Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoE/47/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412202167 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5412202167.1
Uznesenie Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO : 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO : 36 613 843, proti povinnému : Z. G., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX/X, W. G., v exekučnom konaní pre vymoženie 2 411,05 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 5Er/169/2012-48, zo dňa 1.6.2012, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Dolný Kubín zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému. Pri posudzovaní predmetného vzťahu, či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, vychádzal jednak zo skutočností, že podkladom pre vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Michalom Hollým, Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-6135 zo dňa 30.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.11.2011 a vykonateľnosť 19.11.2011. Poukazoval, že v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy o splátkovom úvere č. 0323072287 uzatvorenej 16.3.2006 s právnym predchodcom oprávneného Slovenskou sporiteľnou, a.s. Bratislava ako dodávateľom ovplyvniť, jej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky, ktorých obsah bol vopred pripravený, a keďže nemal povinný možnosť vybrať si medzi prejednaním veci pred všeobecným súdom, ale musel sa podrobiť rozhodcovskej doložke, jej dojednanie bolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ. V tejto súvislosti sa okresný súd odvolal i na Smernicu 93/13/ EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorou spotrebiteľ nie je viazaný, a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú normy vnútroštátneho ako aj normy európskeho práva.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď podľa neho exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú vymedzuje zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Poukázal na ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 159 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorých podľa názoru odvolateľa vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti, ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, a že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Zo zákonnej úpravy § 45 ods. 1 uvedeného zákona je potom dané, že ak sú splnené dôvody podľa § 45,
exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Exekučný súd je príslušný konať vo veci exekúcie iba ako exekučný súd, nie je oprávnený hmotnoprávne preskúmavať rozhodcovský rozsudok, čím by pôsobil ako súd vyššej inštancie. Takýto výklad je neprípustný, najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, nezveruje mu takúto právomoc vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, nemôže vykonávať vo veci samej dokazovanie, ani rozhodcovský rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Poukazoval tiež na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, keď podľa bodu 37 sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti. Je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov, alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ poukazoval aj na skutočnosť, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na iné zmluvy upravené v ôsmej časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ, pričom zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch. Nároky vzniknuté pred 1.1.2008 sa nespravujú ust. § 52 ods. 1 OZ a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred týmto dňom. Na posúdenie právneho vzťahu zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 by sa tak mal vzťahovať Obchodný zákonník a to bez ohľadu na povahu účastníkov. Dal do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) OZ, z ktorej taktiež vyplýva, že úvahy a postup súdu nie sú správne. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 69,91 eur.
Súdny exekútor vo vyjadrení poukázal na to, že disponuje rozhodovacou právomocou len v rozsahu ustanovenom zákonom o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, a preto nemôže zaujať stanovisko k obsahu odvolania oprávneného.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 O.s.p. uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 O.s.p. ako správne potvrdil.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne posúdil primárny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom v tom, že ide o vzťah spotrebiteľský. To nakoniec vo svojom rozhodnutí uviedol aj rozhodcovský súd. Spotrebiteľským vzťahom je, okrem iného, vlastné, slabšie postavenie spotrebiteľa, čomu zodpovedá povinnosť súdu poskytnúť mu v tomto fakticky nerovnom postavení náležitú ochranu. Uvedená povinnosť sa viaže aj k činnosti a postupu exekučného súdu a je vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom vyjadrená v § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z.. To, že sa medzi účastníkmi jedná o spotrebiteľský vzťah, vyplýva jednoznačne z charakteru úverovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi dodávateľom, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej činnosti, ani podnikania. Obsah zmluvy bol vopred predtlačený, vrátane všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. Do zmluvy sa dopĺňali iba nevyhnutné údaje (označenie účastníkov, dátum uzatvorenia zmluvy). Povinný pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť výberu medzi prejednaním veci v prípade sporu pred všeobecným štátnym súdom a prejednaním veci rozhodcovským súdom naviac sa musel podrobiť rozhodcovskej doložke,
v ktorej už bol priamo veriteľom označený rozhodcovský súd, pred ktorým k prejednaniu prípadného sporu dôjde.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ako aj predloženého spisového materiálu mal odvolací súd za to, že prvostupňový súd v danom exekučnom konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, prípadne ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ aj v odvolaní je uvedené, že na vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008 nie je možné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, je potrebné uviesť, že už prvý zákon o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 634/1992 Z.z.) dával tomuto ochranu v prípade uzatvorenia štandardnej formulárovej alebo typovej zmluvy, ktorú oprávnený dojednáva vo viacerých prípadoch. Takúto povahu majú nepochybne všeobecné obchodné podmienky tvoriace súčasť zmluvy. V danom prípade exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, pričom predmetom konania boli záväzky zo zmluvy o splátkovom úvere, špecifikovaný ako MINIúver do 10 minút, ktorým oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1 161,79 eur s pevnou úrokovou sadzbou 17,70 % p.a., vo forme 47 splátok splatných mesačne v sume 36,45 eur s konečnou platnosťou 20.2.2010.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu a k námietkam oprávneného v podanom odvolaní krajský súd považoval za potrebné dodať, že v danom prípade je irelevantné, či úverová zmluva vznikla pred 1. 1. 2008 alebo po tomto dátume, nakoľko právne postavenie spotrebiteľa sa ani pred 1. 1. 2008, ani po tomto dátume nijak nezmenilo. Od 1.1.2008 podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne platí, že rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z daného dôvodu exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - vydaný podľa neplatnej podmienky je v rozpore so zákonom a nemôže byť podkladom na vydanie poverenia pre vykonanie exekúcie.
Exekučný súd neuviedol, že rozhodcovské doložky boli pre spotrebiteľské zmluvy neprijateľné vo všeobecnosti. Problematickým v danom prípade boli okolnosti uzatvorené v rozhodcovskej doložke a čiastočne aj jej samotné znenie. Rozhodcovská doložka bola dojednaná na vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne s povinným spolu s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Absentuje poučenie spotrebiteľa o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, na ktoré rozhodcovská doložka odkazuje. Odvolací súd má vážne obavy, že priemerný spotrebiteľ rozsiahle zmluvné podmienky vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ani si len neprečíta, ak sa k nemu vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten je pritom dôležitý na zváženie dôsledkov rozhodcovskej doložky. Z uvedených dôvodov je rozhodcovská doložka neplatná, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je nulitným právnym aktom a ako taký nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia. Za neprijateľné treba považovať už samotné riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu, vybraného zmluvným partnerom spotrebiteľa, už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade nielenže došlo k nanúteniu podrobenia sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného oprávneným, ale i vydaniu exekučného titulu oprávneným vybraným rozhodcovským súdom.
Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora č. 40/2008 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL/Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom tento konštatoval, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tohto podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc, pretože rozhodcovská doložka bola neplatná.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený úspech v odvolacom konaní nemal a ostatní účastníci si trovy neuplatnili, resp. im žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.