Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/423/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608204367 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5608204367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: TATRA DEVELOPMENT, s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, ul. 1. mája 1960/54, IČO: 36 426 679, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s. r. o., pracovisko Bratislava, ul. Ľubinská č. 3, proti odporcovi: V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. U., P., P. O. č. XXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Milošom Barbušom, advokátom so sídlom V., ul. X. č. XX, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/66/2008-348 zo dňa 21. septembra 2011, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur k rukám JUDr. Miloša Barbuša, advokáta so sídlom V., ul. X. č. XX, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom č. k. 6C/66/2008-348 zo dňa 21. 09. 2011 Okresný súd Liptovský Mikuláš určil, že odstúpenie odporcu listom zo dňa 23. 04. 2008 od kúpnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 10. 09. 2007, je neplatné. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 2.487,70 eura, na zaplatenie ktorých zaviazal odporcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 10. 09. 2007 uzatvoril navrhovateľ, ako kupujúci, s odporcom, ako predávajúcim, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - pozemok parc. č. KN-E 1497 - orná pôda o výmere 11421 m?, zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre okres G. U., obec G. Z., vedenom na Katastrálnom úrade v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 750,- Sk/m? (24,80 eur/ m?), pričom kupujúci sa zaviazal predávajúcemu vyplatiť pri podpise zmluvy hotovosť v sume 100.000,- Sk (3.319,39 eur) a zvyšok kúpnej ceny 8.465.750,- Sk (281.011,41 eur) najneskôr v deň podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do notárskej úschovy, pričom predávajúcemu mala byť kúpna cena vyplatená z notárskej úschovy do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa čl. VII. bod 1 zmluvy bolo dohodnuté medzi účastníkmi, že zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť momentom schválenia výstavby na parcele predmetu kúpy pre spoločnosť TATRA DEVELOPMENT, s. r. o. V bode 2 toho istého článku bolo dohodnuté, že v prípade ak do 31. 11. 2008 nedôjde k nadobudnutiu účinnosti zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci môže od zmluvy odstúpiť. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný na Správe katastra Liptovský Mikuláš dňa 23. 05. 2008, kde je zaevidovaný pod č. V 1874/2008. Doposiaľ však o ňom nebolo rozhodnuté. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 22Cp/85/2008-36 zo dňa 13. 02. 2009 zrušil zamietajúce rozhodnutie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vydané správou katastra a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ sa navrhovateľ v prejednávanej veci domáhal určenia neplatnosti odstúpenia odporcu od kúpnej zmluvy vykonaného listom z dňa 23. 04. 2008, z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým vypočutím svedkov Ing. P. M., U. X. a Ing. arch. Z. K. bolo preukázané, že odporca mal dlhodobo záujem pozemok predať. Pôvodne ho predával prostredníctvom Realitnej kancelárie SPIRIT, najskôr za kúpnu cenu 600,- Sk/m?, neskôr len za 400,- Sk/m?. Realitná kancelária nehnuteľnosť ponúkala rok, pričom po celú túto dobu sa nevyskytol žiaden záujemca o kúpu. Keďže navrhovateľ sa rozhodol realizovať projekt v kat. úz. G. Z. a bolo mu známe, že odporca vlastní v tejto lokalite nehnuteľnosť, oslovil ho prostredníctvom splnomocneného zástupcu Ing. P. M., ktorý osobne s odporcom rokoval ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy. Napokon odporca súhlasil s tým, že navrhovateľovi predá celý pozemok a sám si určil kúpnu cenu 750,- Sk/m?. Pravdivosť výpovede Ing. P. M. nebola v konaní spochybnená a bola potvrdená aj vykonanou konfrontáciou na pojednávaní. Potom ako navrhovateľ akceptoval kúpnu cenu určenú odporcom, vyhotovil kúpnu zmluvu, ktorú odporca po prečítaní podpísal. Jeho tvrdenia o tom, že v kúpnej zmluve neboli uvedené skutočnosti, ktoré požadoval, neboli v konaní preukázané. Preto ich súd vyhodnotil ako nevieryhodné. Pozornosti prvostupňového súdu neušlo to, že odporca tvrdil na jednej strane, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol unavený (po požití alkoholických nápojov), ale napriek tomu presne vedel na druhej strane, aké výhrady mal mať pri vyhotovovaní kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva odporcovi bola pritom odporcovi po podpísaní odovzdaná, takže pokiaľ by skutočne v kúpnej zmluve bolo uvedené niečo s čím by nebol súhlasil, bol by sa ihneď domáhal nápravy. Odporca však nevzniesol žiadne výhrady voči kúpnej zmluve po dobu 7 mesiacov od jej podpísania. S poukazom na uvedené preto okresný súd konštatoval, že pokiaľ odporca s odstupom 7 mesiacov odporca mienil zrušiť zmluvu alebo od nej odstúpiť je zrejmé, že motívom jeho konania nebol obsah zmluvy uzavretej s navrhovateľom. Dôvodom takéhoto konania mohla byť tá skutočnosť, že o kúpu pozemku prejavil záujem iný subjekt, ktorý odporcovi ponúkol výhodnejšie podmienky ako navrhovateľa (viac peňazí). Tiež z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by navrhovateľ využil odporcovu tieseň, keď mu ponúkol v hotovosti sumu 100.000,- Sk. V tejto súvislosti prvostupňový súd konštatoval, že odporca je nezamestnaný nepretržite od 01. 02. 2004 a po celú túto dobu jeho jediným zdrojom príjmu sú dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Spornú nehnuteľnosť mienil už dlhodobo predať, kúpnu cenu za m? si určil sám, z čoho tiež nebolo možné vyvodiť záver, že by konal v tiesni, resp. že by zmluva obsahovala nápadne nevýhodné podmienky. Za takúto podmienku nepovažoval prvostupňový súd ani skutočnosť, že s odstupom niekoľkých mesiacov oslovil odporu iný záujemca, ktorý mu ponúkol vyššiu kúpnu cenu. Táto bola dohodnutá za podmienok, ktoré boli na trhu v čase uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa 10. 09. 2007, pričom podmienky v nej dohodnuté sám odporca považoval za výhodné. Pokiaľ sa neskôr na trhu s nehnuteľnosťami zmenili podmienky, nemá to vplyv na platnosť zmluvy. Ako nápadne nevýhodnú podmienku tiež prvostupňový súd nevyhodnotil dojednanie v čl. VII. bod 2 kúpnej zmluvy, t. j. že pre odporcu takisto nebolo dojednané právo odstúpiť od zmluvy pre neschválenie výstavby navrhovateľovi. Vypočutím svedka U. X. bolo preukázané, že navrhovateľ mienil na nehnuteľnostiach vykonávať určitý podnikateľský zámer - výstavbu, pričom v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol pozemok ornou pôdou. Kúpna cena za ornú pôdu v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bola podstatne nižšia, ako dojednaná kúpna cena. Pokiaľ by navrhovateľovi nebola schválená výstavba na pozemku, nemal by dôvod kupovať ornú pôdu za cenu 750,- Sk/m?. Vo vzťahu k predávajúcemu by sa neschválením výstavby na pozemku nič nezmenilo, takže nedojednanie práva na odstúpenie od zmluvy odporcovi, nebolo možné kvalifikovať ako nápadne nevýhodnú podmienku. Napokon, pokiaľ bolo napadnuté aj dojednanie v čl. VII. bod 1 kúpnej zmluvy, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa jedná o splniteľnú právnu skutočnosť, pretože Obec Liptovský Trnovec dňa 12. 04. 2008 schválila výstavbu na spornom pozemku pre odporcu. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že v našom právnom poriadku platí zmluvná voľnosť, pričom zmluvné strany si môžu dojednať akékoľvek podmienky, ktoré však nesmú byť v rozpore so zákonom. Zo žiadneho predpisu pritom nevyplýva, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy ohľadne nehnuteľností, môže byť dojednaná iba taká odkladacia podmienka, ktorá by bola v súlade so stavebným zákonom. Odporca si pritom pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemohol myslieť, že zmluva nadobudne účinnosť až vydaním stavebného povolenia pre navrhovateľa, pretože k tomu, aby bolo vydané subjektu stavebné povolenie, musí mať vysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemku. Vyjadrenie Obce Trnovec zo dňa 12. 04. 2008 nebolo v rozpore so schváleným územným plánom tak, ako to potvrdil svedok Ing. L. F., ktorý túto listinu vyhotovil ako starosta obce. Toto schválenie výstavby malo význam pre kupujúceho, ktorý mienil na uvedených pozemkoch realizovať svoje podnikateľské plány s tým, že pre konkrétnu výstavbu by muselo byť vydané riadne stavebné povolenie. Skutočnosť, že s listinou "schválenie výstavby na pozemku pre KN-E č. 1497, kat. úz. G. Z." zákon nespája žiadne účinky neznamená, že takúto podmienku si účastníci nemohli dohodnúť. V lehote určenej v čl. VII. bod 1, 2 kúpnej zmluvy navrhovateľovi, ako kupujúcemu, bola schválená výstavba na spornej nehnuteľnosti, takže došlo k splneniu dojednanej podmienky. Keďže predávaná nehnuteľnosť bola v kúpnej zmluve jednoznačne konkretizovaná, takže obidvom zmluvných stranám, a aj tretím osobám, muselo byť jasné, na akej parcele musí byť schválená výstavba. S poukazom na všetky zhora uvádzané skutočnosti prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť kúpna zmluva neplatná a keďže odporca uzatvoril ohľadne toho istého pozemku ďalšiu kúpnu zmluvu, mal navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení, že odstúpenie odporcu zo dňa 23. 04. 2008 od kúpnej zmluvy je neplatné (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O. s. p."). Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané ani platné odstúpenie od zmluvy s odporcom uvádzaných dôvodov (tieseň, nevýhodné podmienky), prvostupňový súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Mal teda za to, že kúpna zmluva zo dňa 10. 09. 2007 je platná a nie je platné odstúpenie odporcu od zmluvy listom zo dňa 23. 04. 2008. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 O. s. p., keď odporcu ako neúspešného účastníka zaviazal na zaplatenie všetkých navrhovateľom účelne vynaložených trov konania spočívajúcich jednak v zaplatenom súdnom poplatku, ako aj v trovách právneho zastúpenia, ktorých výška bola určená podľa ustanovení § 11 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. a/, c/, § 15, § 16 ods. 4 a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, spolu v sume 2.487,70 eur. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal nedostatočne zistený skutkový stav veci, nevyhodnotenie vykonaných dôkazov, a tiež aj nedostatočné odôvodnenie, nespĺňajúce náležitosti riadneho rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O. s. p. V bližších podrobnostiach uviedol, že prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami, vôbec neuviedol akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a už vôbec nie je zrejmé, ako k záverom, ktoré vo svojom odôvodení uviedol dospel. Taktiež nie je zrejmé, aké jednotlivé dôkazy hodnotil, prečo niektoré dôkazy považoval za vierohodné a naopak, prečo niektoré dôkazy nevykonal vôbec. V uvedenom smere odporca poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (rozhodnutie I. ÚS 114/08, II. ÚS 78/05, I. ÚS 236/06, II. ÚS 119/03, III. ÚS 115/03). Konkrétne sa prvostupňový súd v konaní a následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal otázkou platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10. 09. 2007, ako aj otázkou dovolenosti, resp. prípustnosti dohodnutej odkladacej podmienky. Súd sa zaoberal len tým, či ide o možnú alebo nemožnú podmienku. V danom prípade odporca nikdy nenamietal, že dohodnutá odkladacia podmienka bola nemožná, teda nesplniteľná. Odporca len namietal tú skutočnosť, že v danom prípade bola dohodnutá odkladacia podmienka, ktorá sa prieči zákonu, a to pokiaľ ide o určitosť dojednania odkladacej podmienky. Ak sa teda odkladacia podmienka prieči zákonu, ide o odkladaciu podmienku nedovolenú (neprípustnú). Na základe uvedeného nie je možné použiť ust. § 41 Občianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, ale v takomto prípade spôsobuje neurčitosť odkladacej podmienky v zmysle ust. § 37 neplatnosť celého právneho úkonu podmieneného takto dojednanou odkladacou podmienkou. Odporca v danom prípade, a to i v písomnom podaní zo dňa 06. 06. 2011 tvrdil, že pojem "schválenie výstavby", ktorý bol použitý v zmluve, ako dôvod k dohodnutej odkladacej podmienky je neurčitý v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon v zmysle uvedeného ustanovenia je neurčitý, a teda neplatný, ak po jazykovej stránke je síce prejav vôle zrozumiteľný, avšak nejednoznačný, a tým neurčitý. Neurčitosť obsahu pojmu nie je možné odstrániť v danom prípade ani použitím výkladových pravidiel v zmysle § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal tou skutočnosťou, že pre výklad nejednoznačného pojmu platí základná zásada, že takýto pojem sa vykladá v neprospech toho, kto ho použil ako prvý. V tomto smere poukázal odvolateľ na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/1770/2007. V prejednávanom prípade bolo pritom jednoznačne preukázané, že kúpnu zmluvu pripravila realitná kancelária navrhovateľa. Teda pojem, ktorý v kúpnej zmluve použil navrhovateľ a ktorý je nejednoznačný, je potrebné vykladať v neprospech navrhovateľa. V kúpnej zmluve nie je vôbec uvedené o akú výstavbu má ísť, kde sa má schválená výstavba realizovať a kto má "schválenú výstavbu" povoliť, resp. o nej rozhodnúť. Z hľadiska gramatického a logického výkladu pojmu schválenie výstavby možno dospieť k záveru, že význam tohto pojmu je "vydanie stavebného povolenia". Skutočnosť, že účastníci konania pod pojmom "schválenie výstavba" rozumeli predloženie stavebného povolenia vyplýva jednak z písomných podaní odporcu, ako aj z reakcií samotného navrhovateľa. Z odkladacej podmienky dojednanie v kúpnej zmluve zo dňa 10. 09. 2007 tiež nie je jasné nielen to, čo sa rozumie pod pojmom "schválenie výstavby", ale tiež nie je zrejmé schválenie akej výstavby spôsobuje účinnosť kúpnej zmluvy, kto má výstavbu schváliť a rovnako nemožno považovať za jednoznačne vymedzené kde sa má spomínaná výstavba realizovať, keďže pojem "predmetná parcela", ktorý je použitý v odkladacej podmienke sa nikde v texte zmluvy nenachádza. V priebehu konania bolo odporcom niekoľkokrát zdôraznené, že odkladaciu podmienku považuje za podmienku neurčitú, a preto nedovolenú (neprípustnú). V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/753/2004, podľa ktorého "ak závisí skutočnosť, či nastanú právne následky úkonu na splnení podmienky, ktorá je nemožná (nesplniteľná), je právny úkon ako celok neplatný". Odkladacia podmienka je síce ako vedľajšie dojednanie autonómnou časťou právneho úkonu, jej samotná existencia je však vylúčená, a preto ak je pre neurčitosť vadná, spôsobuje neplatnosť celého podmieneného právneho úkonu, nielen jeho časti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/471/1999). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4Cdo/111/08 v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú otázku riešiť otázku jej platnosti, pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy (odstúpenie od neplatnej, a teda neexistujúcej zmluvy je neplatné už z tohto dôvodu - rozpor so zákonom)". Za ďalšie prvostupňový súd sa vôbec nevyporiadal s hodnovernosťou a prípustnosťou listinného dôkazu, a to potvrdením (rozhodnutím) Obce Liptovský Trnovec zo dňa 12. 04. 2008. Týmto rozhodnutím Obec Liptovský Trnovec "schválila výstavbu a súhlasila s výstavbou na pozemku KN-E č. 1497 kat. úz. G. Z.". Pokiaľ ide o "schválenie výstavby a súhlas s výstavbou", ktoré vydala Obec Liptovský Trnovec, súd sa s týmto podľa odporcu nulitným aktom vysporiadal svojským spôsobom. V odôvodnení rozhodnutia uvádza, že odkladacia podmienka dojednaná v čl. VII. bod 1 kúpnej zmluvy je podmienkou splniteľnou, nakoľko Obec Liptovský Trnovec dňa 12. 04. 2008 výstavbu na predmetnom pozemku schválila. Toto tvrdenie súd odôvodňuje zmluvnou voľnosťou s tým, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že môže byť dojednaná iba taká odkladacia podmienka, ktorá by bola v súlade s ustanovením stavebného zákona. Skutočnosť, že listinou "schválenie výstavby na pozemku KN-E č. 1497 v kat. úz. G. Z." zákon nespája žiadne účinky, podľa názoru prvostupňového súdu neznamená, že takúto podmienku si účastníci nemohli dohodnúť. Súd sa teda nezaoberal otázkou splniteľnosti (možnosť) odkladacej podmienky. Odporca však v priebehu konania nenamietal, že odkladacia podmienka je nemožná (nesplniteľná), ale poukazoval na jej nedovolenosť (neprípustnosť) pre rozpor so zákonom. Súd vyložil zmluvnú voľnosť extenzívne a z jeho odôvodnenia vyplýva, že má za to, že zmluvné strany si môžu v rámci zmluvnej voľnosti dohodnúť akúkoľvek zmluvnú podmienku. S uvedeným právnym názorom sa odvolateľ nestotožnil, keďže odkladacia podmienka je vedľajším zmluvným dojednaním, pre platnosť ktorého Občiansky zákonník ustanovuje podmienku možnosti (splniteľnosti). I keď § 36 Občianskeho zákonníka výslovne nehovorí o podmienke nedovolenej (neprípustnej), t. j. o podmienke, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, treba považovať právny úkon, ktorého účinnosť je podmienená nedovolenou odkladacou podmienkou ako celok neplatný. Za ďalšie okresný súd pri posudzovaní, či bola splnená odkladacia podmienka vôbec nezobral do úvahy skutočnosť, že z uvedenej listiny nie je zrejmé akú výstavbu Obec Liptovský Trnovec schválila. Tiež súd neprihliadol na to, že obec v tom čase nebola, ani v súčasnosti nie je stavebným úradom, ale s poukazom na ust. § 117 ods. 2 Stavebného zákona vykonávala pôsobnosť stavebného úradu pre obec Liptovský Trnovec, obec Liptovský Mikuláš, ako spoločný obecný úrad. Prečo súd akt vydaný miestne a vecne nepríslušným orgánom i napriek tomu, že sám uvádza, že ide o akt bez akejkoľvek právnej relevancie, považoval za "schválenie výstavby", a teda za splnenie odkladacej podmienky v rozhodnutí náležite neodôvodnil. Rozhodnutie Obce Liptovský Trnovec je listinný dôkaz, ktorý je neprípustný, keďže bol vydaný v rozpore so zákonom (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1009/1998). Povrchná, nepresvedčivá a nezodpovedajúca reálnej skutočnosti je i argumentácia súdu, že splnenie odkladacej podmienky malo navrhovateľovi zaručiť, že na pozemku bude môcť začať s výstavbou, pretože na jednej strane uvádza, že s listinou "schválenie výstavby" zákon nespája žiadne účinky, avšak na druhej strane tvrdí, že navrhovateľ by nemal dôvod kupovať ornú pôdu, pokiaľ by nebola schválená výstavba. Z uvedeného dôvodu preto bola aj namieste odkladacia podmienka. S poukazom na zhora uvádzané skutočnosti mal odporca za to, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti poukázal i na absenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení, keďže je zrejmé, že od neplatného právneho úkonu nemožno odstúpiť, nebol ani daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy, nakoľko akýkoľvek výsledok sporu by neriešil jeho právne postavenie. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je totiž významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenie navrhovateľa v hmotno-právnych vzťahoch. Pokiaľ súdne rozhodnutie priamo či nepriamo, pozitívne či negatívne žiadnym spôsobom právne postavenie navrhovateľa neovplyvní, nemôže byť v takomto prípade daný jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ak by súd dospel k záveru, že odkladacia podmienka je dojednaná určito a zrozumiteľne, odvolateľ dal do pozornosti odvolacieho súdu, že kúpna zmluva do dnešného dňa nenadobudla účinnosť. Ak pojem "schválenie výstavby" bude s poukazom na uvedenú judikatúru vykladaný v neprospech navrhovateľa, tak môže ísť jedine o stavebné povolenie, ktoré do dnešného dňa vydané nebolo. Kúpna zmluva je síce platná, avšak do dnešného dňa nenadobudla účinnosť. V takomto prípade treba vychádzať z ust. § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého účastníci zmluvy od zmluvy odstúpili. Ide o právnu domnienku, ktorá nastane priamo zo zákona. V ďalšej časti podaného odvolania odporca poukázal na to, že od kúpnej zmluvy odstúpil preto, lebo bola uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa ustálenej praxe pritom možno za tieseň považovať sociálny, hospodársky, ale i psychický stav osoby, na ktorú tento stav pôsobil tak, že táto osoba uzatvorila zmluvu, ktorú by za normálnych okolností neuzatvorila. Možno teda povedať, že tieseň je reálne existujúci objektívny stav, ktorý sa u odporcu stal dôvodom, prečo kúpnu zmluvu podpísal, pričom nie je právne relevantné ako tento stav nastal. Sám odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že ako dlhodobo nezamestnaný kúpnu zmluvu podpísal z dôvodu, že navrhovateľ mu mal pri podpise vyplatiť v hotovosti zálohu na kúpnu cenu vo výške 100.000,- Sk. Rovnako uviedol, že v čase podpisu kúpnej zmluvy mal v krvi zostatkový alkohol. Súd sa ale v skutočnosti, že hotovosť vo výške 100.000,- Sk bola ponúknutá osobe ambulantne liečenej na alkoholizmus, ktorá je niekoľko rokov poberateľom sociálnych dávok, vôbec nezaoberal. To, že nebola splnená podmienka tiesne prvostupňový súd odôvodnil tým, že odporca mal dlhodobo záujem pozemok predať, a to najskôr za kúpnu cenu 600,- Sk/m?, neskôr len 400,- Sk/m?, pričom po celú dobu čo bol pozemok ponúkaný na predaj realitnou kanceláriou, sa nevyskytol žiaden záujemca. V čase kedy odporcu oslovil navrhovateľ mal odporca záujemcu o kúpu časti predmetného pozemku za cenu 700,- Sk/m?. Odporca súhlasil s tým, že pozemok odpredá navrhovateľovi v celosti za kúpnu cenu 450,- Sk/m?. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uvádza, že tieseň nebola preukázaná, pričom poukazuje na to, že odporca si sám navrhol kúpnu cenu, a preto výšku kúpnej ceny nemožno považovať za nevýhodnú. Okresný súd ale svoj právny názor o absencii tiesni neodôvodnil presvedčivými argumentmi keď uviedol, že nebolo preukázané to, že by navrhovateľ využil tieseň odporcu keď mu ponúkol v hotovosti zálohu na kúpnu cenu vo výške 100.000,- Sk. No ďalej uvádza, že odporca je nepretržite od 01. 02. 2004 nezamestnaný a po celé toto obdobie sú jeho jediným zdrojom príjmu dávky a príspevky v hmotnej núdzi. V súvislosti s tiesňou odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/1221/01, ako i sp. zn. 33Cdo/350/00, v zmysle ktorých možno uzavrieť, že tieseň je reálne existujúci objektívny stav a treba ju vždy posudzovať konkrétne podľa okolností prípadu v tom smere, či existovala v čase kedy bol právny úkon urobený. To, že odporca dlhodobo požíva alkoholické nápoje potvrdila aj svedkyňa Ing. arch. Z. K., ktorá na pojednávaní dňa 30. 11. 2010 uviedla, že "...Naše manželstvo s odporcom trvalo od roku 1980 do roku 1997 a dôvodom rozvodu bolo práve požívanie alkoholických nápojov zo strany odporcu. Odporca stále požíva alkoholické nápoje..." a svedčí o tom aj tá skutočnosť, že na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 07. 06. 2011 sa dostavil pod vplyvom alkoholu. Závislosť odporcu od alkoholu potvrdila aj jeho ošetrujúca lekárka MUDr. P., ktorá uviedla, že odporca v roku 2008 absolvoval dobrovoľnú ambulantnú protialkoholickú liečbu. Je pritom nesporné, že závislosť od alkoholu nepriaznivo ovplyvňuje osobnosť alkoholika, jeho psychický i fyzický stav. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol prečo na uvedené dôkazy neprihliadol, len stroho skonštatoval, že tvrdenie odporcu, že navrhovateľ využil jeho tieseň, nebolo preukázané. Rovnako tak súd neodôvodnil prečo pri posudzovaní stavu tiesne nezobral do úvahy hospodárske pomery odporcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Svoje skutkové zistenia oprel iba o tú skutočnosť, že kúpna cena za nehnuteľnosť nebola nápadne nevýhodná, i keď odporca tieseň a nápadne nevýhodné podmienky výškou kúpnej ceny neodôvodňoval. Z uvedeného je zrejmé, že ani v tomto prípade sa súd vôbec nezaoberal podstatným a právne významnými otázkami nastolenými odporcom. Za ďalšie ak podľa názoru súdu sa pod pojmom "schválenie výstavby" nerozumie vydanie stavebného povolenia nie je zrejmé prečo si navrhovateľ v kúpnej zmluve určil tak dlhú lehotu na odsúhlasenie výstavby. V praxi tiež nie je bežné, aby zmluva o prevode nehnuteľnosti, ktorú pripravila realitná kancelária v spolupráci s právnikom, obsahovala obdobné ustanovenia aké do kúpnej zmluvy zakomponoval navrhovateľ. Nie je obvyklé, aby zmluvné strany účinnosť kúpnej zmluvy viazali na splnenie odkladacej podmienky, aby si v kúpnej zmluve vymienila právo na odstúpenie len jedna zmluvná strana a rovnako neje bežné, aby predávajúci odovzdal kupujúcemu nehnuteľnosť pred úplným zaplatením kúpnej ceny, t. j. pred tým, ako sa kupujúci stane vlastníkom nehnuteľnosti. To, že odporca odstúpil od kúpnej zmluvy až niekoľko mesiacov po jej uzatvorení nebolo dôvodom, aby súd bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania vyslovil záver, že dôvodom odstúpenia od zmluvy neboli nevýhodné podmienky kúpnej zmluvy. Napokon prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia nezdôvodnil, prečo výpovede odporcu odmieta a považuje ich za nevierohodné a naopak, prečo za pravdivé považuje výpovede zamestnancov navrhovateľa, ktorí majú celkom zjavne záujem na výsledku sporu. Taktiež sa súd nevysporiadal s návrhom odporcu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či sa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nachádzal v stave tiesne, a prečo tento dôkaz nevykonal. Uvedeným spôsobom hodnotenia dôkazov okresný súd "zaťažil svoje rozhodnutie prejavom ľubovôle (IV. ÚS 283/2000)" Navrhovateľ v podanom vyjadrení zo dňa 30. 01. 2012 (doručenom krajskému súdu dňa 28. 05. 2012) odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k podanému odvolaniu. V bližších podrobnostiach uviedol, že odkladacia podmienka účinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy v tom znení ako je zakomponovaná v samotnej zmluve a význame je pre odporcu omnoho priaznivejšia, ako keby skutočne malo dôjsť k zdĺhavému konaniu o vydanie stavebného povolenia. Pojem "schválenie výstavby" nie je v žiadnom prípade nezrozumiteľný, keďže sa bežne používa v prípadoch, kedy obec schvaľuje výstavbu na určitom pozemku a nenahrádza následné konanie o vydanie stavebného povolenia. Používa sa teda v takom zmysle, v akom bol tento termín použitý v zmluve. Stavebné povolenie je až konečnou fázou pri získavaní povolenia na konkrétnu stavbu a je naopak úplne nereálne, že odkladacou podmienkou účinnosti zmluvy bolo absolvovanie celého stavebného konania, príprava projektu stavby, získanie povolení, potrebných vyjadrení a pod. Naopak, schválenie výstavby je pojem, ktorý vyjadruje predbežný súhlas obce, že výstavby na pozemku vo všeobecnosti bude možné. Napokon takýto súhlas obce je potrebný napr. v rámci územno-plánovacej dokumentácie. Získanie súhlasu obce s výstavbou na určitej parcele je teda prvotným nutným krokom, bez ktorého sa už ku konaniu o stavebnom povolení nie je možné dostať. Pojem výstavba je všeobecný a znamená proces budovania stavieb. Vzhľadom na fakt, že sa predávala orná pôda je zakotvenie odkladacej podmienky účinnosti s tým, že kupujúci získa schválenie výstavby vo všeobecnosti logické. Ak by bol predávaný pozemok zapísaný s katastri už ako stavebný pozemok, len v takom prípade by bolo logické získanie povolenia, resp. súhlasu na umiestnenie konkrétnej stavby. Tiež je absurdné predpokladať, že by sa navrhovateľ pustil do zdĺhavého (stavebného) povoľovacieho konania, tak ako to tvrdí odporca predtým, než by bol riadne zapísaným vlastníkom pozemku. Podľa štúdie svetovej banky je na získanie stavebných povolení na území Slovenskej republiky potrebných minimálne 287 dní. Táto lehota pritom nezahŕňa čas, ktorý by navrhovateľ potreboval na vyňatie ornej pôdy a premenu pozemku na stavebnú parcelu. V takom prípade by ročná lehota určite nestačila. Otázne aj je ako by sa k vydaniu stavebného povolenia nevlastníkovi postavil stavebný úrad. Vo vzťahu k odporcovmu odstúpeniu od zmluvy navrhovateľ uviedol, že z okolností prípadu je zrejmé, že toto bolo účelové a špekulatívne a výlučne z dôvodu, že po podpísaní kúpnej zmluvy s navrhovateľom, mu iný subjekt ponúkol vyššiu kúpnu cenu. V tomto smere v bližších podrobnostiach len zopakoval skutočnosti už uvádzané pred prvostupňovým súdom, ktoré sú aj súčasťou podrobného zdôvodnenia rozhodnutia. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov: Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti odstúpenia odporcu od kúpnej zmluvy zo dňa 10. 09. 2007, ktoré bolo vykonané listom zo dňa 23. 04. 2008 prvostupňový súd sa v konaní správne pred vecným posúdením sporu zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. V tomto smere vyvodil s poukazom na existenciu ďalšej kúpnej zmluvy ohľadom prevodu tej istej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 10. 09. 2007 správny právny záver o preukázaní naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa na určení neplatnosti odporcovho odstúpenia od zmluvy (§ 80 písm. c) O. s. p.). Pokiaľ sa týka odstúpenia od zmluvy, podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Za tieseň súdna prax považuje takú hospodárske, sociálne alebo obdobné pomery osoby v ktorých sa ocitla z objektívnych príčin a ktoré na ňu pôsobia tak, že prejaví vôľu uzavrieť zmluvu aj v prípade, keď by v tiesni nebola, zmluvu by neuzavrela. Právne je bezvýznamné, kto alebo čo vyvolalo tieseň a nie je rozhodujúce ani to, že tieseň vyvolal druhý účastník zmluvy. Treba však zdôrazniť, že tieseň musí existovať v okamihu uzavretia zmluvy (jej platnosti a účinnosti) Kumulatívnou požiadavkou zákona na realizáciu oprávnenia odstúpiť od zmluvy sú nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých bola zmluva uzavretá. Nápadnú nevýhodnosť podmienok treba skúmať v každom jednotlivom prípade osobitne a prihliadnuť najmä na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka, ktorý koná v tiesni, a na aké plnenie má tento účastník zmluvy právo. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový nepomer, možno usúdiť, že v okamihu uzavretia zmluvy existovali nápadne nevýhodné podmienky. Ako vyplýva z obsahu spisu, v danom prípade odporca odstúpil od zmluvy zo dňa 10. 09. 2007 tvrdiac, že zmluvu uzatvoril v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Tiež v konaní v súvislosti s prejudiciálnym skúmaním platnosti samotnej kúpnej zmluvy vzniesol námietku jej absolútnej neplatnosti z dôvodu neurčitej, nemožnej odkladacej podmienky, ktorú si účastníci dojednali v čl. VII. bod 1 kúpnej zmluvy. Podľa spomínaného ustanovenia bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, "že zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť momentom schválenia výstavby na parcelu predmetu kúpy pre navrhovateľa". V nadväznosti na uvedené prvostupňový súd v konaní zameral dokazovanie na existenciu prípadnej odporcovej tiesne pri uzatváraní zmluvy, a tiež prejudiciálne skúmal platnosť samotnej zmluvy o prevode nehnuteľností, osobitne jej odkladacej podmienky. V naznačenom smere vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie či už vypočutím účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s celým radom listinných dôkazov a z tohto podľa názoru odvolacieho súdu vyvodil správny, tak skutkový, ako aj právny záver. Aj odvolací súd bol toho názoru, že tieseň na strane odporcu pri uzatváraní zmluvy zo dňa 10. 09. 2007 nebola v žiadnom prípade preukázaná. Z výpovedí účastníkov ako aj vypočutých svedkov vyplýva, že odporca mal dlhodobo záujem ním vlastnenú nehnuteľnosť predať, za ktorým účelom oslovoval aj realitné kancelárie. Po nájdení záujemcu mal možnosť si návrh kúpnej zmluvy dôkladne preštudovať, voči tomuto nevzniesol žiadne výhrady, a to ani po niekoľkých mesiacoch od jeho podpísania. Tvrdeniam odporcu o tom, že v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov boli jeho rozpoznávacie schopnosti oslabené ani odvolací súd neuveril, keď tieto tvrdenia považoval za účelové, ktorými si chcel odporca privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej. O to viac, keď sám s odstupom času podpísal ďalšiu kúpnu zmluvu ohľadom prevodu tej istej nehnuteľnosti, ktorú už ale považuje za platnú bez toho, aby v tomto prípade už alkohol významným spôsobom ovplyvnil jeho rozpoznávacie a rozumové schopnosti. Správne prvostupňový súd podotkol, že za jediný motív jeho konania považoval vyššiu kúpnu cenu ponúknutú ďalším záujemcom o kúpu nehnuteľností. S týmto skutkovým konštatovaním sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. To isté možno povedať aj vo vzťahu k posúdeniu odkladacej podmienky uvedenej v čl. VII. bod 1 kúpnej zmluvy zo dňa 10. 09. 2007. Aj odvolací súd mal v danom prípade za to, oboznámiac sa s textom odkladacej podmienky, že nie je nemožná, právom nedovolená, neurčitá, a preto neplatná a spôsobujúca neplatnosť celého právneho úkonu, tak ako to tvrdil odporca. Pravdou je ale, že pojem, resp. termín "schválenie výstavby na parcelu predmetu kúpy", ktorý si účastníci dohodli v zmluve ako podmienku pre účinnosť zmluvy či už katastrálny, resp. stavebný zákon, nepozná. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné, aj s použitím interpretačných pravidiel dôjsť k správnemu záveru, čo uvedeným pojmom účastníci v zmluve mysleli. V tomto smere odvolateľ správne podotkol, že sa môže mať na mysli vydanie stavebného povolenia, prípadne ale môže ísť aj o vydanie územného rozhodnutia, resp. potvrdenie zo strany obecného úradu, čo bolo v prejednávanej veci navrhovateľom tvrdené. Ak sú v tomto smere tvrdenia účastníkov rozdielne žiadnemu z nich nebráni to, aby sa návrhom domáhal určenia či odkladacia podmienka bola, resp. nebola splnená (v takomto prípadnom konaní súd nebude viazaný dôvodmi tohto rozhodnutia). Odvolací súd sa nezaoberal tým, či odkladacia podmienka bola splnená. S poukazom na uvedené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by odkladacia podmienka bola neplatná a z tohto dôvodu tiež celá zmluva. Napokon sám odporca si protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že platne odstúpil od zmluvy, ktorá má byť zároveň absolútne neplatná pre neurčitú odkladaciu podmienku. Inak povedané nevedno prečo odstupoval od zmluvy, ktorú sám považuje za neplatnú a ktorej neplatnosti sa ani nedomáhal. Platí totiž, že odstúpiť možno len od zmluvy platne uzatvorenej. V každom prípade ale podľa názoru odvolacieho súdu, ak je prevod vlastníctva nehnuteľnosti zo zmluvného vzťahu viazaný na odkladaciu podmienku, tak tá musí byť splnená pred vydaním rozhodnutia o povolení vkladu. Pokiaľ nie sú splnené podmienky pre vklad, katastrálny úrad návrh na vklad zamietne a rozhodnutie o tom doručí všetkým účastníkom zmluvy. Keďže odvolací súd v preskúmavanom rozhodnutí prvostupňového súdu nezistil žiadne pochybenie, ako vecne správne ho podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, v bližších podrobnostiach poukazujúc tiež na jeho podrobné zdôvodnenie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd na rozdiel od odvolateľa považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za spĺňajúce požiadavky zákonného rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O. s. p. t.j. za dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé vychádzajúce zo zisteného skutkového stavu. Vzhľadom k tomu, že tento bol zistený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie nebolo potrené vykonávať ani ďalšie odporcom navrhované dokazovanie. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. v prospech navrhovateľa, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech. Odvolací súd mu preto priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, úkon á 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20 % DPH. Odvolací súd, takisto ako aj prvostupňový súd, pri vyčíslení trov právneho zastúpenia nevychádzal z vyúčtovania zaslaného splnomocneným zástupcom navrhovateľa, ktorý si uplatnil úkon právnej služby vychádzajúc z hodnoty nehnuteľností. Mal za to, že v danom prípade bolo predmetnom konania posúdenie otázky platnosti právneho úkonu odporcu, ktorý spočíval v odstúpení od kúpnej zmluvy. Z uvedeného potom vyplýva, že hodnota nehnuteľností nemohla byť tarifnou hodnotou podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ale odmena advokáta sa mala vypočítavať podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky, t. j. vo výške 1/13-iny výpočtového základu za úkon právnej služby. Za úkon vykonaný v roku 2012 potom patrí advokátovi odmena vo výške 58,69 eur. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .