Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/345/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609203364 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5609203364.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu D. H., bytom A. E., G. XX proti žalovanej D. T., bytom A. E., R. XXXX/XX, t.č. bytom T., C. X, zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom v A. E., M. H. XXX/XX, v konaní o vrátenie pôžičky 331,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, č.k. 8C/95/2009-214 zo dňa 24. 5. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalobcovi uložil nahradiť žalovanej na trovách konania 257,29 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jej právneho zástupcu. Po vykonanom dokazovaní uzavrel, že pokiaľ i žalobca sa domáhal vrátenia finančnej čiastky 331,93 eur (10 000,- Sk) s príslušným úrokom z omeškania od 1. 6. 2006 do zaplatenia, v konaní nepreukázal, že predmetnú finančnú čiastku žalovanej poskytol ako pôžičku. Uviedol, že konanie o vrátení pôžičky je konaním, v ktorom dôkaznú povinnosť znáša žalobca. Bolo preto povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy, preukazujúce, že financie, ktoré poskytol žalovanej vo výške 10 000,- Sk dňa 9. 5. 2006, sú pôžičkou. To že žalovaná mala dlhy voči viacerým subjektom, bolo v konaní preukázané. Tieto dôkazy sú však vo vzťahu k žalobcovi irelevantné, nakoľko s ním bola v bližšom intímnom pomere. Žalobca sám nepoprel, že jej opakovane poskytoval dary, a to i vo forme peňazí. Prihliadol na skutočnosť, že žalobca si ponechával prevzatie pôžičiek od žalovanej potvrdiť písomne, v nadväznosti na čo ustálil, že pokiaľ by bol dňa 9. 5. 2006 žalovanej financie požičal, potom by mu nič nebránilo dodržať tento postup a žalovanú požiadať o písomné potvrdenie prevzatia peňazí z titulu pôžičky, a to i s časovým odstupom. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p. a žalovanej priznal náhradu trov konania účelne vynaložených v spore. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Vytýkal okresnému súdu, že neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal ním navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vytýkal, že okresný súd jednostranne hodnotil a bral do úvahy iba tvrdenia žalovanej, vôbec nebral do úvahy jeho tvrdenia. Nepreveroval tvrdenia žalovanej a jej právneho zástupcu. Zotrval na svojom tvrdení o tom, že v tomto prípade nešlo o žiaden dar, išlo o pôžičku z dôvodu, že žalovaná nemala na zaplatenie nájomného na byt na adrese v A. E.. Na splácaní pôžičiek boli dohodnutí nielen prostredníctvom vysoko postaveného strýka v T., o ktorom žalovaná tvrdila, ale i tým, že sa mala zamestnať v jeho firme ako fakturantka, neskôr ako ekonómka. S odstupom času odmietla nastúpiť do zamestnania na dohodnutú pracovnú pozíciu, nakoľko by zapožičané peniaze musela splácať každomesačne zo mzdy, čím sa doslova vyhla splácaniu zapožičaných čiastok. Zastal názor, že okresný súd sa mal podrobne a pregnantne zaoberať tým, kde konkrétne žalovaná pracovala, koľko jej mesačne bolo vyplácané v hotovosti, aké dlhé obdobie takto pracovala, z akého dôvodu nebola vypracovaná pracovná zmluva, neboli platené odvody, následne ani dane, čím došlo ku kráteniu daní buď vo Švajčiarskej konfederácii alebo Slovenskej republike s tým, že pokiaľ sa uvedenými skutočnosťami nebude podrobne zaoberať ani odvolací súd, skutočnosti s vecným komentárom oznámi a požiada o prešetrenie konzulárny úrad Švajčiarskej konfederácie a taktiež Ministerstvo financií SR. Poukazoval, že okresný súd už jeden krát nezákonne v jeho neprospech rozhodol, krajský súd jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, naviac ani jedno pojednávanie nebolo robené v prítomnosti zapisovateľky, vždy sudkyňa diktuje sama sebe na diktafón a zápisnica je robená dodatočne. Takýto spôsob robenia zápisnice je zastaraný, nedôvodný. Taktiež vyjadril nedôveru v spravodlivé súdne konanie na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši. Podľa jeho názoru postup okresného súdu od samého začiatku bol na nerovnakom a nevyváženom prístupe k obom účastníkom konania. Pokiaľ si uvedomoval, že musí uniesť dôkazné bremeno preukázať, že finančnú čiastku poskytol nie ako dar, ale pôžičku, namietal, že súd mu nedal primeranú možnosť, ukrátil ho na základnej premise sporového konania, a to v tom, že nedodržal zásadu „rovnosti zbraní.“ Taktiež namietal nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a žiadal, aby odvolací súd zmenil jeho rozsudok a žalovanej uložil vrátiť žalobcovi pôžičku v sume 331,93 eur s príslušným úrokom z omeškania. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd považoval za potrebné uviesť, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť preukázať tvrdenie o tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Iba v prípade, ak sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. V danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, neoznačil dôkazy preukazujúce ním tvrdené skutočnosti o tom, že požadovanú finančnú čiastku poskytol žalovanej ako pôžičku a nevyvrátil obranu o tom, že sa nejednalo o pôžičku, ale o dar. V jeho vlastnom záujme bolo, pokiaľ poskytoval žalovanej finančné prostriedky ako pôžičku, zabezpečiť si dostatočné podklady, ktoré by ním tvrdené skutočnosti pre prípad, že by zo strany žalovanej k dobrovoľnej úhrade a k vráteniu dlhu nedošlo, preukázal i pred súdom. Žalobca tým, že si nedal potvrdiť prevzatie peňazí žalovanou s uvedením právneho dôvodu poskytnutia peňazí, lehotou ich vrátenia, dostal sa do dôkaznej núdze a vystavil sa riziku, že v prípade popretia právneho dôvodu prevzatia peňazí žalovanou nebude disponovať dôkazmi, ktoré by jeho tvrdenie nielen podložili, ale by jeho hodnovernosť súdu i preukázali. Pokiaľ v podanom odvolaní namietal, že sudkyňa zápisnicu z pojednávania diktovala do diktafónu bez prítomnosti zapisovateľky, urobila tak postupom podľa § 374 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a podľa § 52 ods. 3 O.s.p. Spravovacieho poriadku pre okresné a krajské súdy. Dôvody námietky zaujatosti konajúcej sudkyne v odôvodnení bližšie nešpecifikoval, preto krajský súd pri rozhodovaní na ňu neprihliadal. V nadväznosti na uvedené potom krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by účelne vynaložené výdavky v súvislosti s odvolaním žalobcu vynaložila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .