaní vystupovanie vedľajšieho účastníka ako inštitútu. V ďalšom konaní sa prvostupňový súd procesne vysporiada s týmto návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania. Ak prvostupňový súd zastáva právny názor, že v exekučnom konaní je vedľajšie účastníctvo ako inštitút možné, bude povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní postupom podľa § 93 ods. 3 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. vyžiadať stanoviská účastníkov exekučného konania a v prípade negatívneho vyjadrenia niektorého z nich rozhodnúť o prípustnosti vedľajšieho účastníctva. V prípade, ak prvostupňový súd zaujme právny názor, že vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní ako inštitút nie je možné aplikovať, rozhodne o tom osobitným uznesením. V tomto štádiu konania je však rozhodovanie o zastavení exekúcie predčasné. Kým nebude ustálené postavenie Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS v tomto exekučnom konaní, nie je možné ďalej pokračovať v exekučnom konaní. Preto sa súd nezaoberal vecnými námietkami uvedenými v odvolaniach oprávneného a Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako celok podľa § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, odvolací súd konštatuje, že zo strany odvolacieho súdu o tomto návrhu nebolo potrebné procesne rozhodnúť z nasledovných dôvodov: Odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodov procesného charakteru, teda meritórne neposudzoval napadnuté rozhodnutie čo do jeho správnosti a zákonnosti. V návrhu na prerušenie konania prejudiciálne otázky smerovali k hmotnoprávnemu posúdeniu napadnutého uznesenia. Posudzovanie týchto otázok teda nebolo podkladom pre rozhodnutie odvolacieho súdu o zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci prvostupňovému súdu. Nebolo teda ani potrebné rozhodovať o tomto procesnom návrhu zo strany odvolacieho súdu. V súvislosti s výrokom napadnutého rozhodnutia, ktorým súd povinnej náhradu trov exekučného konania nepriznal, súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej právo na náhradu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1 EP nemôže vzniknúť povinnému; takéto právo nemožno vyvodiť ani z § 203 ods. 1 EP, lebo toto ustanovenie rieši len vzťah vzniknutý medzi exekútorom a oprávneným (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Mcdo 12/2004). Ak by súd teda rozhodoval o náhrade trov povinnej podľa EP, takéto rozhodnutie v ňom nemá oporu. Pokiaľ v danom prípade súd rozhodoval v zmysle O.s.p., použitie ustanovení O.s.p. o trovách konania i v exekučnom konaní podľa EP zásadne neprichádza do úvahy. Úprava v EP komplexne rieši rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia. Ak teda lex specialis (EP) upravuje otázku rozhodovania o trovách exekúcie pri jej zastavení, nemožno v tejto otázke ani podporne použiť O.s.p. ako lex generalis. Preto výrok prvostupňového súdu, ktorým povinnej náhradu trov exekučného konania neprisúdil, je nadbytočný - z EP nevyplýva a O.s.p. na toto rozhodovanie nie je možné použiť. Čo sa týka výroku, ktorým súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov exekučného konania neprisúdil, tento výrok je predčasný vzhľadom na to, že v konaní doposiaľ nebolo ustálené, či subjekt Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS bude v exekučnom konaní vystupovať ako vedľajší účastník na strane konkrétneho účastníka exekučného konania. V ďalšom konaní súd prvého stupňa sa vysporiada s návrhom spoločnosti Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS z procesného hľadiska a následne rozhodne vo veci samej. Pred rozhodnutím vo veci samej bude potrebné, aby prvostupňový súd vysporiadal sa aj s návrhom oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.. V prípade, ak prvostupňový súd, pre ktorého bude posúdenie tohto návrhu priamym podkladom pre vydanie meritórneho rozhodnutia, nevyhovie návrhu oprávneného, nič oprávnenému nebráni podať voči tomuto výroku prvostupňového súdu odvolanie (§ 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 201 O.s.p.). Týmto procesným postupom bude zabezpečená aj ochrana oprávneného v tom zmysle, že v prípadnom odvolacom konaní bude mať oprávnený možnosť reagovať na konkrétne právne argumenty súdu prvého stupňa a ktoré budú predmetom prieskumu v odvolacom konaní. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí vo veci podľa § 224 ods. 3 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.