Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/81/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412201652 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5412201652.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: Q. U., rod. J., nar. X.X.XXXX, bytom v A. J., R. I. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivanom Škerdom, advokátom, so sídlom v A. J., ul. W. XXXX/ XX, proti odporcovi: N. U., nar. X.XX.XXXX, bytom v A. J., R. I. XXXX/XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne č.k. 7P/27/2012-49 zo dňa 21. mája 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (IV.) z r u š u j e a tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie. V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok prvostupňového súdu n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Dolnom Kubíne po tom, čo rozviedol manželstvo účastníkov, pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú D., nar. XX.X.XXXX a O., nar. XX.X.XXXX, po 150,- eur mesačne na každé dieťa vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Pri určení výšky výživného prihliadol na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ako aj na potreby maloletých detí, keď konštatoval, že s prihliadnutím na rozpis výdavkov a zhodné tvrdenie účastníkov by príjem otca mohol reálne dosahovať 871,- eur. V zásade najväčšími pravidelnými výdavkami, ktoré bral súd do úvahy, sú náklady na byt, na energie okolo 200,- eur a splátka úveru v sume 240,- eur. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o výživnom, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletých detí. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zmeniť, zaviazať ho platiť výživné v sume 40,- eur na maloletú D. a 20,- eur na maloletú O. dôvodiac tým, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné ako určil prvostupňový súd. Pri jeho príjmoch v sume 13.328,64 eur a výdavkoch 9.235,10 eur nemôže jeho príjem dosahovať 871,- eur, a preto nevie, na základe akých skutočností súd k takejto sume dospel. Pokiaľ jeho daňový základ predstavoval sumu 4.093,36 eur, mesačný príjem by u ňho predstavoval 341,11 eur. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť, k odvolaniu otca sa bližšie nevyjadril. Matka vo svojom vyjadrení taktiež žiadala rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na to, že pokiaľ odporca v daňovom priznaní priznal ročný základ dane 4.093,36 eur, určite nezúčtoval všetky svoje príjmy. Pred rozvodom manželstva poskytol na výživu maloletých detí v mesiaci marec sumu 538,- eur a v mesiaci apríl 466,- eur, pričom popri tomto výdavku odporca uhrádzal i ďalšie svoje výdavky na bývanie, stravu a cestovanie. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že medzi účastníkmi prebiehalo konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Vychádzajúc z týchto skutočností, prvostupňový súd postupoval správne, keď po tom, čo manželstvo účastníkov rozviedol a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, rozhodoval o vyživovacej povinnosti zo strany otca. V tomto smere ale nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, a preto musel odvolací súd jeho rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pokiaľ prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje príjem otca vo výške 871,- eur, tu je potrebné prisvedčiť otcovi, že z dôvodov nie je zrejmé, akým spôsobom súd k takémuto príjmu dospel. Okrem toho, že bral do úvahy výdavky vo výške 440,- eur na domácnosť, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, aké mesačné výdavky reálne otec v domácnosti hradil a čo bolo hradené z príjmu navrhovateľky, a preto musel odvolací súd jeho rozhodnutie, tak ako je to už vyššie uvedené, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude v prvom rade povinnosťou otca - odporcu, ktorý tvrdí, že nie je v jeho možnostiach platiť výživné v rozsahu určenom prvostupňovým súdom, aby v súlade s ust. § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine, v súdom určenej lehote, predložil súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, a to konkrétne príjmy a konkrétne výdavky, ktoré v rozhodnom období mal, lebo len potom bude môcť súd zhodnotiť, či jeho výdavky boli nevyhnutné v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Každý rodič je totiž povinný korigovať svoje výdavky tak, aby si v prvom rade mohol plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu priamo zo zákona. Ak si otec túto povinnosť nesplní v súlade s ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, je potrebné považovať jeho mesačný príjem vo výške 20-násobku sumy životného minima. Povinnosťou otca bude taktiež súdu podrobne špecifikovať, aké mesačné náklady zo svojho príjmu hradil (v tomto smere môže poskytnúť dôkazy i navrhovateľka) a aké má bežné mesačné výdavky s prihliadnutím na ním deklarovaný príjem 341,- eur mesačne. Až po doplnení dokazovania, v naznačenom smere, poprípade po vykonaní ďalších dôkazov, ktoré v priebehu konania navrhnú účastníci, bude môcť prvostupňový súd opätovne rozhodnúť o výživnom pre maloleté deti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.