Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoE/81/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609204002 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5609204002.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. H., C. XXX/f-XX, pre vymoženie 1.017,04 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu D., U. XX pod sp. zn. EX 1842/09, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5Er 344/2009-32 zo dňa 30.8.2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš vyhlásil exekúciu za neprípustnú, následne túto zastavil a súdnemu exekútorovi, resp. oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. O zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku s poukazom na ust. § 39 OZ, resp. § 52 a nasl. OZ. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu odvolanie oprávnený. Dôvody odvolania vymedzil ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d), e) a f) O.s.p., pričom poukazoval na to, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci. Svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, resp. nedostatočne zistil skutkový stav, náležite nevykonal dokazovanie a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru prvostupňový súd nemal dôvod preskúmavať exekučný titul už prebiehajúcej exekúcie, nakoľko k tomu nebol daný žiadny podnet. Exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom už pri vydaní poverenia. Účastník základného konania nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a exekučný súd neopodstatnene, bez časového obmedzenia, vstúpil do právnych vzťahov založených týmto rozhodnutím. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd musí s takýmto rozhodnutím nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd tak konal pri revízii rozsudku rozhodcovského rozsudku mimo rámec zverenej právomoci. Takýmto spôsobom bolo porušené právo účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Porušený bol aj princíp rovnosti zbraní, keď prvostupňový súd, bez toho, aby vypočul oprávneného, rozhodol o jeho právnom postavení a oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dáva nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného došlo k zmareniu exekúcie. Navyše s takto uvedenými dôvodmi odvolania, oprávnený nesúhlasí ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Nesprávny je aj záver prvostupňového súdu o neprimeranosti úrokov z omeškania. Dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Prvostupňový súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere. V danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, vyhodnotenie dôkazov a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s podrobnými dôvodmi napadnutého uznesenia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany oprávneného v odvolacom konaní neboli uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, je toho názoru, že aj v priebehu exekučného konania (nielen pred udelením poverenia) je exekučný súd oprávnený skúmať exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda zisťovať, či tento rozhodcovský rozsudok netrpí nedostatkami uvedenými v § 40 písm. a) alebo b) citovaného zákona, alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Nie je pritom viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle § 35 citovaného zákona v spojení s § 159 O.s.p.. Z uvedeného je zrejmé, že súd má kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadať neplatnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd teda aj v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky, a to aj v tom prípade, že spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodal. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov, vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonávanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia a práve ust. § 57, § 58 Exekučného poriadku umožňuje súdu kedykoľvek za konania skúmať, či tu neexistujú dôvody pre zastavenie exekúcie, a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď i napriek tomu, že vo veci bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, skúmal, či neexistujú dôvody pre jej zastavenie, tak ako je vyššie uvedené a vo veci správne rozhodol. V súvislosti s ďalšími dôvodmi odvolania (právo na spravodlivé súdne konanie, súdnu ochranu, rovnosť zbraní) je potrebné uviesť, že sa nejedná o preskúmavanie existencie záväzku medzi oprávneným a povinným, ale v exekučnom konaní sa len posudzuje, či predložený exekučný titul spĺňa všetky náležitosti pre jeho vykonateľnosť. Odvolací súd sa nedomnieva, že by takýmto postupom bolo oprávnenému znemožnené právo na súdnu ochranu, resp. realizovať jeho práva pred súdom. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so závermi prvostupňového súdu v tom, že zmluva medzi oprávneným a povinným má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a preto sa na zmluvný vzniknutý právny vzťah aplikujú spotrebiteľské právne normy. Z tohto pohľadu nie je potom významné, či na uvedený právny vzťah by sa vzťahoval Zákon o spotrebiteľských úveroch, pretože ako vyplynulo z uzatvorenej zmluvy o úvere (označená ako zmluva v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), nespôsobuje vylúčenie noriem určených na ochranu spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 OZ). Ak sa potom obsah zmluvy má riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka, je nepochybné, že už samotné dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverovej zmluve spĺňa všetky podmienky tak, aby bola z pohľadu ust. § 53, § 54 OZ, ako aj z pohľadu Smernice 93/13/EHS, kvalifikovaná ako nekalá. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd ustálil v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený v tomto konaní, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomocí rozhodcovského súdu v danej veci konať, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné a rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odvolateľovi, ktorý nebol úspešný v odvolacom konaní, náhradu trov nepriznal, ostatní účastníci si náhradu trov neuplatnili, resp. žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.