Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 2To/88/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411010144 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5411010144.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudcov JUDr. Márie Urbanovej a JUDr. Milana Repáňa, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. októbra 2012 odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/65/2011 zo dňa 26. júna 2012 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom samosudca Okresného súdu Dolný Kubín postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného Z. Z. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín sp.zn. Pv 292/2009 zo dňa 28.7.2011 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pretože skutok nie je trestným činom. Tým istým rozhodnutím poškodeného A. F. podľa § 288 ods. 3 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že z dôkazov vykonaných pred súdom bolo preukázané, že obžalovaný porušil voči poškodenému svoj zmluvný záväzok, keď včas nedodal objednaný tovar, a keď mu nevrátil prijatú zálohu po tom, čo mu poškodený oznámil, že odstupuje od zmluvy. Samotné nesplnenie si zmluvnej povinnosti nie je automaticky spojené s trestnoprávnou zodpovednosťou. Poukázal na článok 17 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. V danom prípade nebola preukázaná snaha obžalovaného už v čase prijatia zálohy od poškodeného tohto priviesť do omylu a takto mu spôsobiť škodu. Nebolo preukázané, že by obžalovaný konal čo i len v nepriamom úmysle. Je neprípustné, aby sa neplnenie civilných záväzkových právnych vzťahov riešilo prioritne v rámci trestného konania, t.j. za aktívnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Poškodený priznal, že voči obžalovanému nepodal civilnú žalobu. Namiesto toho podal trestné oznámenie, ktorým chcel dosiahnuť zaplatenie dlhu. Prostriedky trestnoprávnej ochrany však možno využiť až ako poslednú, krajnú možnosť, t.j. až v prípade ak spor medzi dvoma stranami nemožno vyriešiť procesnými prostriedkami občianskeho súdneho konania, či exekúciou. Trestnoprávna represia nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci individuálnu aktivitu jednotlivca od ktorého sa primárne očakáva a vyžaduje, aby si strážil svoje práva. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor. Písomným podaním zo dňa 1.8.2012 odvolanie odôvodnil. Nesúhlasil s názorom súdu vysloveným v dotknutom rozhodnutí, ktorý nie je podložený žiadnymi právnymi argumentmi. Súd neuvádza žiadne pochybenie zo strany prokurátora pri zabezpečovaní dôkazov a teda je evidentné, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní boli vykonané všetky možné a procesne relevantné dôkazy. Zo žiadnych ustanovení Trestného poriadku nevyplýva povinnosť poškodeného, aby pred podaním trestného oznámenia, resp. pred začatím trestného stíhania preukázal, že využil iné prostriedky nápravy svojich porušených práv. Ďalej uviedol, že nie je možné sa stotožniť so záverom súdu, že aj v prípade formálneho splnenia podmienok pre vznik trestnoprávnej zodpovednosti možno prostriedky trestného práva ako prostriedky krajnej represie aplikovať iba zdržanlivo, a len v tých prípadoch, kedy prostriedky ochrany ponúkané inými právnymi odvetviami zlyhali, alebo sú neefektívne. V súvislosti s uvedeným poukázal na trestnú minulosť obžalovaného, keď z odpisu registra trestov je zjavné, že bol opakovane odsúdený pre trestnú činnosť obdobného charakteru. Podľa odvolateľa súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, avšak zistený skutkový a právny stav nevyhodnotil správne. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec okresnému súdu vrátil, aby ju znova prejednal a rozhodol. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný. V písomnom podaní prostredníctvom obhajkyne, okrem iného uviedol, že s poškodeným uzavrel riadnu kúpno-predajnú zmluvu a až po uzavretí záväzku nastala situácia, pre ktorú si záväzok z nej vyplývajúci neplnil. Nemal úmysel sa na úkor poškodeného obohatiť. Jeho konaniu chýba protiprávnosť. Rozsudok okresného súdu je spravodlivý. Ak sa poškodený cíti byť ukrátený na svojich právach, zákon mu ponúka iné prostriedky ako sa domôcť svojich práv. Navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Na verejnom zasadnutí prokurátor trval na dôvodoch podaného odvolania i na návrhu v ňom uvedenom. Obžalovaný prostredníctvom obhajkyne navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodné. Ak krajský súd v tomto rozhodnutí cituje zákonné ustanovenia Trestného poriadku ide o ustanovenia Trestného poriadku účinné do 1.9.2011. V tejto súvislosti krajský súd dodáva, že podľa § 567j ods. 2 Tr. por. súdne konanie, okrem konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch začaté pred 1. septembrom 2011 sa dokončí podľa doterajších predpisov; to neplatí, ak súd vrátil vec prokurátorovi alebo ak prokurátor vzal obžalobu späť po 1. septembri 2011. Predovšetkým je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä zásadu zákonného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a zásadu rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Krajský súd teda uzatvára, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému oslobodzujúcemu rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento upravujú. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a vysvetlil na základe akých dôvodov a prečo dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu. V tejto súvislosti treba uviesť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu neostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a odborne podložené dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje oslobodzujúce rozhodnutie. Skutočnosť, že prokurátor v odvolaní vyslovil nesúhlas s oslobodzujúcim rozhodnutím prvostupňového súdu a má iný názor na hodnotenie dôkazov, ktoré podľa neho obžalovaného z účasti na konaní usvedčujú, neznamená nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa nestotožňuje s výhradami odvolateľa, keď v podstate bez akýchkoľvek argumentov vyslovil nesúhlas s právnym názorom súdu prvého stupňa. Trestná minulosť obžalovaného na ktorú prokurátor, okrem iného v odvolaní poukazuje, objektívne vyplýva z odpisu registra trestov a treba uviesť, že táto automaticky nezakladá jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Trestná minulosť obžalovaného a jej zhodnotenie by boli dôležité za situácie, ak by obžalovaný Z. Z. konaním popísaným v obžalobe naplnil znaky žalovaného prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. Treba uviesť, že pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za prečin podvodu sa vyžaduje, aby páchateľ na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu. Treba pripomenúť, že pre posúdenie skutku ako trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. sa po subjektívnej stránke vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ konal už od začiatku s úmyslom iného poškodiť, a seba alebo iného na škodu cudzieho majetku obohatiť, pritom z tejto pohnútky niekoho uvedie do omylu alebo niečí omyl využije. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci síce nastal následok predpokladaný v ustanovení § 221 Tr. zák. a poškodenému A. F. vznikla v súvislosti s konaním, resp. nekonaním obžalovaného škoda, avšak z dôkaznej situácie nie je možné vyvodiť úmysel obžalovaného, že by už v čase prijatia zálohy od poškodeného, mal úmysel ho uviesť do omylu a na jeho úkor sa obohatiť. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa písm. b) § 285 Tr. por. sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom, a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu môže spočívať v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky. Z obsahu preskúmavanej veci bolo zistené, že v danom prípade medzi obžalovaným a poškodeným došlo k ústne uzavretej kúpno-predajnej zmluve. Predmetom zmluvy bola kúpa stavebného materiálu, ktorý mal obžalovaný dodať poškodenému, a poškodený mu mal za dodaný tovar zaplatiť kúpnu cenu. Časť kúpnej ceny poškodený obžalovanému vyplatil dňa 30.4.2009 ako zálohu. Obžalovaný však tovar v dohodnutom termíne nedodal. O jeho dodanie v neskoršom termíne poškodený nemal záujem, a od kúpnej zmluvy odstúpil. Poškodený vrátenie zálohy, formou splátok, neprijal. Obžalovaný jednoznačne porušil svoj zmluvný záväzok voči poškodenému, ktorá skutočnosť však sama osebe ešte nie je dôvodom na založenie trestnoprávnej zodpovednosti. Odvolací súd sa bez výhrad stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa a konštatuje, že nie je prípustné v rámci trestného konania poskytovať súdnu ochranu účastníkom súkromnoprávnych (obchodnoprávnych) vzťahov a nahradiť ich nevyužitú individuálnu aktivitu pri ochrane svojich oprávnených záujmov. Nie je prípustné, aby v rámci trestného konania sa riešila nečinnosť oprávneného subjektu, keď mal možnosť riešiť uspokojenie svojho práva inak a inými prostriedkami. S ohľadom na uvedené krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.