Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 1CoE/148/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5605202034 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5605202034.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej: P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. Dr. T. Q. č. XXXX/XX, E. F., pre vymoženie pohľadávky 239,- Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou, so sídlom Exekútorského úradu Z.. T. O. XX/X, X. B., pod sp.zn. EX 182/2005, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 5Er/265/2005 z 13.4.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 5Er/265/2005 z 13.4.2011 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 5Er/265/2005 z 13.4.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie, čo do výrokov, ktorými vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil, odôvodnil okresný súd s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; § 22 ods. 1 a 2, § 23 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v podstate materiálnou nevykonateľnosťou exekučného titulu - notárskej zápisnice sp.zn. N 4351/2004, NZ 80411/2004 zo 6.11.2004, spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou (ďalej len „notárska zápisnica“), ktorá bola spôsobená absenciou riadneho súhlasu povinnej s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Povinná súhlasila s vykonateľnosťou notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra, a to na základe splnomocnenia, ktoré mu udelila povinná v zmluve o úvere č. 5370194 zo 6.5.2004 (ďalej len „zmluva o úvere“). Týmto splnomocnením mal dlžník (povinný) splnomocniť menovaného advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene povinného uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. Na základe tohto splnomocnenia mala povinná uznať prostredníctvom tohto zástupcu dlh v celkovej výške 10 578,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavuje sumu 7 200,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25.8.2004 do zaplatenia. Zástupca zároveň v mene povinného vyhlásil, že uznaný dlh uhradí do 16.11.2004 k rukám oprávneného. Na záver zástupca súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V ďalšom poukazujúc na právnu úpravu vzniku zmluvného zastúpenia okresný súd uviedol, že v danom prípade bola zmluvná voľnosť povinnej pri „voľbe“ splnomocneného zástupcu zjavne obmedzená. Zástupcu povinnej prakticky určil oprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Dohoda o plnomocenstve nebola platne uzavretá, z ktorého dôvodu z nej nevyplynuli žiadne právne účinky právneho úkonu v mene povinnej, v dôsledku čoho nemôže byť ani notárska zápisnica, s ktorej vykonateľnosťou zástupca súhlasil, spôsobilým exekučným titulom. Ďalším dôvodom neplatnosti dohody o plnomocenstve je skutočnosť, že oprávnenie na zastupovanie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere zástupcovi je príliš všeobecné a široko vymedzené. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že povinná splnomocnila oprávneným určeného zástupcu, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné predpokladať. Povinná udeľovala plnú moc v ten istý okamih ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V tom čase tak ešte reálne nemohol existovať žiadny dlh a povinný sa nemohol vzdať práva uznať alebo neuznať prípadný dlh, ktorý by mohol teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Zástupca povinnej naviac sám určil lehotu na plnenie, pričom z plnej moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaním prakticky povinného bez jeho vedomia zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemal povinný vedomosť. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej odôvodnil okresný súd v podstate tým, že menovaná súdna exekútorka v podaní, ktorým sa vyjadrovala k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora uviedla, že si neuplatňuje trovy exekúcie. Proti uzneseniu okresného súdu podal riadne a včas odvolanie oprávnený. V dôvodoch odvolania uviedol, že s predmetným uznesením okresného súdu sa nestotožňuje. V tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Predmetná notárska zápisnica totiž bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Jarmila Kováčová pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj okresný súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom, a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu. V súvislosti s plnomocenstvom poukázal na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Nemôže sa stotožniť s názorom súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, a preto v tom čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol na takéto konanie splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. Rovnako sa nestotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že chýba účasť oprávneného aj povinného pri jej spísaní, a táto absencia spôsobila podľa názoru exekučného súdu materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je v dvoch náležitostiach - ide o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme - vo forme notárskej zápisnice a notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Podľa jeho názoru boli obidve náležitosti splnené, navyše náš právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasne v tej istej notárskej zápisnici aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou. Úplne stačí, aby bol v notárskej zápisnici záväzok špecifikovaný svojim obsahom a uvedením právneho dôvodu spolu s ďalšími náležitosťami, a teda nie je potrebné, aby záväzok bol v tejto zápisnici aj súčasne dojednaný. Môže ísť aj o záväzok, ktorý bol uzavretý už skôr a teraz sa stáva iba exekučne vymáhateľným bez predchádzajúceho súdneho konania. Možno síce uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu (ako ďalšieho exekučného titulu) prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, napriek tomu táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici v porovnaní s jeho prístupom k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Tiež uviedol, že zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. V závere odvolávajúc sa na znenie § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že napadnutým uznesením, ktorým sa predmetná exekúcia (prebiehajúca od roku 2005) vyhlásila za neprípustnú a zastavila, hoci počas celého trvania exekučného konania (od okamihu udelenia poverenia až doteraz) nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Ostáva preto otázkou, čo viedlo konajúci súd k tomu, že o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a následnom zastavení exekúcie rozhodol nie už pri udeľovaní poverenia, ale až po takej dlhej dobe, čo v prípade neúspechu tohto odvolania spôsobí, že jeho pohľadávka sa už stane nevymožiteľnou. Podľa jeho názoru predmetná exekúcia prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Os.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu okresného súdu nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie napadnutého uznesenia učinil okresný súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia prihliadajúc pritom i na argumenty oprávneného prezentované v jeho odvolaní odvolací súd opierajúc sa o aktuálnu konštantnú judikatúru (najmä Rc 58/1997 a uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky - sp.zn. II. ÚS 545/2010 z 9.12.2010, sp.zn. IV. ÚS 37/2011 zo 17.2.2011, sp.zn. IV. ÚS 181/2011 z 12.5.2011) dodáva: Ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania: - exekučného titulu, t.j. predovšetkým formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti tohto titulu, - žiadosti o vydanie poverenia, - návrhu na vykonanie exekúcie, tak, aby nebolo možné konštatovať rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, pretože v takom prípade je súd povinný žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť. Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia spôsobilého exekučného titulu. V zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom môžu byť i notárske zápisnice, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Pri týchto notárskych zápisniciach sa vykonateľnosť posudzuje rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach. Exekučný súd preverí materiálnu aj formálnu stránku vykonateľnosti. Formálna stránka tak ako už uviedol okresný súd spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom, pričom nevyhnutnými náležitosťami sú právny dôvod (teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorej záväzok vznikol) a predmet plnenia, pričom notárska zápisnica ma zároveň obsahovať i právny záväzok povinného. Obsahom notárskej zápisnice je osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou určitého záväzku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž, až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, podobne ako účelom a cieľom každého občianskeho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda zavŕši vznik exekučného titulu, ktorým je inak len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a ktorý je vzhľadom na svoj cieľový účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Po zistení, že pri spisovaní notárskej zápisnice nebol prítomný povinný a prehlásenie o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou tejto zápisnice urobil niekto iný, bol okresný súd povinný skúmať platnosť tohto právneho úkonu. Na základe platnej právnej úpravy (§ 22, § 23, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) okresný súd správne dospel k záveru o neexistencii všetkých podstatných náležitosti právneho úkonu (dohody o plnomocenstve - splnomocnení, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi) determinujúcich jeho platnosť, v dôsledku čoho je nutné tento právny úkon považovať za absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať ex offo (t.j. aj bez námietky). Okresný súd správne s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka načrtol i rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu, s ktorým záverom sa odvolací súd takisto v celom rozsahu stotožňuje. Každá z týchto skutočností by sama osebe mala za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ nemožno predmetné plnomocenstvo považovať za platné, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených na jeho základe „splnomocneným zástupcom“ vyplynúť pre splnomocniteľa - povinného žiadne právne účinky. Vzhľadom na uvedené ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Inak povedané, ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na jej zastavenie. K námietke oprávneného, že okresný súd skúmal predmetnú notársku zápisnicu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a uznal exekučný titul za súladný so zákonom, na základe čoho udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, odvolací súd poznamenáva, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu. Z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Ak je exekučný súd podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu - ex offo, urobí tak aj bez vyjadrenia účastníkov exekučného konania. Odvolací súd uzatvára, že exekučný súd je ex offo povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný a spôsobilý exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd môže v rozsahu jemu danej prieskumnej právomoci skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že okresný súd neprekročil rámec prieskumnej právomoci formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - notárskej zápisnice. Rovnako tak považuje odvolací súd za vecne správne aj rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu ostatní účastníci si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky im ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.