Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/202/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611202717 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611202717.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. K. R., nar. X. X. XXXX, trvale bytom R. V., A. R. XXX/XX, t. č. bytom B. X., E. XX, proti žalovanému: Q. R., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D. W., S. XXX/XX, prechodne bytom R. V., A. R. XXX/XX, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom v Ružomberku, Dončova 1451/21, IČO: 36 862 304, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne ako aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 10C/85/2011-131 zo dňa 27.2.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 10C/85/2011-131 zo dňa 27.2.2012 zamietol žalobu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 33,- € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 337,80 €, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému určenia, že nehnuteľnosť rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. KN-C 2098/206 zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2 k.ú. W., zapísané na LV č. XXXX v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázala na to, že žalovaný kúpil rodinný dom s pozemkom a susedným pozemkom mesiac pred svadbou. Po trištvrte roka žitia ako manželia sa rozhodli, že uskutočnia prístavbu, ktorá má hodnotu približne 200.000,- €. V katastri nehnuteľnosti je zapísaný ako výlučný vlastník žalovaný, ktorý ju zapísať do katastra nechcel. Dňa 29.3.2011 jej povedal, že nehnuteľnosť predal a návrh na vklad dal do katastra nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa cíti byť tiež majiteľkou rodinného domu a v tejto súvislosti poukázala na to, že aj v celej projektovej dokumentácii na prístavbu pre vydanie stavebného povolenia je uvedené meno žalovaného s manželkou. Celá prístavba sa realizovala počas manželstva so spoločných finančných prostriedkov. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalovaný nadobudol predmetný rodinný dom na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej 9.5.2006 s predávajúcou Mgr. R. S. do výlučného vlastníctva. Účastníci konania uzavreli manželstvo 1.7.2006, teda až po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu. Po uzavretí manželstva realizovali účastníci konania na základe stavebného povolenia vydaného Mestom Liptovský Mikuláš, odbor územného rozhodovania stavebného poriadku a životného prostredia zo dňa 7.5.2007 č. ÚR, SPaŽP 2007/01976 Šu prístavbu a stavebné úpravy rodinného domu, pozostávajúce z prístavby dvojgaráže s obytným podkrovím zo západnej strany jestvujúceho rodinného domu, prepojenej z podesty schodiska a z obývacej izby. Žalovaný nepopieral, že uvedená prístavba sa realizovala za trvania manželstva, podľa odborného potvrdenia Ing. Q. K., znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby - odhad hodnoty nehnuteľností, vykonanou prístavbou a stavebnými úpravami rodinného domu nebol zmenený charakter stavby. Prístavba sa používať samostatne nedá z dôvodu dispozičného riešenia a technickej realizácie stavby, vzhľadom na spoločné vnútorné rozvody a ich napojenie na inžinierske siete a tvorí s pôvodnou stavbou jeden celok. Preto s poukazom na uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. a žalobkyňu zaviazal žalovanému uhradiť vzniknuté trovy konania vo výške 33,- € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 337,80 €. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa v celom rozsahu a žalovaný len v časti výroku o trovách konania. Žalobkyňa vytýkala prvostupňovému súdu, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že napriek tomu, že svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 30.1.2012 ako aj na pojednávaní 27.2.2012 riadne ospravedlnila, súd konal v jej neprítomnosti a bez jej vypočutia. Konštatovanie súdu, že boli splnené procesné podmienky pre prejednanie veci bez neprítomnosti žalobkyne z dôvodu, že tento sa zúčastnil výsluchu a teda mohol sa zúčastniť aj pojednávania a nenachádzal sa v domácom ošetrení, súd túto skutočnosť nijak neskúmal, teda nezaoberal sa tým, či sa žalobkyňa zúčastnila iného úkonu výsluchu, ktorý sa nekonal v rovnakom čase ako pojednávanie v tejto právnej veci. Rovnako dôvody, pre ktoré súd nevyhovel žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania dňa 27.2.2012, nie je možné považovať za dostatočné, nakoľko žalobkyňa ako účastníčka mala právo byť zastúpená advokátom, resp. má právo na právnu pomoc rovnako, ako to bolo aj na strane žalovaného. Preto konštatovanie súdu, že v prípade, ak by aj bola žalobkyňa udelila plnomocenstvo na zastupovanie advokátovi, jeho neprítomnosť na pojednávaní nie je dôvodom na odročenie pojednávania, je podľa názoru žalobkyne porušením zásady rovnosti účastníkov konania. Preto žalobkyňa má za to, že z dôvodu postupu prvostupňového súdu, ktorý nevypočul žalobkyňu v tomto konaní, neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav a nerozhodol správne. S poukazom na uvedené navrhla preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný v podanom odvolaní v časti výroku o trovách konania uviedol, že okresný súd mu priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 337,80 € napriek tomu, že mu mal byť priznaný vo výške 4.626,12 € tak, ako si ho vyčíslil listom zo dňa 27.2.2012. Žalovaný má za to, že súd nesprávne ustálil hodnotu predmetu daného konania tak, že túto nie je možné určiť. S týmto záverom sa nestotožňuje, pretože hodnota vlastníckeho práva je totožná s hodnotou veci tvoriacej predmet tohto vlastníctva. V danej veci bolo predmetom konania určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých hodnota jednoznačne vyplýva zo znaleckého posudku nachádzajúceho sa v spise, ktorý predložila sama navrhovateľka. V danej veci navrhovateľka uplatňovala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v hodnote 414.601,46 €, čo je podľa znaleckého posudku č. 37/2009, ktorý predložila sama žalobkyňa vo svojom podaní. Preto cena nehnuteľnosti determinuje určenie tarifnej hodnoty jedného úkonu právnej služby, čo zodpovedá sume 1.249,89 €. Navrhol preto v tejto časti rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a prejednanie. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, keď vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť žalobkyni, ktorá poukazovala na skutočnosť, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Táto skutočnosť nevyplýva z preskúmavaného spisového materiálu, keď odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dôvodne postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď vykonal súdne pojednávania v neprítomnosti žalobkyne, ktorej boli predvolania na súdne pojednávania riadne a včas doručené. Aj odvolací súd mal nepochybne preukázané, že predvolanie na súdne pojednávanie na deň 30.1.2012 bolo žalobkyni doručené už dňa 10.1.2012. Žalobkyňa ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu práceneschopnosti a žiadala odročiť súdne pojednávanie. Žalobkyňa v súlade s ust. § 119 ods. 3 O.s.p. nepredložila vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jej zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní. Predvolanie na súdne pojednávanie dňa 27.2.2012 bolo žalobkyni doručené ešte dňa 13.2.2012, keď žalobkyňa faxovým podaním doručeným súdu 24.2.2012 požiadala o odročenie z dôvodu neprítomnosti jej právneho zástupcu. Žalobkyňa však nepredložila súdu do spisu plnomocenstvo pre právneho zástupcu JUDr. Pavla Kurica, o ktorom uvádzala, že je neprítomný. Navyše prvostupňový súd konštatoval, s čím odvolací súd súhlasí, že dôvod uvedený žalobkyňou v ospravedlnení neúčasti a to neprítomnosť jej právneho zástupcu a to v prípade, ak by mu plnú moc na zastupovanie udelila, nepredstavuje sám o sebe vážny dôvod pre odročenie súdneho pojednávania. Prvostupňový súd preto správne vykonal súdne pojednávania v neprítomnosti žalobkyne prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy. Odvolací súd nemohol prisvedčiť ani žalovanému, ktorý nesúhlasil s výškou priznaných trov konania a trov právneho zastupovania. Odvolací súd zhodne s právny názorom prvostupňového súdu konštatuje, že prvostupňový súd po preskúmaní správnosti vyčíslenia trov nepovažoval vyčíslenú výšku tarifnej odmeny za dôvodnú, pretože predmetom konania nebolo peňažné plnenie, ale určenie práva, teda hodnota sporu sa nevyčísľuje ako pri peňažnom plnení, ale na výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny dôvodne bolo aplikované ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., keď výška tarifnej odmeny bola určená správne. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, potvrdil ho z dôvodu jeho vecnej správnosti. Keďže žalobkyňa ani žalovaný v odvolacom konaní neboli úspešní, nebolo možné rozhodnúť o trovách odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.