Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21CoE/144/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412201894 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5412201894.1
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu A. XX, XXX XX F., vo veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátom: Mgr. Tomáš Kušnír - konateľ, TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária, Údernícka č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. V., Ul. J. P. č. XXXX/X, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 9Er/149/2012-15, zo dňa 20.06.2012, takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou č. k. 9Er/149/2012-15 zo dňa 20.06.2012 okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní obsahuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a teda exekučný titul je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozpore so zákonom.
V odôvodnení okresný súd konštatoval, že povinný uzatvoril s oprávneným dňa 31.05.2005 Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX a Dodatok č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 31.05.2005, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému platobnú kartu s peňažnými prostriedkami s výškou kartového rámca 32.000,- Sk (1.062,21 Eur). Povinný sa v zmysle čl. 3 ods. 4 Dodatku k zmluve zaviazal poukazovať oprávnenému peňažné prostriedky vo výške najmenej 5% z kartového rámca, t.j. vo výške 1.600,- Sk (53,11 Eur) mesačne až do zaplatenia. Súčasťou zmluvy k dodatku k zmluve boli Všeobecné obchodné podmienky. Vzhľadom k tomu, že si povinný riadne a včas neplnil svoje povinnosti, oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde, pričom exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave. Zo dňa 14.11.2001 č. II/2011-2017. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi oboma stranami v rámci zmluvy, ktorá odkazuje na čl. XVIII. bod 18.1 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorej ... všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov, príp. nasledovných bankových produktov alebo v súvislosti s nimi: a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní platobných kariet, pri poskytovaní a používaní elektronických služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd.
V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy 3.151,55 Eur s príslušenstvom, súdneho poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 245,58 Eur. Pohľadávka oprávneného pozostávala z istiny vo výške 3.151,55 Eur, úroku z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 1.152,79 Eur od 19.12.2008 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania vo výške 132,72 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 308,58 Eur. Okresný súd posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) uzatvorenú medzi oprávneným ako dodávateľom, ktorý pri uzatváraní úverovej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom a zároveň ako spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Neprijateľné zmluvy podmienky boli obsiahnuté v ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 01.01.2008, bol výpočet neprijateľných zmluvných podmienok rozšírený okrem iného i o ustanovenie, podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení).
Nekalá podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. II., čl. III. odsek 1, odsek 2 Smernice Rady č. 93/13/ EHS).
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Oprávnený nesúhlasí s argumentáciou, že rozhodcovská doložka by naplňovala text zákonného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovskú doložku nie je možné označiť ako neprijateľnú podmienku. Podľa názoru oprávneného súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok). Rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok Všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednávanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Príčinou exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veciach ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd skúmajúci o oprávnenom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Právny poriadok SR nezveruje exekučnému súdu právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok.
Pokiaľ ide o dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, tieto dôvody sa týkajú zastavenia exekučného konania, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri výklade významu tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom.
V závere odvolania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmaním správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z.. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Exekučný súd v každom štádiu konania skúma či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d), ako aj § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, môže byť exekučným titulom aj vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, pričom súd je oprávnený preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci.
Odvolací súd poukazuje najmä na to, že oprávnený uzavrel s povinným zmluvu dňa 31.05.2005, pričom oprávnený zmluvu uzavrel ako podnikateľ v rámci predmetu svojho podnikania a povinný ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z uvedeného je zrejmé, že jednoznačne v súlade s ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka treba dotknutú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné.
Exekučný súd neuviedol, že rozhodcovské doložky boli pre spotrebiteľské zmluvy neprijateľné vo všeobecnosti. Problematickým v danom prípade boli okolnosti uzatvorené v rozhodcovskej doložke a čiastočne aj jej samotné znenie. Rozhodcovská doložka bola dojednaná na vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne s povinným spolu s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Absentuje poučenie spotrebiteľa o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, na ktoré rozhodcovská doložka odkazuje. Odvolací súd má vážne obavy, že priemerný spotrebiteľ rozsiahle zmluvné podmienky vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ani si len neprečíta, ak sa k nemu vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten je pritom dôležitý na zváženie dôsledkov rozhodcovskej doložky.
Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora č. 40/2008 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL/Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom tento konštatoval, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tohto podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc, pretože rozhodcovská doložka bola neplatná.
Z uvedených dôvodov je rozhodcovská doložka neplatná, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je nulitným právnym aktom a ako taký nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.
Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym zákonníkom, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať, tak ako to urobil súd prvého stupňa, prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Odvolací súd uznáva, že znenie rozhodcovskej doložky nevylučuje konanie na súde, avšak okolnosti jej uzatvorenia (nevýrazná súčasť všeobecných obchodných podmienok) a jej znenie (nedostatočné poučenie o všetkých následkoch podrobenia sa rozhodcovskému konaniu) spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, a teda v danom prípade je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou priečiacou sa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo/1/2012: Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje práva" alebo „zákony sú písané pre bdelých"). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a právnym ustanoveniam dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia, lebo rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý naň nemal právomoc a teda nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia. Správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto okresný súd neodňal opravnému možnosť konať pred súdom.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.