Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 1To/61/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410010148 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5410010148.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 18. septembra 2012 prejednal odvolanie podané obžalovaným J. Y. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/36/2010 z 13.3.2012 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/36/2010 z 13.3.2012. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného J. Y., nar. XX.X.XXXX v J., Y. N., bytom D. X., U. č. XXXX/XX, občana Slovinskej republiky, u z n á v a z a v i n n é h o , ž e : dňa 27.2.2003 ako dodávateľ za firmu DREVO ORAVA s.r.o., IČO: 36 374 482, po predložení faktúry č. 21002193 na sumu 13 116,90 Eur a faktúry č. 21002194 na sumu 11 259,40 Eur, vystavených dňa 9.12.2002 na meno odberateľa Slovenijales Trgovina d.o.o. Ljubljana, Slovinsko, dal tomuto odberateľovi telefonicky pokyn, aby fakturované sumy zaplatil na účet firmy DREVO ORAVA s.r.o. č. 4821974/5200 a nie na účet banky EXIMBANKA SR, IČO: 35 722 959, ktorý bol uvedený na faktúrach, hoci vedel, že Ing. Darina Schmidtová ako konateľka firmy DREVO ORAVA s.r.o. dňa 4.12.2002 v Dolnom Kubíne uzavrela s bankou EXIMBANKA SR „Zmluvu o odkupe krátkodobých pohľadávok z vývozu formou eskontu zmeniek č. P-035“, pričom v zmluve dohodnutou podmienkou odkúpenia pohľadávok bola povinnosť firmy DREVO ORAVA s.r.o. vystavovať vývozné faktúry pre svojich odberateľov s miestom splatnosti v prospech účtu banky EXIMBANKA SR, a následne uzavrela Ing. Schmidtová dňa 20.1.2003 s bankou EXIMBANKA SR aj „Zmluvu o zabezpečení postúpením pohľadávky č. P-035-001-001“, na základe ktorej spoločnosť DREVO ORAVA s.r.o. postúpila banke EXIMBANKA SR pohľadávky, ktoré jej vznikli voči odberateľovi Slovenijales Trgovina d.o.o. Ljubljana, Slovinsko na základe faktúry č. 21002193 a faktúry č. 21002194 a banka EXIMBANKA SR za postúpené pohľadávky poukázala v prospech firmy DREVO ORAVA s.r.o. dňa 21.1.2003 sumu 863 189,16 Sk (28 652,63 Eur), zatiaľ čo odberateľ za vystavené faktúry zaplatil na účet firmy DREVO ORAVA s.r.o. dňa 5.3.2003 sumu 17 500,- Eur a dňa 24.3.2003 sumu 6 876,30 Eur, avšak firma DREVO ORAVA s.r.o. napriek opakovaným výzvam zo strany banky EXIMBANKA SR tieto finančné prostriedky banke nevydala a takým konaním obžalovaný spôsobil banke EXIMBANKA SR škodu vo výške 24 376,30 Eur, t e d a na škodu cudzieho majetku iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, č í m s p á c h a l prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., účinného od 1.1.2006. Z a t o h o o d s u d z u j e : Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., účinného od 1.1.2006, § 38 ods. 2 Tr. zák., účinného od 1.1.2006, na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného od 1.1.2006, výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., účinného od 1.1.2006, obžalovanému určuje skúšobnú dobu 2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť EXIMBANKE SR, Grösslingová 1, Bratislava, IČO: 35722959, škodu vo výške 24 376,30 Eur (dvadsaťštyritisíctristosedemdesiatšesť eur tridsať centov). Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. EXIMBANKU SR, Grösslingová 1, Bratislava, IČO: 35722959, so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. Y. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák., účinného do 1.1.2006, a to pre skutok podrobne rozvedený vo výrokovej časti označeného rozsudku. Za tento trestný čin mu okresný súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, pričom výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky. Zároveň obžalovanému uložil podľa § 59 ods. 2 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu EXIMBANKE SR vo výške 24 376,30 Eur. Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., účinného do 1.1.2006, súd prvého stupňa uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti spočívajúci vo vykonávaní podnikateľskej činnosti, vrátane výkonu funkcie v riadiacich a kontrolných orgánoch právnických osôb, na 7 rokov. Postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej banke EXIMBANKA SR škodu vo výške 24 376,30 Eur a so zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú stranu EXIMBANKA SR odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný. V odvolaní uviedol: „S takýmto vyhodnotením dôkazov súdom nesúhlasím a je v rozpore so základnými zásadami trestného konania, hlavne s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na výpoveď svedka A. U., ktorá je zachytená v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 4.1.2010, opätovne tvrdím, že obžalovaný žiadny písomný pokyn na prevod peňazí na iný účet, než aký bol uvedený na faktúrach, nedal. Svedok A. U. vo svojej výpovedi na strane 2 zápisnice doslovne vypovedal na otázku, na základe akých a koho inštrukcií dňa 27.2.2003 Slovenijales poukázal 17 500,- Eur, dňa 24.3.2004 potom sumu 6 876,30 Eur na účet číslo XXXXXXX/ XXXX ako úhradu vyššie uvedených faktúr, uvádzame, že túto sumu poukázali K. U., ako bol daný pokyn, ako sme uviedli už vyššie, pokyn bol písomný, ešte uvádzame, že suma 17 500,- Eur bola poukázaná dňa 5.3.2003, a nie 27.2.2003, ako je uvedené v otázke, suma 6 876,30 Eur bola poukázaná dňa 24.3.2003, a nie 24.3.2004, ako je uvedené v otázke. Svedok U. vo svojej výpovedi potvrdil, že konali až na základe písomného pokynu, telefonický kontakt nebol postačujúcim na to, aby došlo ku zmene účtu platby a bez písomného pokynu by nebol zmenil účet, na ktorý platba bola poukázaná. V spise sa nenachádza žiadny dôkaz o tom, že faxovú správu, ktorá bola odoslaná zo spoločnosti DREVO ORAVA, s.r.o., odosielal obžalovaný, resp. že by na takúto faxovú správu dal pokyn. Obžalovaný sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Skutku, ako je popísaný v obžalobe a v rozsudku, sa nedopustil, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania. Obžalovaný neučinil žiadne také konanie, ktoré by napĺňalo materiálne predpoklady skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu. Na daňových dokladoch boli riadne uvádzané čísla účtu poškodeného, na ktoré mal odberateľ vykonať platby. Obžalovaný akýkoľvek pokyn na zmenu tohto čísla účtu nezadal. Súd pochybil i v prípade ukladania trestu obžalovanému, neriadil sa základnými zásadami pri ukladaní trestov, účelom a cieľom trestu. Uloženie trestu zákazu činnosti považujeme za neprimerane prísne, a to aj s poukazom na obdobie, kedy sa skutok mal stať, t.j. rok 2003 a obdobie, kedy sa o ňom rozhoduje bez zavinenia obžalovaného. Poukazujem na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a článok VI. ods. 1 Dohovoru, máme za to, že v konaní boli porušené práva obžalovaného na prejednanie veci v primeranej lehote. Z vykonaného dokazovania nie je preukázané také moje konanie, ktoré by viedlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 Tr. zák. (platného do 31.12.2005). Súd nesprávne postupoval pri hodnotení dôkazov, čím dospel k nesprávnym právnym záverom. Zároveň vo výške trestu považujem uložený trest vzhľadom na veľký odstup času za neprimeraný. S poukazom na tvrdené skutočnosti navrhujem odvolaciemu súdu, aby rozsudok okresného súdu zmenil a obžalovaného J. Y. spod obžaloby oslobodil.“ K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne nasledovne: „Obhajoba vyslovila námietky tak voči výroku o uznaní viny, ako aj uložení trestu. Má za to, že podľa súdu vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že pokyn zahraničnému odberateľovi dal práve obžalovaný, pričom ale tento svoje „autorstvo“ popiera. Tu možno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že táto námietka obhajoby je len umelou kombináciou subjektívneho názoru a snahy „vyviniť sa“. Jednoznačne tu možno konštatovať zákonnosť vykonania dôkazu - výsluch svedka U., bez akéhokoľvek dôvodu na spochybnenie jeho hodnovernosti. V tejto súvislosti dávam do pozornosti tiež fakt, že tento dôkaz opakovane už obhajoba namietala, obhajca dokonca žiadal o opakovanie tohto úkonu s tým, že chce položiť otázky svedkovi, pričom ale na tomto úkone sa napriek riadnemu upovedomeniu nezúčastnil, ani nezaslal prípadný zoznam otázok. Evidentne jeho prístup bol vedený len snahou o „predĺženie“ trestného konania, najmä so znalosťou o problémy súvisiace s vykonaním tohto úkonu - výsluchu svedka formou dožiadania do cudziny. Čo sa týka uloženého trestu, tento možno považovať za úplne zákonný, vzhľadom na všetky okolnosti vykonania skutku. Odvolanie obžalovaného navrhujem preto ako nie dôvodné zamietnuť.“ Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie obžalovaného J. Y. je čiastočne dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, práva na obhajobu - § 2 ods. 9, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12, rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Okresný súd však pochybil pri právnom posúdení prejednávaného skutku, keď na jeho právnu kvalifikáciu použil skorší (starý) Trestný zákon. Okresný súd si zrejme neuvedomil, že úpravou skutku, keď znížil výšku spôsobenej škody z 29 376,30 Eur (884 990,41 Sk) na 24 376,30 Eur (734 360,41 Sk), sa stal pre obžalovaného nový Trestný zákon (neskorší Trestný zákon) priaznivejší, pretože škoda 24 376,30 Eur je škodou väčšou (od 2 660,- do 26 600,- Eur), a teda podľa nového Trestného zákona obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., účinného od 1.1.2006, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 až 5 rokov. Úprava výšky škody sa však nedotkla právnej kvalifikácie skutku podľa starého Trestného zákona, pretože značná škoda bola do 1.1.2006 vo výške od 690 000,- Sk (22 903,80 Eur) do 3 450 000,- Sk (114 519,02 Eur), a teda kvalifikácia skutku podľa starého Trestného zákona podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. (sadzba 2 až 8 rokov) je pre obžalovaného nevýhodnejšia. Preto krajský súd v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 nového Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, posúdil trestnosť činu a ukladal trest podľa nového Trestného zákona, ktorý je v súhrne pre obžalovaného priaznivejší. Tak krajský súd svojím rozsudkom napravil pochybenie súdu prvého stupňa pri právnej kvalifikácii konania obžalovaného J. Y.. Pokiaľ obžalovaný v podanom odvolaní spochybňoval usvedčujúce dôkazy, tak krajský súd si jeho argumenty neosvojil a poznamenáva, že obžalovaný J. Y. je celkom bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností zo spáchania stíhaného skutku usvedčovaný najmä výpoveďou svedka U., ktorý zrozumiteľne, jasne a presvedčivo vysvetlil, že bol to práve obžalovaný, ktorý mu dal pokyn na prevod peňazí na iný účet, ako bol pôvodne určený. Výpoveď tohto svedka spolu s ďalšími dôkazmi, a to Zmluvou o odkupe pohľadávok a Zmluvou o zabezpečení postúpením pohľadávok a vyjadrením zástupcov poškodenej banky EXIMBANKA SR, vytvárajú takú silnú usvedčujúcu dôkaznú reťaz, na základe ktorej možno vysloviť, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., účinného od 1.1.2006. Preto krajský súd rozhodol vo výroku o vine tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o výrok o treste, v tejto časti krajský súd rozhodol inak ako súd prvého stupňa, keď dal za pravdu obžalovanému, čím čiastočne vyhovel jeho odvolaniu, pretože krajský súd znížil trest odňatia slobody uložený obžalovanému súdom prvého stupňa a neuložil mu trest zákazu činnosti, čím krajský súd reagoval na skutočnosť, že trestné stíhanie je proti obžalovanému J. Y. vedené od 18.5.2007 a skutok sa stal v roku 2003. Príliš dlhý časový úsek od spáchania skutku do jeho právoplatného postihnutia a relatívne dlhý časový úsek od vznesenia obvinenia J. Y. (18.5.2007) do jeho právoplatného odsúdenia považoval krajský súd za neprimeraný a nezodpovedajúci právu na urýchlené prejednanie a rozhodnutie veci. Preto túto skutočnosť zohľadnil práve pri výmere trestu, či už vo forme jeho zníženia alebo neuloženia trestu zákazu činnosti. Súd prvého stupňa rozhodol správne vo výroku o náhrade škody, a preto krajský súd nemal dôvod rozhodnúť inak ako okresný súd. So zreteľom na uvedené preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.