Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611200988 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611200988.4 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o mal. Q. K., nar. XX.X.XXXX, maloletý zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matka F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. W. XXX, štátny občan SR a otec N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, štátny občan SR, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4P/43/2011-94 zo dňa 30.11.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5P/45/2003-24 zo dňa 11.9.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina 5CoP/76/2003-41 zo dňa 26.1.2004 tak, že počnúc od 4.5.2011 je otec povinný prispievať na výživu mal. Q. K., nar. XX.X.XXXX zvýšeným výživným, a to čiastkou 120,-€ mesačne vždy do každého pätnásteho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zameškané výživné za obdobie od 4.5.2011 do 30.11.2011 vo výške 484,68 € povolil otcovi splácať v 30,-€ mesačných splátkach spolu s bežným výživným, vždy do každého pätnásteho dňa toho - ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou výroku tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazom na ust. § 62 ods. 1,2,5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Okresný súd zistil, že od poslednej úpravy výšky výživného v r. 2003 uplynula pomerne dlhá doba - osem rokov. Za ten čas podstatne vzrástli náklady na zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa. Maloletý navštevuje 8. ročník základnej školy, má zhoršený zdravotný stav, absolvuje hospitalizácie mimo miesta svojho trvalého bydliska. Z tohto dôvodu má individuálny študijný plán. Jediným príjmom matky je peňažný príspevok za opatrovanie maloletého ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Z dôvodu osobnej starostlivosti matky o maloletého táto nemala možnosť si svoj príjem zvýšiť. V podstate celá starostlivosť o dieťa je výlučne na nej, keď otec, okrem platenia výživného, sa na výchove dieťaťa nepodieľa. S maloletým sa nestretáva, neposkytuje mu vecné plnenie nad rámec výživného. Výdavok matky za motorové vozidlo (za doplatok kúpnej ceny, keďže vlastníkom vozidla je maloletý) okresný súd považoval za odôvodnený. Naopak výdavok otca vo výške 160,-€, ako leasingovú splátku na motorové vozidlo, ktoré si zakúpil pred jedným rokom, okresný súd nevyhodnotil ako nevyhnutý, pretože vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. Manželka otca dieťaťa ukončila podnikanie, zamestnala sa za dohodnutú mzdu vo výške 2,26 €/1hod., priemerný hrubý mesačný príjem predstavuje 350,30 €. Napriek tomu tento pracovný pomer ukončila a zamestnala sa v COOP Jednota od 1.11.2011 za základnú mesačnú mzdu 246,46 €, čo je menej. Deti pochádzajúce z manželstva sú vekovo mladšie a nemajú zhoršený zdravotný stav, s ktorým by ich rodičia mali zvýšené výdavky. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb mal. Q. sú nepochybne vyššie. Okresný súd dospel k záveru, že suma 120,-€ zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otcovi nič nebráni, keďže na stolárstvo ako predmet podnikania má v súčasnej dobe živnosť prerušenú, pričom ho vykonáva ako koníček, aby si príjem zvýšil aj týmto spôsobom. Rovnako na ujmu detí, ku ktorým má otec vyživovaciu povinnosť, nemôže byť tá skutočnosť, že otec vyrobil sochu pre obec, kde má trvalý pobyt, bez nároku na odmenu. Počiatok takto určenej vyživovacej povinnosti okresný súd určil od 4.5.2011, kedy stúpol príjem na strane otca, ktorý získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť v oblasti práce v lese. Zameškané výživné vyčíslil okresný súd na sumu 484,68 €, ktorú povolil okresný súd splácať otcovi v 30,-€ mesačných splátkach s tým, že na ochranu oprávnených záujmov maloletého určil zároveň, že ak otec neuhradí čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. V zákonom stanovenej lehote napadol rozsudok okresného súdu odvolaním otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že matka maloletého v časti vyčíslenia svojich mesačných nákladov uviedla, že v roku 2010 dostal syn z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok na kúpu automobilu vo výške 6.638,79 € a matka si požičala finančné prostriedky vo výške 6.000,-€, ktoré spláca kamarátovi. Otec maloletého mal za to, že aj matka išla do neprimeraného majetkového rizika, bolo možné kúpiť osobné auto aj v cene do 6.638,79 € , ktoré syn dostal z ÚPSVaR. Túto skutočnosť uviedol na porovnanie, keďže mu okresný súd vytkol kúpu osobného motorového vozidla ako nadštandard. Uviedol, že v terajšom manželstve má dve deti, ktoré keby bolo potrebné odviesť na lekársku službu prvej pomoci, tak tá je vzdialená 20 km od jeho trvalého bydliska. Ďalej uviedol, že živnostenské oprávnenie vydané na predmet podnikania -stolárstvo, má pozastavené do 19.9.2013, nakoľko v tejto profesii je málo pracovných príležitostí. Stolárskych dielní je v jeho okrese veľa a len prežívajú. Stolárstvo nerobí ako koníčka, keby v tejto oblasti mal ponuky na prácu, tak ho vykonáva oficiálne. Vo voľnom čase sa amatérsky venuje rezbárstvu, ktorého výsledkami obdarúva priateľov a známych pri rôznych príležitostiach, neslúži ako zdroj príjmov. Otec maloletého ďalej uviedol, že v čase od 4.5.2011 do 10.12.2011 pracoval na živnostenský list ako lesný robotník. Toho času je však evidovaný na ÚPSVaR bez nároku na dávky nezamestnanosti. Bezprostredne po pozastavení živnostenského oprávnenia osobne oslovil zamestnávateľov vo svojom okolí, tí väčší neprijímajú, dokonca ešte prepúšťajú. Ďalej uviedol, že si plní vyživovaciu povinnosť aj voči deťom z terajšieho manželstva, ktoré si nevyžadujú zvýšené životné náklady ako mal. Q.. Zdôraznil, že zaväzovať ho k zvýšenému výživnému v takej pre neho finančne neistej situácii je pre neho veľmi náročné. Pokiaľ by mal prácu na trvalý pracovný pomer resp. živnosť, bolo by možné riešiť otázku zvýšeného výživného. Otec maloletého preto navrhoval výšku mesačného výživného na mal. Q. 70,-€ mesačne, ktoré bude splatné vždy do každého 15-dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého. Kolízny opatrovník vo vyjadrení sa k odvolaniu otca maloletého dieťaťa navrhoval rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu. Výživné bolo naposledy upravené rozsudkom právoplatným a vykonateľným dňom 3.2.2004. Mal za to, že zvýšenie výživného na sumu 120,-€ mesačne od 4.5.2011, kedy otec získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť v oblasti práce v lese. Maloletý je od poslednej úpravy vekovo starší, má zvýšené výdavky spojené so zhoršeným zdravotným stavom. Tiež mal za to, že plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradé pred všetkými ostatnými výdavkami otca maloletého dieťaťa. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie aj matka maloletého dieťaťa. S odvolaním otca dieťaťa nesúhlasila. Otec v odvolaní tvrdí, že matka kúpou motorového vozidla išla do vysokého rizika. Uviedla, že ÚPSVaR pri schválení príspevku na kúpu motorového vozidla má svoje podmienky, ktoré musia byť splnené. Bola nútená si vybaviť pôžičku. Syn potrebuje k životu motorové vozidlo, či už na návštevu školy, lekárov, osobné potreby. Momentálne čaká na operáciu, takže chodia na vyšetrenia aj mimo okresného mesta. Otec sa venuje rezbárstvu a vyrába drevené sochy, ktorými obdarúva svojich priateľov a známych a svojmu chorému dieťaťu nechce platiť výživné. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Odvolací súd nariadil pojednávanie na termín 26.3.2012. Kolízny opatrovník sa pojednávania nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť a poukázal na písomné vyjadrenie podané v rámci odvolacieho konania. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom odvolaní, keďže od decembra 2011 je nezamestnaný. Dovtedy pracoval na živnosť ako lesný robotník s tým, že priemerne mesačne zarobil asi 450,-€ až 500,-€ čistej mzdy. Od decembra 2011 nepoberá ani dávky v nezamestnanosti, teraz by mal začať poberať od budúceho mesiaca, nevedel však uviesť, v akej výške. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom vo veku 10 a 6 rokov. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že trvá na písomnom vyjadrení, ktoré podala k odvolaniu otca dieťaťa. Poberá príspevok za opatrovanie vo výške 330,-€ mesačne. Syn má naďalej uvádzané zdravotné problémy, inú vyživovaciu povinnosť matka nemá. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo nepochybne k objektívnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je vekovo staršie, navštevuje 8. ročník základnej školy, má kardiovaskulárne problémy. Z uvedeného dôvodu má individuálny študijný plán, matka sa v plnej miere venuje starostlivosti o dieťa, z ktorého dôvodu, sa nemôže zamestnať. Poberá len príspevok za opatrovanie maloletého v sume 330,-€ mesačne. Nepochybne v dôsledku ochorenia maloletého dieťaťa jej vznikajú náklady v súvislosti s jeho liečbou, s jeho prepravou do školy, k lekárovi, ako aj na špeciálne stravovanie. Okresný súd preto správne pri rozhodovaní prihliadal na zmenu v odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek a predovšetkým zdravotný stav, ktoré nepochybne odôvodňujú zvýšenie výživného na sumu vyššiu ako 50,-€. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby oprávnenej osoby, t. j. maloletého dieťaťa sú vždy ohraničené aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby, v tomto prípade jeho otca. V odvolacom konaní otec maloletého dieťaťa uviedol, že toho času je nezamestnaný, nakoľko od decembra 2011 už nepracuje ako lesný robotník, išlo len o sezónnu prácu. Zároveň ani nepoberá dávky v nezamestnanosti, ktoré by mal začať poberať až od apríla 2012. Z tohto dôvodu bude potrebné, aby okresný súd vykonal dokazovanie zamerané na zistenie aktuálnych pomerov na strane otca maloletého dieťaťa a o výške vyživovacej povinnosti opätovne rozhodol s prihliadnutím na vykonané dokazovanie. Okresný súd sa predovšetkým zameria na skutočnosť týkajúcu sa nezamestnanosti povinného rodiča, bude skúmať aj dôvody takéhoto stavu, jeho aktivitu smerujúcu k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien, alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Je potrebné, aby súd vychádzal aj z možnosti pracovného uplatnenia v danom regióne so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného rodiča. Ďalej bude potrebné, aby okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil aj jednotlivé obdobia u povinného rodiča, počas ktorých bol zamestnaný a počas ktorých nie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.