Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/445/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410201889 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5410201889.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a z členov JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Mgr. A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. P. - R. T., T. XXXX/XX, 2/ W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. P. - R. T., T. XXXX/ XX, obaja žalovaní zastúpení: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, M.R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103 proti odporkyni: Ing. I. R., nar. X.XX.XXXX, bytom E. - H., II. P. XXXX/ XX, zastúpená: Advokátskou kanceláriou Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom v Žiline, Hollého 31/371, IČO: 36 421 910, v konaní o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy a zaplatenie 27.061,97 eur s prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/35/2010-185 zo dňa 29.9.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom sumu 27 061,97 eur s príslušenstvom oproti vydaniu nehnuteľnosti (I.) p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie (II.) . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Dolnom Kubíne uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom sumu 27.061,97 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 27.061,97 eur oproti povinnosti vydať odporkyni pozemok parcelu KN C č. 133/49 orná pôda o výmere 633 m2 a pozemok parcela KN C č. 133/45 ostatná plocha o výmere 592 m2. Odporkyňu zároveň zaviazal nahradiť navrhovateľom trovy prvostupňového konania v celkovej výške 6.553,25 eur. Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané, že navrhovatelia platne odstúpili od kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 21.11.2008, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti, keďže tieto kupovali v presvedčení, že sa jedná o stavebné pozemky, na ktorých plánovali výstavbu rodinného domu a preto bolo povinnosťou predávajúceho upozorniť ich na existenciu vysokého napätia, ktoré prechádza cez pozemok KN-C č. 133/49, lebo práve z tohto dôvodu nie je možné využiť tento pozemok ako stavebný (ochranné pásmo). Po právnej stránke súd zdôvodnil svoje rozhodnutie okrem iného i ustanovením § 597 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka s tým, že vada - vysoké napätie robí vec - pozemok, neupotrebiteľnou. Pokiaľ právny zástupca odporkyne namietal, že žalobcovia nedodržali lehotu ustanovenú v § 599 ods. 1 Obč. zák. pretože o skutočnostiach, ktoré prezentovali sa dozvedeli dňa 24.3.2009 a viac ako jeden rok im trvalo kým odstúpili od zmluvy. Prvostupňový súd z pripojeného spisu 10C/52/2009 konštatoval, že odstúpenie od zmluvy bolo vykonané listom zo dňa 15.8.2009, pričom návrh navrhovateľov bol zamietnutý len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nakoľko na právnom postavení navrhovateľov by sa pri vyhovení návrhu nič nezmenilo. Platnosť odstúpenia od zmluvy má povahu predbežnej otázky a preto v tomto konaní súd posúdil tento právny úkon - odstúpenie od zmluvy ako platný, pričom jeho účinky nastali, keď sa odporkyňa s týmto úkonom oboznámila, resp. mala možnosť oboznámiť. Vada veci, zistená dodatočne po uzavretí kúpnej zmluvy, je podľa názoru súdu taká, ktorá robí, tak ako je už vyššie uvedené, vec neupotrebiteľnou pre účel, na ktorý bol pozemok kúpený. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľom náhradu trov konania v celkovej výške 6.553,25 eur. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporkyňa. Žiadala napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov celého konania dôvodiac tým, že prvostupňový súd, i keď vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec nesprávne právne posúdil. V prvom rade pochybil, keď nerozhodol o celom návrhu, lebo predmetom konania bolo posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 12.3.2010. Uvedená skutočnosť potom mala byť zohľadnená aj v kontexte rozhodovania súdu o trovách konania. Záver súdu, že prevádzané pozemky nemôžu slúžiť na účel, na ktorý ich navrhovatelia kupovali, neobstojí, pretože podľa kúpnej zmluvy predala odporkyňa druh pozemku - orná pôda, podľa citovaného bodu II. 1 zmluvy si navrhovatelia nevymedzili žiadne vlastnosti predmetu kúpy a nikde v zmluve sa ako účel kúpy nespomína výstavba rodinného domu. Dokonca aj svedkyňa Ing. L. T. B., ktorú navrhli vypočuť navrhovatelia, uviedla, že sa zámerne vyhýbala inzerovaniu, že sa jedná o stavebné pozemky, pričom súd považoval za smerodajný dôkaz - listinu zaslanú do spisu realitnou kanceláriou, obsahom ktorej je informácia o predaji pozemkov o výmere 751, 4 m2. To, či bola uvedená listina naozaj uverejnená, ak áno, kedy a kde už preukázané nebolo. Aj keď tvrdila, že pozemky sa nepredávali ako stavebné, nesúhlasila s argumentáciou, že sa na nich nedá stavať. Je pravdou, že cez pozemok prechádza elektrické vedenie, ale aj podľa vyjadrenia navrhovateľky sa dá na pozemku stavať, akurát inak ako mali naplánované. Rozsudok prvostupňového súdu je toho času nevykonateľný, nakoľko navrhovatelia majú odporkyni vrátiť pozemok iný ako im predala. Odporkyňa predávala pozemok - ornú pôdu, podľa aktuálneho právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľnosti sa jedná o pozemok - ostatná plocha (parcela KN C č. 133/45). Prvostupňový súd pochybil i pri rozhodovaní o trovách konania, keď sa bližšie nezaoberal účelnosťou vynaložených trov. Navrhovatelia si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania aj za ďalšiu právnu poradu a za štyri pojednávania, pričom to, že sa konali štyri pojednávania je výsledný dôsledok nezodpovedného, nehospodárneho konania navrhovateľov, ktorí postupne produkovali návrhy na vykonanie dôkazov. Okrem toho sa jedno pojednávanie odročilo z dôvodu, že navrhovatelia priamo na pojednávaní doručili súdu návrh na zmenu petitu návrhu. Navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukazovali na to, že je otázkou právneho názoru, či prvostupňový súd mal právo nepripustiť zmenu návrhu v časti I. petitu, kedy sa domáhali určenia platnosti odstúpenia od zmluvy a pokiaľ sa nestotožňujú s právnym záverom súdu, vyslovenom v uznesení 4C/35/2010-158, proti tomuto uzneseniu odvolanie nebolo možné podať. Vzhľadom na aktuálnu judikatúru v obdobných veciach, kde existujú rozhodnutia odvolacích súd, ktoré obsahujú obidve varianty riešenia, rozhodli sa navrhnúť i určenie platnosti odstúpenia od zmluvy. V bode II. kúpnej zmluvy z 21.11.2008 predávajúca vyhlásila, že si nie je vedomá vád, na ktoré by mala kupujúceho zvlášť upozorniť, pričom v bode V bod 1 je opätovné vyhlásenie, že predávaná nehnuteľnosť je bez vád. V tomto kontexte je protichodné ustanovenie bodu II. 1 danej zmluvy, pričom posúdenie kolízie v ustanovení II. 1 a II. 2 tvorilo základ skutkového právneho posúdenia sporu. Namietali taktiež dôveryhodnosť svedkyne B. v časti výpovede, kde uvádzala, že sa vyhýbala inzerovaniu nehnuteľnosti ako vhodných na výstavbu rodinného domu, ktoré vyjadrenie sa ukázali ako nepravdivé, potom čo realitná kancelária, pre ktorú svedkyňa pracovala, zaslala dokumenty, z ktorých jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti sa predávali za účelom výstavby rodinných domov. Navrhovatelia nevykonali žiadne úkony, ktorými by do veci zasiahli tak, že by z nej urobili vec inú a sú pripravení v stave v akom ju kúpili, vrátiť. Pokiaľ odporkyňa namietala, že je v rozpore s dobrými mravmi žiadať vysoké trovy, s touto námietkou sa nestotožnili a naopak domnievali sa, že je v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ odporkyňa ako zamestnankyňa Krajského pozemkového úradu v Žiline predávala v Dolnom Kubíne stavebné pozemky bez toho, aby zabezpečila v súlade s dobrými mravmi, že parcela, ponad ktorú ide elektrické vedenie, nebola predávaná ako stavebná, ale napríklad ju ponúkne susedným parcelám za zníženú cenu na rozšírenie ich pozemkov. Odporkyňa jednoznačne predávala päť parciel za účelom výstavby rodinných domov za cenu každého zhruba 27.000 eur. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal veci v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 O.s.p. vo veci samej ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie vecí, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Interpretácia zmluvných textov je vo svojej základnej podobe do istej miery porovnateľná s výkladom právnych predpisov. Ako spoločný faktor spája výklad zmluvných textov a právnych predpisov hlavne skutočnosť, že obidve, t.j. právny predpis aj zmluva zakladajú právo. Ako v prípade výkladu právneho predpisu, tak aj v prípade zmluvy rovnako platí, že jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme. Je východiskom objasnenia a ujasnenia si obsahu, zmyslu a účelu. Text zmluvy je len prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli účastníci svojim konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. Z vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, preto treba hľadieť hlavne na vôľu ako aj okolnosti, spojené s podpisom zmluvy a následné konanie účastníkov po podpise zmluvy. Takejto úvahe zodpovedajú tiež direktívy, ktoré dáva zákonná úprava sudcovi pri výklade zmluvných ustanovení, keď sa jednoznačne stanoví priorita skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto vôle. Aj podľa platného Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale hlavne tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom dospel odvolací súd, na základe vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom k presvedčeniu, že úmyslom navrhovateľov bolo získať do svojho vlastníctva na základe kúpnopredajnej zmluvy stavebný pozemok bez akýchkoľvek tiarch. Takýto záver možno vyvodiť nielen z kúpnej ceny, za ktorú boli nehnuteľnosti odpredávané, ale i z nasledovného konania realitnej kancelárie, ktorá bola splnomocnená odporkyňou, kedy sa táto snažila prostredníctvom rokovania s SSE, a.s. zabezpečiť prekládku elektrického vedenia. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou odporkyne týkajúcej sa neúplnosti a nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Tak ako to napokon konštatujú i navrhovatelia vo svojom vyjadrení, prvostupňový súd nepripustil zmenu návrhu, pokiaľ išlo o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy a následne správne posúdil túto otázku ako prejudiciálnu pri rozhodovaní o nárokoch navrhovateľov, kedy i dospel k správnemu právnemu záveru v tom, že odstúpenie od zmluvy zo strany odporcov bolo v súlade so zákonom. Aj v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, keď je zrejmé, že pôvodný návrh navrhovateľov na určenie platnosti odstúpenia bol zamietnutý len z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu a preto tu nemožno hovoriť o prekážke rozhodnutej veci. Prvostupňový súd postupoval správne i v tom, keď vo výroku svojho rozsudku označil nehnuteľnosti tak, ako sú vedené v katastri nehnuteľnosti v súčasnej dobe, lebo práve táto skutočnosť je potrebná pre vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, pričom medzi účastníkmi je nesporné, že sa jedná o pozemky, ktoré boli predmetom zmluvy a okrem charakteru pôdy sú identifikované parcelným číslom a výmerou. K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu ale došlo pri rozhodovaní o trovách konania, keď tak, ako to správne konštatuje odporkyňa vo svojom odvolaní, sa bližšie nezaoberal účelnosťou vynaložených trov zo strany navrhovateľov. Zákonná úprava ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. priznáva účastníkovi právo na náhradu účelne vynaložených trov a preto bude povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bližšie sa zaoberať práve účelnosťou pri rozhodovaní o trovách konania. Nemôže byť na ujmu i neúspešného účastníka skutočnosť, kedy napríklad navrhovateľ v priebehu konania viac krát mení návrh, vykonáva porady s klientom bez toho, aby takýto postup náležitým spôsobom zdôvodnil a u uviedol napríklad, ktoré skutočnosti mu bránili v podaní riadneho návrhu a pod. Taktiež bude povinnosťou prvostupňového súdu v tejto časti vyporiadať sa s námietkami odporkyne, týkajúcimi sa vzniku trov výlučne zavinením navrhovateľov, lebo len potom bude možné jeho rozhodnutie preskúmať. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .