KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Žilina30. 10. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/101/2012 z 30. 10. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Žilina z 30. októbra 2012, sp. zn. 6CoP/101/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5411203451.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/101/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411203451
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5411203451.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín,
dieťa rodičov: matky Y. V., rod. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. E. XXX/X, XXX XX N. L., t.č. prechodne
bytom O. XXXX/XX-XX, XXX XX N. L., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom
A. XXXX, XXX XX N. L. a otca H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. XXX/X, XXX XX N. L., právne
zastúpeného Mgr. Martinom Alušicom, advokátom so sídlom R. XXX/X, XXX XX A., v konaní o návrhu
matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a o návrhu matky o zníženie výživného na
maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4P/93/2011-193 zo dňa
17. júla 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4P/93/2011-193 zo dňa 17. júla 2012 vo výroku II., ktorým
súd zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2P/180/2007 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 10CoP/55/2008 zo dňa 11.11.2008 tak, že počnúc od 2.9.2011 sa znižuje výživné
na maloletého U. zo sumy 63,00 eur (1.900,- Sk) na sumu 30,00 eur mesačne, ktorú je matka povinná
platiť vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám maloletého a vo výroku III. o trovách konania
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4P/93/2011-193 zo dňa
17. júla 2012 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky na zverenie mal. U., nar. XX.X.XXXX do
starostlivosti matky, určenie výživného na mal. dieťa jeho otcovi a určenie stretávania sa otca s maloletým
(veta I. výroku rozsudku). Súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2P/180/2007 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10CoP/55/2008 zo dňa 11.11.2008 tak, že počnúc
od 2.9.2011 sa znižuje výživné na mal. U. zo sumy 63,00 eur (1.900,- Sk) na sumu 30,00 eur mesačne,
ktorú je matka povinná platiť vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého (veta
II. výroku rozsudku). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu
(veta III. výroku rozsudku).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 5.9.2011 matka žiadala, aby
súd zmenil rozsudok o výživnom na maloletého U. V. tak, aby bolo určené výživné v minimálnej výške od
1.3.2011. Svoj návrh doplnila prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16.7.2012, v ktorom žiadala, aby
súd zveril maloleté dieťa U. V. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platením výživného vo výške
300,00 eur mesačne vždy do každého 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, počnúc dňom
doručenia návrhu na rozšírenie žalobného petitu a aby súd určil stretávanie sa otca s maloletým
každý týždeň v mesiaci vždy v sobotu v čase od 8.00 hod. do 12.00 hod.. Svoj návrh odôvodnila zmenou
pomerov od posledného určenia výživného na mal. dieťa v roku 2008, keďže sa zmenil jej príjem od
1.3.2011, nakoľko je evidovaná na úrade práce a poberá len dávky v hmotnej núdzi a tiež dcéra L. V.,



nar. X.X.XXXX, ktorá je v jej starostlivosti, nastupuje v mesiaci september 2011 na štúdium na vysokú
školu, a teda stále potrebuje jej finančnú podporu. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť voči synovi N.
V., nar. XX.X.XXXX, pričom momentálne prebieha konanie o zmenu výšky výživného matky voči nemu.
Uviedla tiež, že potom, ako sa mal. U. vrátil domov z Talianska, kde bol na výmennom
pobyte, na ktorom študoval a hrával aktívne hokej, sa na adrese svojho trvalého pobytu, v ktorom má
spolu s ním bývať aj jeho otec, (ktorému bolo dieťa zverené do opatery), zdržiava syn prevažnú väčšinu
času sám. Otec prevažnú časť roka trávi v Bratislave, kde pracuje. Rodinný dom v N. L. navštevuje
iba sporadicky, a to počas víkendov. Maloletý U. tak zostáva bez osobnej starostlivosti rodiča. Dieťa
sa v rodinnom dome zdržiava samo od mesiaca máj 2011. Otec maloletého neposkytuje matke žiadne
informácie ohľadom jeho štúdia a pobytu, pričom matka má na takéto informácie právo. Maloletý U.
udržiava veľmi dobré vzťahy so sestrou L., ktorá je zverená do starostlivosti matky, s ktorou sa maloletý
navštevuje. Rovnako má dobrý vzťah aj s priateľom L.. Styk maloletého so starším bratom N.
je do istej miery obmedzený, keďže tento sa dlhodobo zdržiava v F.. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu
nesúhlasil so zverením mal. U. do výchovy matky. Matka neustále a vedome podniká kroky, ktorými
odmieta plniť si svoju vyživovaciu povinnosť na svoje deti - synov U. a plnoletého N., ktorí boli zverení
do jeho osobnej starostlivosti. Okresný súd poukázal na ust. § 78 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1 a 2, § 62
ods. 1 až 5 a článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa a konštatoval, že po vykonanom dokazovaní návrh
matky na zverenie maloletého U. do jej starostlivosti a určenie výživného voči otcovi zamietol. Prihliadol
pritom na skutočnosť, že maloletý v mesiaci september 2012 nadobudne vek 17 rokov a je vo
veku blízkom dospelosti, a teda je schopný vyjadriť svoj názor, na ktorý súd musí prihliadať. Maloletý vo
svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že nemá v súčasnosti s matkou vytvorený vzťah vzájomného
rešpektovania. S matkou sa nestretáva, nekomunikuje a túto nenavštevuje, okrem prípadu, keď sa chce
stretnúť so sestrou L.. Ani matka doteraz o dieťa neprejavovala adekvátny záujem tvrdiac, že o dieťa
sa otec nestaral od mája 2011, no napriek tomu neurobila žiadne opatrenia v tomto smere od vtedy
ako to zistila. Matka sa dieťaťu nepostarala o stravu, ani oblečenie a tieto skutočnosti nesignalizovala
ani príslušným orgánom. Zo stanoviska kolízneho opatrovníka nebolo zistené zanedbanie starostlivosti
zo strany otca a nevyhnutnosť zmeny výchovného prostredia. Okrem toho mal súd prvého stupňa za
preukázané, že maloletý sa od augusta do apríla zdržiava v Taliansku, kde je členom hokejového klubu.
Otec v tejto súvislosti maloletému poskytuje všetky potrebné plnenia, matka sa na tomto nepodieľa.
Návrh matky sa preto súdu javil v tejto časti ako účelový. V súvislosti s návrhom matky na zníženie
výživného okresný súd posúdil všetky skutočnosti uvádzané rodičmi dieťaťa, ako aj listinné dôkazy a
uznal dôvodnosť tohto návrhu. S poukazom na ust. § 78 Zákona o rodine konštatoval, že naposledy
bolo rozhodované o výživnom na maloletého rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
2P/180/2007-246, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10CoP/55/2008. V tom
čase bol maloletý U. žiakom 6. ročníka základnej školy a obidvaja rodičia mali tiež vyživovaciu povinnosť
k mal. N. a dcére L.. Už v tom čase bol U. členom MHK Dolný Kubín. Matka v tom čase podnikala s
mesačným príjmom 20.518,- Sk, požiadala o spotrebné úvery, platila byt 3.535,- Sk mesačne, elektrinu
850,- Sk mesačne, plyn 110,- Sk mesačne, lízingové splátky na automobil Fiat Stilo vo výške 5.064,- Sk
mesačne. V súčasnosti maloletý U. ukončil l. ročník strednej školy a naďalej sa venuje hokeju. Došlo teda
k zvýšeným potrebám na jeho strane. U matky dieťaťa však došlo tiež k zmene pomerov. Jej príjmy zo
živnosti boli za rok 2010 len 440,54 eur, v tomto roku pracovala ešte v spoločnosti NOVÝ TOPCAR, kde
dosiahla príjem 5.022,91 eur. Zmluvu s touto spoločnosťou mala len na dobu určitú do 28.2.2011 a
následne nedošlo k jej predĺženiu. Od 1.3.2011 je matka v starostlivosti psychiatrickej ambulancie a
podľa vyjadrenia jej ošetrujúceho lekára jej zdravotný stav sa podieľa na sťaženom pracovnom uplatnení.
Zo správy ÚPSVaR v Dolnom Kubíne, odboru služieb zamestnanosti zo dňa 6.10.2011, bolo zistené,
že matka dieťaťa bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.3.2011 do 8.8.2011 a od 9.8.2011
bola vyradená z evidencie pre nespoluprácu. Následne zo správy ÚPSVaR v Dolnom Kubíne zo dňa
4.6.2012 bolo zistené, že matka poberá dávku v hmotnej núdzi od 1.12.2011 do 31.1.2012 vo výške
182,92 eur, od 1.2.2012 do 31.3.2012 vo výške 165,49 eur (zmena výšky dávky na základe potvrdenia o
príjme zo zamestnania), od 1.4.2012 do 30.4.2012 vo výške 167,98 eur (zmena výšky dávky na základe
potvrdenia o príjme zo zamestnania), od 1.5.2012 do 31.5.2012 vo výške 170,47 eur (zmena výšky dávky
na základe potvrdenia o príjme zo zamestnania). Ďalej bolo zistené, že poberá tiež rodinné prídavky na
jedno dieťa vo výške 22,54 eur na plnoletú L. - poslucháčku vysokej školy. Podľa výpisu LV č. XXXX
pre k.ú. G. R. je matka podielovou spoluvlastníčkou parc č. 106/2, 106/4 a rodinného domu na parc. č.
106/2, pričom doteraz nedošlo k vyporiadaniu s otcom dieťaťa. Konanie sa vedie na Okresnom súde
Dolný Kubín pod sp.zn. 7C/119/2011. Zo správy Centra právnej pomoci, kancelária Tvrdošín zo dňa
29.5.2012 bolo zistené, že rozhodnutiami zo dňa 15.5.2012 č. 2N 9975/12 a č. 2N 1361/12 bol
matke dieťaťa priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Z daňového priznania otca za rok 2011



bol zistený jeho príjem od zamestnávateľov po zrazení poistného vo výške 10.649,89 eur a príjmy zo
živnosti 6.214,11 eur, výdavky 12.696,73 eur. Majetok vo výške 5.645,00 eur. Z predložených fotokópií
listín bolo tiež zistené, že otec platí inkaso 208,64 eur mesačne, ročnú poistku 362,48 eur, vodné a stočné
76,06 eur. Platí výživné na dcéru L. 26,00 eur mesačne, ubytovanie v Bratislave 181,00 eur mesačne.
Má tiež výdavky na školské pomôcky a výdavky súvisiace so športovými aktivitami syna U. (hokej).
Matka býva v prenajatom 3-izbovom byte, na základe zmluvy o nájme bolo dohodnuté nájomné vo výške
1.500,- Sk mesačne (49,79 eur), poplatky spojené s bytom uhrádza Okresnému stavebnému bytovému
družstvu Dolný Kubín vo výške 140,00 eur mesačne. Lekárskou správou zo dňa 1.3.2011 MUDr. N.
matka preukazovala, že je v starostlivosti psychiatrickej ambulancie a jej zdravotný stav sa podieľa na
sťaženom pracovnom uplatnení. Zo spisu 10C/73/2009 bolo zistené, že sa vedie konanie voči matke o
zvýšenie výživného na plnoletého syna N. V.. Zo spisu 2P/180/2007 bolo zistené, že rozsudkom zo dňa
20.6.2008 bolo určené výživné matky na mal. N. vo výške 2.300,- Sk (76,34 eur) a na mal. U. 1.900,- Sk
(63,06 eur) mesačne. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť.
Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Schopnosti
predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti
sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia
na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované
zárobky v danom povolaní. Matka maloletého v súčasnom období nemá reálnu možnosť sa umiestniť
na trhu práce a zabezpečiť si primeraný príjem odôvodňujúci platenie pôvodného výživného, pričom
nemožno prehliadnuť skutočnosť, že matka sa o získanie práce snaží a zvyšuje svoj príjem aj z brigád, čo
vyplýva z potvrdenia ÚPSVaR, keď dochádza k zmene výšky poskytovanej dávky na základe jej príjmu
zo zamestnania. Iný príjem ako dávky v hmotnej núdzi matka momentálne nemá a k vysporiadaniu
podielového spoluvlastníctva k domu, ktorý vlastní s otcom dieťaťa, doteraz nedošlo. Súd I. stupňa
preto znížil výživné matky stanovené rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2P/180/2007-246
sumou 1.900,- Sk, na sumu 30,00 eur počnúc od podania návrhu. Pri rozhodovaní pritom prihliadol aj
na vyživovaciu povinnosť matky k plnoletým deťom - poslucháčom vysokých škôl, a to N. a L.. Znížením
výživného podľa názoru prvostupňového súdu nedôjde k ohrozeniu potrieb dieťaťa, nakoľko otec
je schopný tieto potreby uspokojiť, čo je zrejmé aj zo skutočnosti, že napriek predchádzajúcej výške
výživného 63,00 eur, dokázal pokryť zvýšené náklady dieťaťa spojené s členstvom v hokejovom klube
a tréningovým procesom v Taliansku.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku - výroku II., ktorým súd znížil výživné matky na mal. U. zo sumy 63,00 eur na sumu
30,00 eur podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, v písomnom podaní
svojho právneho zástupcu zo dňa 20.8.2012, v ktorom sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a
vrátenia veci v napadnutej časti okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne navrhol
jeho zmenu tak, že návrh na zníženie výživného matky na mal. U. bude zamietnuté.

Poukázal na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ako aj ust. § 122 ods. 1 O.s.p., pričom konštatoval, že
aj keď súd pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy dôkazy predložené navrhovateľkou (nájomná zmluva,
náklady na jej výživu, vyjadrenie ošetrujúceho lekára, psychiatrickej ambulancie a podobne) a rozsudok
odôvodňuje aj takto vykonanými dôkazmi, žiaden z dôkazov nebol predložený odporcovi, aby sa mohol
k nemu vyjadriť. Napriek upozorneniu právneho zástupcu odporcu na pojednávaní (bez protokolácie),
že odporca má záujem sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, úkonom súdu bolo, že dokazovanie vyhlásil
za skončené. Súd teda nekonal správne, ak nezabezpečil predloženie dôkazov odporcovi, aby sa k nim
mohol vyjadriť. Došlo tak k porušeniu jeho práva účastníka v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, ale aj k porušeniu práv princípu kontradiktórnosti a princípu
rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie. K
posúdeniu, či matka je alebo nie je schopná nájsť si prácu, aká je výška jej príjmu a či robí všetko
pre to, čo je v jej možnostiach, aby sa zamestnala a či má naozaj spomínané výdavky (byt patrí jej
rodičom, pričom existuje dôvodné podozrenie, že patrí samotnej navrhovateľke), je pritom nevyhnutné
posúdiť práve vykonané dôkazy predložené na poslednom pojednávaní súdu prvého stupňa. Viaceré z
týchto dôkazov sú takého charakteru, že odporca ich môže spochybňovať. Taktiež kolízny opatrovník
navrhol súdu, aby bolo doplnené dokazovanie vyžiadaním si správy z úradu práce o dôvode vyradenia



matky z evidencie nezamestnaných. Aj keď matka pri výsluchu uviedla, že sa zabudla nahlásiť, čo malo
byť dôvodom jej vyradenia, s týmto jej tvrdením sa súd vôbec nevysporiadal, nezamietol vykonanie
dôkazu, ani ho nepripustil. Otázka, či matka vykonala všetko, čo je v jej možnostiach, aby si zabezpečila
prácu, tak zostala nezodpovedaná, hoci naopak, brigádu prinášajúcu jej 20,00 až 30,00 eur, vzal súd
do úvahy ako skutočnosť dokazujúcu jej záujem hľadať si prácu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Súd
prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Prihliadol na vyživovaciu povinnosť matky k synovi N. a dcére L.. Ak aj odvolateľ odhliadne od
faktu, že matka si dobrovoľne neplní žiadnu vyživovaciu povinnosť k deťom, takže výživné musí voči nej
neúspešne vymáhať exekútor, je potrebné zohľadniť fakt, že sestra L. vedie samostatnú domácnosť v
G. so svojím priateľom a do N. L. chodí iba sporadicky. Aj bez tejto konštatácie vyplývajúcej z výsluchu
mal. U. súd odignoroval zásady formálnej logiky, kedy nie je možné, aby z priznaných príjmov plnila
matka akúkoľvek vyživovaciu povinnosť, dokonca by nemala byť schopná živiť sama seba. Okresný súd
tiež odignoroval jej spoluvlastnícky podiel na dome a dôkaz predložený otcom, podľa ktorého matka mu
chcela vyplatiť jeho spoluvlastnícky podiel sumou 36.000,00 eur do 30 dní od jeho prevodu na matku.
Súd I. stupňa tiež odignoroval skutočnosť, že matka neurobila žiadne kroky (až na žalobu na rozdelenie
podielového spoluvlastníctva, ktorá bola podaná až v tomto roku po viac ako 10 rokoch od rozvodu
manželstva), aby predala svoj podiel na rodinnom dome, ktorý majú rodičia maloletého v podielovom
spoluvlastníctve. Matka v tomto rodinnom dome nebýva, takže jeho predajom mohla zabezpečiť svoje
vyživovacie povinnosti. Okrem toho, z jej návrhu na vyplatenie podielu odporcu vyplýva, že disponuje
finančnými prostriedkami a jej konanie - nevlastnenie majetku, je účelové, s cieľom vyhnúť sa vyživovacej
povinnosti voči svojim deťom, ktoré matka stále považuje za plnenie bývalému manželovi. Prvostupňový
súd tiež odignoroval skutočnosť uvedenú na pojednávaní samotnou matkou, a to, že exekútor jej na
príkaz bývalého manžela zobral vodičský preukaz, čo má byť dôvodom jej sťaženej možnosti nájsť si
primerané zamestnanie. Práve protiprávne konanie matky je dôvodom, prečo nemá vodičský preukaz. V
odôvodnení rozsudku sa okresný súd odvoláva aj na potvrdenie ošetrujúceho lekára matky z 1.3.2011,
odkedy je matka v starostlivosti psychiatrickej ambulancie. Je však dôvodné predpokladať, že viac
ako 16 mesiacov po tom čo je v starostlivosti lekára je pravdepodobný posun v jej zdravotnom stave.
Tento dôkaz preto nebol okresným súdom vyhodnotený správne a nemal byť vôbec podkladom pre
rozhodnutie. Vzhľadom na nevysporiadanie sa súdu s navrhnutými alebo vykonanými dôkazmi považuje
odvolateľ rozhodnutie súdu za arbitrárne.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu, v písomnom podaní svojho právneho zástupcu zo dňa 10.9.2012,
žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a
priznal jej náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby v hodnote 178,46 eur, ktoré
zároveň vyšpecifikovala.

Uviedla, že okresný súd vykonaným dokazovaním dospel ku správnym právnym záverom a matka
v konaní dostatočne preukázala všetky rozhodujúce sporné skutočnosti. Nie je pravdou, že by sa
postupom súdu odňala otcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko všetky dôkazy, ktoré matka predložila
na pojednávaní pred súdom dňa 17.7.2012, boli na tomto pojednávaní oboznámené a otec,
ktorý bol v konaní zastúpený advokátom, mal možnosť sa k predloženým dôkazom na pojednávaní
vyjadriť, a aj sa vyjadroval. Ostatné dôkazy, na ktoré sa prvostupňový súd odvoláva v napadnutom
rozsudku, tvorili obsah spisu ešte pred pojednávaním vo veci dňa 17.7.2012. Otec sa nechal zastupovať
právnym zástupcom tesne pred pojednávaním, keď plnomocenstvo na zastupovanie v tejto veci
právny zástupca predložil pred pojednávaním vo veci dňa 17.7.2012, pričom ale nežiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu nedostatku času na jeho prípravu a súhlasil s jeho vykonaním. Z uvedených
dôvodov tvrdenia otca o nemožnosti vyjadriť sa k predloženým dôkazom považuje matka za účelové
a tendenčné. K tvrdeniu otca o tom, že súd neprihliadol na predložený dôkaz - návrh na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - navrhovateľka uvádza, odhliadnuc od faktu, že otec zneužil
súkromnú korešpondenciu, že predložený dôkaz nepreukazuje, že by matka skutočne disponovala
sumou uvádzanou v tomto návrhu, a preto je pre toto konanie irelevantný. Súčasne matka zdôraznila,
že jej majetková a príjmová situácia bola skúmaná už v konaní vedenom Centrom právnej pomoci,
kancelária Tvrdošín, ktoré rozhodnutiami zo dňa 15.5.2012 priznal matke nárok na poskytovanie právnej
pomoci.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení navrhol výživné na mal. dieťa vzhľadom na
jeho vek, potreby, ako aj možnosti a schopnosti matky primerane zvýšiť.



Uviedol, že napriek tomu, že príjem matky mal. dieťaťa dlhodobo predstavuje len dávka a príspevky
v hmotnej núdzi z ÚPSVaR Dolný Kubín, treba prihliadnuť na skutočnosť, že matka bola vyradená z
evidencie nezamestnaných v období od 9.8.2011 do 15.11.201 z dôvodu nespolupráce s úradom.

K vyjadreniu kolízneho opatrovníka podala vyjadrenie matka maloletého dieťaťa v písomnom podaní
svojho právneho zástupcu zo dňa 25.9.2012, ktorá považuje návrh na vykonanie dôkazu navrhnutý
kolíznym opatrovníkom za neopodstatnený s poukazom na fakt, že jej príjem predstavuje len dávka v
hmotnej núdzi, pričom na pojednávaní konanom dňa 17.7.2012 bola prítomná aj zástupkyňa ÚPSVaR
Dolný Kubín v postavení kolízneho opatrovníka a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
možnosti a schopnosti matky na platenie výživného na maloletého si vyžadujú zníženie jeho výšky
tak, ako to učinil prvostupňový súd.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu z dôvodov
uvedených v odvolaní v rozsahu podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. vo výroku, ktorým
súd znížil výživné matky na mal. U. od 2.9.2011 zo sumy 63,00 eur mesačne na sumu 30,00 eur
mesačne a v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil okresného súdu na ďalšie konanie,
a to z nasledovných dôvodov:

Predovšetkým treba uviesť, že v konaní vo veciach maloletých, ktoré možno začať i bez návrhu, sa súd
naďalej spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie
skutkového stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a
aktivitu účastníkov (§ 120 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 17.7.2012
vyplýva, že zmenený návrh matky bol doručený otcovi maloletého dieťaťa a kolíznemu opatrovníkovi
krátkou cestou až na tomto pojednávaní, pričom súd oboznámil účastníkov s návrhom matky a navrhnutú
zmenu návrhu aj pripustil. Okrem toho súd vykonal dôkaz listinou - potvrdením o vykonávaní práce matky
pre spoločnosť Drozd, s.r.o. Čadca, ďalej rozhodnutie č. 2012/06251 zo dňa 5.6.2012, z ktorého bola
zistená výška dávky v hmotnej núdzi, ktorú matka v súčasnosti poberá a do spisu založila potvrdenie
Žilinskej univerzity o návšteve školy L. V., ako aj žiadosť otca maloletého adresovanú dňa 16.12.2011
Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne a tiež vyjadrenie vo veci 7C/119/2011, ďalej odpoveď ÚPSVaR zo
dňa 6.10.2011 a tiež listinný dôkaz predložený otcom dieťaťa o ochote matky vyplatiť mu do 30 dní sumu
36.000,00 eur. Súčasne zo zápisnice o pojednávaní vypláva, že okresný súd na pojednávaní oboznámil
so spisom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 10C/73/2009 o zvýšení výživného na plnoletého N. V.
proti matke, ako aj spisom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 2P/180/2007, v ktorom bolo zistené,
že rozsudkom zo dňa 20.6.2008 bolo určené, že matka je povinná prispievať na výživu mal. N. sumou
2.300,- Sk mesačne a na mal. U. sumou 1.900,- Sk mesačne. Matka predložila na pojednávaní originál
nájomnej zmluvy, s ktorou sa súd oboznámil a založila do spisu fotokópie dokladov o platení poplatkov
vo výške 140,00 eur pre OSBD Dolný Kubín za obdobie 1/2011, 2/2011, 10/2011 a 12/2011 a potvrdenie
z 1.3.2011 o svojom zdravotnom stave. Otec predložil doklady o úhrade inkasa vo výške 208,64 eur,
životnej poistky vo výške 362,48 eur ročne, úhrady za dodávku vody 33,00 eur, úhradu za dodávku
energií 65,00 eur a kópiu potvrdenia o platení výživného na L. vo výške 26,00 eur, úhradu vodného
91,27 eur a ubytovanie v Bratislave 181,00 eur mesačne a taktiež predložil platobný výmer za rok 2012
o platbách za komunálny odpad vo výške 76,86 eur.

Napriek tomu, že návrhy na ďalšie dokazovanie účastníkmi neboli produkované, okresný súd mal
postupovať v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p. a vykonať dokazovanie na zistenie
skutkového stavu, na základe ktorého by mohol ustáliť, či na strane matky došlo k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na mal. dieťa, keď s ohľadom na odstup času od
posledného určenia výživného došlo aj k zvýšeniu životných nákladov na maloleté dieťa, ktoré tak isto
treba zohľadňovať pri zmene výšky výživného naň a skutočnosť, že dieťa sa aktívne venuje hokeju.
Zárobkové schopnosti a možnosti matky okresný súd zistil nedostatočne a jeho rozhodnutie je v tomto
smere predčasné. Okresný súd navyše na pojednávaní nevykonal oboznámenie sa s obsahom spisu,
konkrétne s listinnými dôkazmi, ktoré boli v štádiu prípravy pojednávania súdom zabezpečené do spisu.
Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez
ústneho pojednávania (§ 122 O.s.p.). Dôkaz listinou sa pritom vykoná tak, že predseda senátu alebo



samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci
nenariaďuje pojednávanie (§ 129 ods. 1 O.s.p.). Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva,
že okresný súd pochybil, keď na pojednávaní neoboznámil účastníkov s obsahom spisového materiálu
a listinnými dôkazmi, ktoré sa v ňom nachádzajú, vykonal len tie dôkazy, ktoré boli uvedené vyššie, čím
porušil svoje procesné povinnosti vo vzťahu k účastníkom konania. Navyše, hoci na č.l. 8 spisu
okresný súd konštatuje, že oboznamuje spis Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 10C/73/2009, tento
nie je pripojený ku spisu v prejednávanej veci. Z obsahu zápisnice o pojednávaní vôbec nevyplýva, že
samosudkyňa na začiatku pojednávania v súlade s ust. § 118 ods. 1 O.s.p. oznámila výsledky prípravy
pojednávania. Navyše, okresný súd na uvedenom pojednávaní porušil aj svoju povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 118 ods. 4 O.s.p., keď pred skončením pojednávania nevyzval účastníkov, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Len bez ďalšieho konštatoval, že návrhy
na ďalšie dokazovanie nie sú (čo je v rozpore s obsahom spisu, keď kolízny opatrovník navrhol doplniť
dokazovanie vyžiadaním si správy z úradu práce z dôvodu vyradenia matky z evidencie uchádzačov
o zamestnanie) a o tomto dôkaze vôbec nerozhodol a len vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a
následne vyhlásil rozsudok vo veci samej. Účastníkovi konania, ktorému bolo odopreté právo na záver
pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, bola odňatá
možnosť konať pred súdom.

Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných,
aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o
akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom
rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby
k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich
určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom
prejaví v pomeroch účastníkov. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§
78 ods. 1 Zákona o rodine).

Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti,
išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri
rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase
skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.
Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci
matky) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní
preukážu. Snaha povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona
eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho
skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych
príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných
skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, jeho zdravotný stav, schopnosti,
prax, dopyt na trhu práce a podobne). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom však doposiaľ nevyplýva, že by matkin zdravotný stav,
ktorá je v produktívnom veku, bol taký, že v záujme zabezpečenia výživy svojho maloletého dieťaťa
nie je v jej schopnostiach a možnostiach nájsť si zamestnanie (t.j. pracovný pomer založený pracovnou
zmluvou, prípadne na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - brigádu a
pod.), z ktorého by mala dostatočný príjem. Potvrdenie o jej zdravotnom stave z 1.3.2011 je neaktuálne
a ako také nemôže už z tohto dôvodu byť podkladom pre zmenu výšky výživného na mal. U.. Rovnako
okresný súd nezobral do úvahy fakt, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom
dobrovoľne neplní, v dôsledku čoho jej exekútor odňal vodičský preukaz. Táto skutočnosť svedčí matke v
jej neprospech, a nie naopak. Okresný súd si taktiež nevyžiadal správu z úradu práce o dôvode vyradenia
matky z evidencie nezamestnaných a taktiež dôsledne nezistil jej majetkové pomery. Argumentácia, že
matka sľúbila otcovi vyplatiť za jeho spoluvlastnícky podiel do 30 dní sumu 36.000,00 eur, ktorými
nedisponovala, je nedôveryhodná. Za týchto okolností bolo rozhodnutie súdu predčasné a okresný súd
svojím konaním odňal účastníkom právo konať pred súdom z dôvodov uvedených vyššie.



S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v časti
výroku II. a III., t.j. v časti o znížení výživného a v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 221 písm. f/ s použitím ust. § 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude okresný súd povinný doplniť dokazovanie v naznačenom smere a dôsledne zistiť,
či má preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili tak, že môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej
povinnosti matky k mal. U.. Rovnako je potrebné dôslednejšie vyporiadať sa aj s tým, ako sa zmenili
pomery na strane maloletého dieťaťa od posledného určenia výživného. Prvostupňový súd bude povinný
doplniť dokazovanie v naznačenom smere, (vrátane aktualizácie a doplnenia správ, ktoré už sú obsahom
spisového materiálu) a tiež podľa návrhov procesných strán a vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že
okresný súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

V časti nenapadnutej odvolaním (výrok I. rozsudku) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý
rozhodnutím odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 4P/93/2011

    zrušené
  • 2P/180/2007

    zrušené
  • 10CoP/55/2008

    zrušené

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5411203451

  1. 30. 10. 2012Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/101/2012 z 30. 10. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 7. 8. 2014Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4P/93/2011 z 7. 8. 2014