Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/420/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609202145 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5609202145.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a z členov JUDr. Róberta Urbana a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľky - Y. O., nar. X.X.XXXX, bytom Q., Ul. N. XXX, v zastúpení - JUDr. Jaroslav Kokavec, advokát Advokátska kancelária so sídlom Ul. X. P. XX, D. P., proti odporcovi - Ing. P. M., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XX, v zastúpení - JUDr. Jaroslav Kiapeš, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom Q. XXXX/XX, D. P. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/35/2009-387 zo dňa 26.10.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/30/2008 zo dňa 31.3.2008 (právoplatné 10.5.2008). Z vecí patriacich do BSM účastníkov prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke hnuteľné veci presne identifikované vo výroku rozsudku v hodnote 448,19 Eur, ďalej zostatok na vkladovom účtu Dexia banka Slovensko a.s. v sume 4,54 Eur a pohľadávku voči Dexia banka Slovensko a.s. Centrála Žilina, Hodžova 11 v sume 669,79 Eur. Z vecí patriacich do BSM účastníkov prikázal do výlučného vlastníctva odporcu nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XX, postavený na KN parc. č. 171/2, zapísaná na LV č. XXX, Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš, pre okres Liptovský Mikuláš, obec kat. úz. W. a hnuteľné veci - osobitne identifikované vo výroku rozsudku, všetko v hodnote 96.440,83 Eur. Súd prikázal ďalej odporcovi pohľadávky voči BSM ku dňu 10.5.2008, pričom išlo o nasledovné pohľadávky: Home Credit Slovakia, a.s. Teplická 7434/147, Priešťany, z úverovej zmluvy č. 3804184494 v sume 583,18 Eur, z úverovej zmluvy č. 5206145988 v sume 1.361,29 Eur, Tatra Banka, a.s. Hodžovo nám. 3, Bratislava, z kreditnej karty vedenej na meno Ing. P. M. v sume 1.199,80 Eur, Cetelem Slovensko, a.s. Panenská 7, Bratislava, z úverovej zmluvy č. 42612000289005 v sume 69,72 Eur, z úverovej zmluvy č. 42612000289100 v sume 680,66 Eur, Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, z kartového účtu Nákupnej karty NAY Extra Premium, v sume 503 Eur, Consumer finance Holding, a.s. Kežmarok, zo zmluvy o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. zmluvy 8002157 - v sume 3.203,88 Eur, Dexia banka Slovensko, a.s. Centrála Žilina, rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 1.510,70 Eur a z hypotekárneho úveru č. 32/101/2004 v sume 50.702,17 Eur ( istina) a v sume 198,73 Eur (úrok), Štátny fond rozvoja bývania, Bratislava 37, číslo zmluvy o poskytnutí podpory 505/9/2004 v sume 19.602,90 Eur. Odporcovi súd uložil povinnosť vydať navrhovateľke PC zostavu + monitor 17 LCD Philips 170C v hodnote 125 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporcovi uložil súd aj povinnosť vyplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jeho podielu sumu 9.269,50 Eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti výroku rozsudku. Postupoval tak podľa § 143, 148 ods. 1, 149 ods. 3, 150 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní o vyporiadaní hnuteľných a nehnuteľných vecí vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov konania ohľadne vecí patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva, najmä určenia ich hodnoty, keďže účastníci vedeli posúdiť skutočný stav vecí, ktoré poznajú a užívajú. Obdobne, pri rozhodovaní o prikázaní vecí do výlučného vlastníctva účastníkov sa súd riadil okrem zásady rovnosti podielov, aj ich tvrdeniami, aby do vlastníctva pripadli každému veci, o ktoré má záujem, ktoré potrebuje, aby rozhodnutie súdu bolo nielen formálne, ale aj účelné. Súd nemal dôvod odchýliť sa od zásady rovnakých podielov účastníkov na spoločnom majetku. Uvedenou zásadou sa riadil pokiaľ prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke hnuteľné veci v osobitostiach špecifikované vo výroku rozsudku, pokiaľ odporcovi prikázal nehnuteľnosť a hnuteľné veci uvádzané taktiež osobitne identifikované vo výroku rozsudku. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal aj PC zostavu a monitor napriek tomu, že túto hnuteľnú vec žiadal prikázať do výlučného vlastníctva každý z účastníkov konania. Zohľadnil pritom, že odporca súhlasil so zostatkovou hodnotou 125 Eur len v tom prípade, ak mu táto hnuteľná vec bude prikázaná do výlučného vlastníctva, keď pôvodne tvrdil, že počítačovú zostavu vyskladal za 20.000,-Sk a jej zostatková hodnota je 3.000,-Sk (čl. 110 spisu). Zaviazal sa predložiť čestné prehlásenie P. D., čo sa však nestalo (č.l. 180 spisu). Preto súd pri rozhodovaní o prikázaní tejto hnuteľnej veci do výlučného vlastníctva navrhovateľky zohľadnil aj tú skutočnosť, že syn pochádzajúci z manželstva účastníkov navrhovateľke bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti a odporca vzhľadom na svoje pracovné zaradenie má lepšie možnosti ako navrhovateľka, si zakúpiť počítačovú zostavu za výhodnejších podmienok, keď aj podstatnú časť elektroniky nakúpil zo zamestnaneckou zľavou. Nakoľko hnuteľné veci PC zostava + monitor bola prikázaná do výlučného vlastníctva navrhovateľky a v dobe rozhodovania súdu sa nachádzala u odporcu, súd mu uložil túto hnuteľnú vec vydať navrhovateľke. Okresný súd akceptoval dohodu účastníkov, ktorí vzájomne určili veci nepatriace do BSM, ich zhodné tvrdenia, resp. dohodu ohľadne veci nimi tvrdených ako nepatriace do BSM v celom rozsahu rešpektoval. Ďalej medzi účastníkmi nebola sporná otázka vo vzťahu k splácaniu bezúčelovej pôžičky č. 8002157 u Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, keď preukázateľne za trvania manželstva bolo zaplatených 22 splátok po 2.540,-Sk a 38 splátok zaplatil odporca po zániku BSM 38 x 2.540,-Sk, t.j. v celkovej sume 96.520,-Sk, teda 3.203,88 Eur. Za trvania manželstva vznikol aj nedoplatok za spotrebu elektrickej energie voči Stredoslovenskej energetike v celkovej výške 33.497,50 Sk, t.j. 1.111,91 Eur, keď odporca si žiadal započítať 27.497,50 Sk, t.j. 912,75 Eur ako pohľadávku, ktorá vznikla za trvania manželstva (táto skutočnosť opätovne medzi účastníkmi konania sporná nebola). Odporca ďalej žiadal, započítať odchodné vo výške 228.510,-Sk, t.j. 7.585,14 Eur, ktoré vložil do BSM. Uvedená suma bola priznaná na základe rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 17.10.2003. Sumy vyplatené z dôvodu odstupného jednému z manželov, prípadne veci za ne obstarané, patria do BSM manželov, preto súd dospel k záveru, že aj odchodné vyplatené odporcovi do BSM patrí. Odporca žiadal odpočítať z BSM hodnotu guľatiny, ktorú ako svoj výlučný majetok vniesol do manželstva, uvedenú sumu súd z masy BSM v hodnote dreva 45 m2 po 2.450 Sk, t.j. 3.659,63 Eur odpočítal. Titulom vyživovacej povinnosti odporcu k synovi P. M. z predchádzajúceho manželstva bolo za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov zaplatené na tohto syna výživné za obdobie september 2002 - apríl 2008 po 1.500,-Sk za 68 mesiacov v celkovej sume 3.385,78 Eur. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka pred uzavretím manželstva disponovala sumou 100.000,-Sk, t.j. 3.319,39 Eur, z ktorej sumy bola čiastka 90.000,-Sk, t.j. 2.987,45 Eur vložená na účet stavebného sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni zo strany odporcu, podobne konštatoval u odporcu, že pred uzatvorením manželstva mal nasporených spolu 203.796,80 Sk, t.j. 6.764,81 Eur. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky tak pripadli hnuteľné veci a zostatok na účte spolu v sume 452,73 Eur, do výlučného vlastníctva odporcu hodnota domu vo výške 92.394,38 Eur, po odpočítaní výlučných prostriedkov účastníkov konania, t.j. financie nasporené navrhovateľkou pred uzavretím manželstva v sume 3.319,39 Eur, financie nasporené odporcom pred uzavretím manželstva v sume 6.764,81 Eur (oba na účte Prvej stavebnej sporiteľne) ako aj hodnotu guľatiny 3.659,63 Eur, potom masa BSM určená súdom predstavuje 83.149,73 Eur, jedna polovica 41.574,865 Eur, t.j. na vyrovnanie podielu je odporca povinný vyplatiť navrhovateľke 41.122,135 Eur. Pokiaľ sa týka pasív, odporca prevzal ich v celkovej sume 80.643,63 Eur. Navrhovateľka prevzala pasíva vo výške 669,79 Eur, na tomto základe je navrhovateľka povinná vyplatiť odporcovi na vyrovnanie podielov titulom pasív 39.986,92 Eur (80.643,63 Eur + 669,72 Eur : 2 - 669,79 Eur), teda rozdiel činí 1.135,215 Eur v prospech navrhovateľky. Ku sume 1.135,215 Eur súd pripočítal hodnotu investície do rodinného domu, ktoré sa navrhovateľke odporca zaviazal vyplatiť v sume 597,50 Eur, polovicu čiastky na výživnom v sume 1.692,89 Eur, jej výlučné prostriedky pred uzavretím manželstva 3.319,39 Eur a splátky Štátneho fondu rozvoja bývania 30 x 84,15 Eur, splácané navrhovateľkou po zániku BSM v sume 2.524,50 Eur, čo spolu činí 9.269,50 Eur. Túto sumu uložil odporcovi súd, aby zaplatil navrhovateľke na vyrovnanie podielov v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania okresný súd aplikoval § 142 ods. 2 O.s.p., konštatoval, že každý z účastníkov mal vo veci úspech pomerný, každý si bude svoje trovy znášať sám, z týchto dôvodov žiadnemu z nich právo na ich náhradu nepriznal. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, domáhal sa zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. S rozhodnutím súdu sa stotožnil len čo sa týka výroku ohľadom hnuteľných vecí, ktoré súd prikázal účastníkom do výlučného vlastníctva. Zvýraznil, že viac menej počas dokazovania sa dohodli na rozdelení týchto vecí a taktiež sa dohodli aj na zostatkových cenách. Nestotožnil sa s rozhodnutím v časti jeho povinnosti vyplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jeho podielu vo výške 9.269,50 Eur a jeho povinnosti vydať navrhovateľke PC zostavu s monitorom Philips v hodnote 125 Eur, Podľa názoru odvolateľa rozhodnutie súdu v tejto časti nezodpovedá výsledkom prevedeného dokazovania. Súd pochybil v časti pasív účastníkov, keď v prospech odporcu nezarátal z jednotlivých pohľadávok voči splátkovým spoločnostiam, resp. bankám ku dňu rozvodu manželstva, teda k 10.5.2008 zostatok istín a úrokov, ktoré bolo, resp. nesplatených častiach je potrebné ešte splatiť a hlavne splátky, ktoré po rozvode manželstva odporca uhradil ich istinu ako aj úrok z jednotlivých pohľadávok. Predložil a spracoval v tabuľkovej časti jednotlivé dlžoby, vyšpecifikoval dlh k 30.5.2008, koľko sa platilo, koľko sa má splatiť z jednotlivých pôžičiek, ktoré na seba prevzal. S dlhmi v časti istiny a v časti úrokov sa súd nevysporiadal, na druhej strane však v prospech navrhovateľky započítal splátky, ktoré platila po rozvode manželstva vo vzťahu k Štátnemu fondu rozvoja bývania, ide o 30 splátok po 2.535,10 Sk, t.j. 84,15 Eur, čo predstavuje sumu 76.053 Sk, t.j. 2.524,50 Eur. Súd nezarátal v jeho prospech splátky v prospech jednotlivých splátkových spoločnosti, vrátane úrokov a nezarátal ani jednotlivé splátky z hypotekárneho úveru, ktoré uhradil sám a to v období máj 2008 do októbra 2010, pričom 9 splátok bolo po 351,06 Eur a 21 splátok vo výške 333,47 Eur, teda spolu v celkovej výške 10.162,41 Eur. Poukazoval aj na stanovisko Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1151/2007 z 23.4.2008. Podľa označeného stanoviska sa stal predmetom vyporiadania BSM ku dňu, keď o ňom rozhoduje súd, dosiaľ neuhradený zúročený dlh účastníkov. Súd vyporiadava nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku BSM do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo - úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Každý z manželov je pri vyporiadaní oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktorým uložil mu povinnosť vydať navrhovateľke PC zostavu + monitor v hodnote 125 Eur. Rozhodnutie súdu ohľadne tejto veci nemá oporu v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka, kde pri vyporiadaní sa má prihliadnuť predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie, udržiavanie spoločných vecí. Požadoval preto, aby predmetná PC zostava pripadla do jeho výlučného vlastníctva, pretože maloletý syn Y., keď počas styku ho navštívi, má možnosť tento počítač využívať tak, ako bol tomu naučený počas manželstva. Poukazoval aj na príčinu rozvodu manželstva, príčinou rozvodu bola navrhovateľka, ktorá krátko po rozvode otehotnela s iným partnerom, s tým uzatvorila manželstvo a práve on bol tou osobou, ktorý sa zaslúžil o nadobudnutie počítačovej zostavy, preto táto zostava by mala pripadnúť do jeho výlučného vlastníctva. Navrhovateľka písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložila. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 veta prvá O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a po nariadení odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Preskúmaním spisu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd zistil skutkový stav veci riadne, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 i násl. O.s.p. a z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Odvolací súd sa stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku, len na zvýraznenie jeho správnosti poukazuje na ďalšie súvislosti vzhľadom na argumentácie podané odvolateľom v odvolaní. Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ( § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§ 149 ods. 1 O.z.). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd ( § 143 ods. 3 O.z.) Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok (§ 150 prvá a druhá veta Občianskeho zákonníka). Základnou zásadou pri vyporiadaní BSM je zásada rovnosti (parity) podielov. Z tejto zásady vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Pod pojmom vyporiadanie BSM občiansky zákonník má na mysli likvidáciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda usporiadanie všetkých majetkových vzťahov medzi manželmi ku všetkým veciam, ktoré boli predmetom zaniknutého BSM. Ide nielen o rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich manželom, ale aj o vzájomné vyporiadanie pohľadávok a dlhov, vyplývajúcich z tejto formy spoluvlastníctva a to všetko podľa zásad uvedených v § 150 O.z. Výsledkom vyporiadania je definitívne určenie, ktoré konkrétne veci zostávajú vo výlučnom vlastníctve každého manžela. Znamená to, teda aj to, že k veciam, ktoré zostávajú vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, stráca druhý manžel vlastnícke právo. Vyporiadanie BSM sa vykonáva v širšom kontexte a zahrňuje nielen možnosť faktického rozdelenia spoločných vecí, ale aj možnosť usporiadania všetkých ostatných vzájomných majetkových nárokov vyplývajúcich z BSM. Rozhodným okamihom pre posúdenie, aký majetok patrí do BSM je deň, v ktorom došlo k zániku BSM - v prejednávanej veci týmto dňom je právoplatnosť rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov 10.5.2008. Tento okamih bol rozhodujúci nielen z hľadiska posúdenia rozsahu a majetku patriaceho do BSM, ale i posúdenie stavu tohto majetku. Okresný súd pri vyporiadaní BSM účastníkov sa riadil hore uvedenými zásadami vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a správne i okamih zániku BSM účastníkov určil ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva, t.j. 10.5.2008. Okresný súd k uvedenému dňu zisťoval rozsah majetku BSM, ktoré veci ho tvoria (hnuteľné, nehnuteľné) k uvedenému dňu, zisťoval zostatok pohľadávok a iných majetkových práv, a vysporiadal sa aj s tou skutočnosťou, ktorý z manželov v akej výške vynaložil finančné prostriedky zo svojho výlučného majetku na spoločný majetok. Okresný súd v podrobnostiach vyhodnotil všetky veci, ktoré do BSM účastníkov nepatria, tie veci v konkrétnostiach i uvádzal a zdôvodnil. Pokiaľ ide o pohľadávky voči BSM, tie v konkrétnostiach okresný súd vo výroku rozsudku špecifikoval a individualizoval, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj bližšie rozvádzal. Odvolateľ namietal najmä, že v prospech neho súd nezarátal z jednotlivých pohľadávok voči splátkovým spoločnostiam, resp. bankám ku dňu právoplatnosti rozsudku manželstva k 10.5.2008 zostatok istín a úrokov, ktoré bolo resp. nesplatených častiach je potrebné ešte splatiť. Uvedený odvolací argument nie je dôvodný. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd prešetril (písomnými výzvami) u všetkých splátkových spoločností, resp. bánk, zostatok nesplatenej istiny vrátane úrokov ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov, túto okolnosť preukazujú aj písomné výzvy adresované súdom jednotlivým splátkovým spoločnostiam ( v tejto súvislosti súd v celom rozsahu sa riadil zásadou vyšetrovacou). Jednotlivé splátkové spoločnosti (peňažné ústavy) na uvedenú výzvu reagovali oznámeniami, z obsahu ktorých ku dňu právoplatného rozvodu manželstva k 10.5.2008 vyplýva zostatok pohľadávky, teda ku každej konkrétnej pohľadávke oznámili na výzvu súdu zostatok nesplatenej finančnej sumy v takých výškach, v akých to okresný súd uvádza v písomnom odôvodnení rozsudku. Uvedené zostatky nesplatených pohľadávok boli prikázané do výlučného vlastníctva odporcovi v rozsahu ako je to uvedené na strane 3 rozsudku, stali sa i predmetom vyporiadania v súlade s princípom podľa § 150 Občianskeho zákonníka boli zohľadnené aj pri výpočte výšky výplatku z majetku BSM. Je jednoznačne preukázané, že na zostatku pohľadávok voči BSM participovala v rovnakom podiele aj navrhovateľka, súd vyporiadal nielen splatnú časť dlhu, ale aj jeho príslušenstvo a to v zostatkoch, ako to vyplynulo z listinných dôkazov - oznámení jednotlivých peňažných ústavov. Pokiaľ odvolateľ vytýkal, že súd nezapočítal jednotlivé splátky hypotekárneho úveru, ktoré uhradil sám po právoplatnosti rozvodu manželstva, jedná sa o 21 splátok po 351,06 Eur, tento jeho odvolací argument relevantný právny základ nemá. Odvolateľ sa stal preberateľom nehnuteľného majetku, ku ktorému sa viaže hypotekárny úver, zároveň sa stal i preberateľom zostatku hypotekárneho úveru, teda jednotlivé splátky hypotekárneho úveru ním splácané už po právoplatnosti rozsudku manželov vynakladal odvolateľ na vlastný majetok, splácal vlastný dlh a nebol dôvod, aby navrhovateľka sa na splátkach uvedeného dlhu participovala. Takže, odporca pokiaľ platil splátky úveru po zániku BSM, splácal vlastnú pohľadávku, svoj dlh, preto splátky, ktoré vynaložil po zániku BSM už nevynakladal z vlastných peňazí na spoločný majetok. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu pokiaľ súd prvého stupňa prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke PC zostavu a monitor v hodnote 125 Eur, uložil odporcovi túto hnuteľnú vec navrhovateľke vydať. Pri uvedenom rozhodnutí postupoval okresný súd citlivo vo vzťahu k záujmom maloletého syna účastníkov, ktorý je zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľke ako matke, ani otec nespochybnil tú okolnosť, že uvedený počítač slúži pre potreby maloletého syna, ktorý tento počítač využíva tak, ako počas existencie manželstva jeho rodičov. Prioritný záujem maloletého dieťaťa bol správne zohľadnený okresným súdom. V tejto súvislosti okresný súd sa riadil zásadou ochrany záujmu maloletého dieťaťa, prihliadal na potreby maloletého syna účastníkov, pri prikázaní tejto veci do výlučného vlastníctva matky. Okresný súd v prejednávanej veci zohľadnil všetky skutkové i právne významné skutočnosti a vykonal potrebné dokazovanie. Z vykonaného dokazovania prijal správny záver. Uvedenému zodpovedá aj správne stanovená výška masy BSM, hodnota veci prikázaných do výlučného vlastníctva navrhovateľke, hodnota veci prikázaných do výlučného vlastníctva odporcovi, zostatková hodnota pohľadávok voči BSM prikázaných do vlastníctva odporcovi a navrhovateľke, a po zápočte toho, čo bolo vynaložené z individuálneho majetku účastníkov na spoločný majetok, i výška výplatku z vyporiadavaného podielu okresným súdom bola stanovená správne. Ďalšie odvolacie argumentácie pre právne posúdenie veci nemali právny význam. Odvolací súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu i jeho právneho zástupcu, pričom kolíziu pojednávania právneho zástupcu s ďalšími pojednávaniami nevyhodnotil odvolací súd za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, vychádzal z aktuálnej judikačnej činnosti súdov k tejto problematike. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, rozhodoval o nich krajský súd podľa § 24 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., odvolateľ nebol úspešný v odvolacom konaní, úspešnou procesnou stranou bola navrhovateľka, tá si trovy odvolacieho konania neuplatnila, ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by jej boli nejaké trovy v súvislosti s podaným odvolaním odporcu vznikli. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .