Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/335/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611204668 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611204668.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: S. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, okres J. Q., právne zastúpená Podtatranská advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Poprade, Murgašova 6/87, IČO: 47 234 237, proti odporcom: 1/ Mgr. B. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom B. XXX, okres J. Q., 2/ PhDr. S. B., CSc., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom K., S., K. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom v J. Q., M. V. XXX/XX, v konaní o určenie práva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 10C/134/2011-120 zo dňa 21.5.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporcom 1/ a 2/ určenia, že nie je povinná strpieť umiestnenie strechy na rodinnom dome odporcu 1) so súpisným číslom XXX vo B., ktorý je postavený na pozemkoch parc. č. KN-C 826, v katastrálnom území B. tak, že by táto strecha presahovala nad jej pozemok parc. č. KN-C 824/1 a odporcovia nie sú oprávnení umiestniť strechu rodinného domu so súpisným číslom XXX vo B., ktorý je postavený na pozemku parc. č. KN-C 826 k. ú. B. tak, že by táto strecha presahovala nad pozemok žalobkyne parc. č. KN-C 824/1, ako aj náhrady trov konania. Odporkyni 2/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 314,43 eura, ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť advokátovi odporkyne 2/ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v súlade s ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 137 ods. 1,2 z. č. 50/1976 Zb. a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobu navrhovateľky zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Podanou žalobou sa navrhovateľka domáhala určenia, že nie je povinná strpieť umiestnenie strechy na rodinnom dome odporcu 1/ tak, že by presahovala nad jej pozemok a súčasne určenia, že odporcovia nie sú oprávnení umiestniť strechu rodinného domu nad jej pozemok. Podmienkou úspechu určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení právneho vzťahu alebo práva je pritom daný vtedy, keď bez uvedeného určenia by bolo ohrozené právo žalobcu alebo keby bez takéhoto určenia bolo jeho právne postavenie neisté. Naliehavý právny záujem je daný len vtedy, ak v prípade vyhovenia žalobe, je takéto rozhodnutie spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľa. Podľa názoru okresného súdu navrhovateľka v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol. Naliehavý právny záujem navrhovateľka odôvodňovala tým, že jej právne postavenie sa stalo neistým v otázke, či je povinná strpieť presah strechy domu odporcov nad jej pozemok a zároveň či odporcovia sú oprávnení postaviť svoju strechu tak, že bude presahovať na jej pozemok, ako aj tým že vyplýva z rozhodnutia Obce Vavrišovo zo dňa 5. 4. 2011, ktorým bola odkázaná na uplatnenie občianskoprávnej námietky na súde. Okresný súd poukázal na to, že žaloba na určenie nemôže byť dôvodná vtedy, ak je možné žalovať na splnenie povinnosti. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je opodstatnená najmä vtedy, ak jej pomocou je možné eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k náprave nie je možné dospieť inak. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jej právo alebo jej právne postavenie by bolo neisté. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že faktický stav nehnuteľností účastníkov konania, najmä vyhotovenie ostrešia rodinného domu odporcu 1/ tak, že presahuje nad pozemok vo vlastníctve navrhovateľky, existuje v súčasnom prevedení od roku 2001. Okresný súd bolo toho názoru, že navrhovateľka sa ochrany svojho vlastníckeho práva môže domáhať žalobou na splnenie povinnosti, preto nebol naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pokiaľ aj právny zástupca navrhovateľky poukazoval na skutočnosť, že na podanie žaloby bola navrhovateľka odkázaná príslušným stavebným úradom, okresný súd mal preukázané, že podaná žaloba, resp. návrh výroku súdneho rozhodnutia, nezodpovedal občianskoprávnej námietke, s ktorou bola navrhovateľka odkázaná na občianske súdne konanie. Následne okresný súd rozhodol, že dokazovanie výsluchom účastníkmi navrhnutých svedkov nevykoná, nakoľko zistený skutkový stav bol dostatočný pre rozhodnutie a vykonanie uvedených dôkazov by nemalo na rozhodnutie vplyv. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešnej odporkyni 2/ náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 314,43 eura a režijný paušál vo výške 7,41 eura za úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 a 7,63 eura za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2012. Nakoľko odporkyňa 2/ bola v konaní zastúpená advokátom, okresný súd uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť náhradu trov konania advokátovi odporkyne 2/. Keďže súd rozhoduje o náhrade trov konania len na návrh, o náhrade trov konania v konaní úspešného odporcu 1/ nerozhodoval, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie navrhovateľka a uviedla, že okresný súd správne posúdil návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p. ako tzv. určovaciu žalobu, avšak na zistený skutkový stav toto ustanovenie nesprávne aplikoval, pričom zistený skutkový stav je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Okresný súd pochybil, keď neposudzoval otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu o dodatočnom povolení stavby odporcov, ale posudzoval ju izolovane, ako by toto konanie neprebiehalo a nebolo dôvodom na podanie návrhu na začatie konania. S poukazom na ust. § 88a z. č. 50/1976 Zb. poukázala na to, že stavebný úrad môže v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby nariadiť úpravy už zrealizovanej stavby alebo nariadiť aj jej odstránenie. Medzi účastníkmi konania prebieha v stavebnom konaní práve spor o to, či je navrhovateľka povinná strpieť presah strechy odporcov nad svoj pozemok, alebo nie. Pokiaľ nie je povinná strpieť presah strechy, stavebný úrad nariadi odporcom úpravu strechy v súlade s ust. § 88a ods. 4 z. č. 50/1976 Zb. a teda po meritórnom rozhodnutí súdu o predmete konania sa odstráni medzi účastníkmi konania právna neistota v konaní o dodatočnom povolení stavby odporcov o tom, či je navrhovateľka povinná strpieť presah ich strechy nad jej pozemok a zvyšok sporu bude riešiť v rámci svojej kompetencie stavebný úrad. Tvrdenie súdu, že dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že navrhovateľka má možnosť žalovať o plnenie, je zavádzajúce, pretože rozhodnutím o určovacom petite dôjde k vyriešeniu sporu a právnej neistoty účastníkov konania v stavebnom konaní a tým aj k vyriešeniu veci ako takej. Stavebný úrad má v prípade úspechu navrhovateľky možnosť uložiť odporcom úpravu strechy tak, aby táto nepresahovala nad pozemok navrhovateľky podľa § 88a ods. 4 z. č. 50/1976 Zb. alebo nariadi odstránenie stavby podľa § 88a ods. 5,6. V prípade, že vecne budú úspešní odporcovia, stavebný úrad na námietku navrhovateľky ohľadom presahu ostrešia nebude prihliadať a ponechá stavbu tak, ako je. Žaloba o plnenie napr. odstránenie ostrešia odporcov je podľa § 135c ods. 1 O.s.p. tiež prostriedkom na odstránenie stavby, ale nie je prostriedkom na jej úpravu, teda v tomto smere prebiehajúce stavebné konanie poskytuje širšie možnosti účastníkom, ako aj štátnemu orgánu, aby vysporiadal ich vzťah, ako by to bolo v prípade žaloby na plnenie, ktorú favorizuje okresný súd. Navrhovateľka nepovažovala za žiaduce domáhať sa súdnou cestou odstránenia ostrešia voči odporcom, pretože by išlo o zničenie ich majetku, ale uprednostňuje, aby im stavebný úrad nariadil úpravu strechy tak, že táto bude ukončená atikou, pričom tak budú môcť odporcovia svoj majetok nepoškodený užívať a navrhovateľka bude musieť trpieť presah ich ostrešia nad svoj pozemok. Nie je teda dôvod žalovať o takéto plnenie, keď túto otázku - odstránenie ostrešia alebo jeho úpravy vyrieši stavebný úrad v rámci svojej právomoci v prebiehajúcom stavebnom konaní a teda by tak navrhovateľka iniciovala nový spor o tom istom predmete, ktorý už prejednáva stavebný úrad. Právomoc súdu a stavebného úradu si nemajú konkurovať, ale majú sa dopĺňať tak, že súd bude zaťažený len tou časťou sporu, na ktorú stavebný úrad nemá právomoc, teda rozhodnutím o práve umiestniť ostrešie nad pozemok navrhovateľky. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že faktický stav zásahu do práva navrhovateľky presahom ostrešia odporcov nad jej pozemok trvá už od roku 2001, navrhovateľka poukázala na výsluch účastníkov, fotodokumentáciu a pripojené spisy, z ktorých je zrejmé, že na spornom ostreší nie sú zatiaľ osadené žľaby na zvod vody. O ich umiestnení bude rozhodovať stavebný úrad v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a to tak, že nariadi odporcom upraviť ostrešie a zakončiť ho atikou, na ktorej sa umiestni žľab v prípade úspechu navrhovateľky v tomto spore alebo tieto žľaby nariadi odporcom umiestniť na existujúce ostrešie, ak budú úspešní odporcovia. Rozhodnutie o merite veci by preto malo pre účastníkov zásadný význam v stavebnom konaní pre ďalší postup stavebného úradu a vyriešilo by medzi nimi všetky spory ohľadom ostrešia či presahu iných stavebných prvkov, ktoré je na ňom ešte potrebné umiestniť. Navrhovateľka zastávala názor, že samotná možnosť podania žaloby na plnenie nie vždy spôsobuje nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení práva. Práve v jej prípade samotná skutočnosť, že strecha odporcov je nekompletne zrealizovaná od 2001 a mohla by sa domáhať jej odstránenia, ju nezbavuje naliehavého právneho záujmu na určení petitu žaloby, pretože rozhodnutím v merite veci sa vyrieši jej spor s odporcami definitívne a následne už bude v konaní po rozhodnutí sporu pokračovať stavebný úrad v súlade so svojou právomocou a nebude potrebné podávať žalobu o plnenie, teda rozhodnutím o merite sa predíde žalobe o plnenie a spor medzi účastníkmi konania bude vyriešený kompletne. So záverom okresného súdu, že žalobný návrh nezodpovedá občiansko-právnej námietke, s ktorou ju na súd odkázal stavebný úrad nesúhlasila, nakoľko je v rozpore s výslovným znením vykonaného dôkazu - rozhodnutia Obce Vavrišovo zo dňa 5.4.2011, kde bola navrhovateľka odkázaná na súd s námietkou, ktorá s týka odstránenia presahujúceho ostrešia a dažďových žľabov na rodinnom dome s. č. XXX stavebníkov - odporcov 1/ a 2/. Správny orgán teda uvádza, čoho sa námietka týka a nie ako znela, pričom v dôvodoch rozhodnutia uvádza aj jej znenie: „1. Nesúhlasí s umiestnením strechy na rodinnom dome Mgr. B. B. a PhDr. S. B., CSc. so s. č. XXX vo B., ktorý je postavený na pozemkoch parc. č. KN-C 826, 829 v k. ú. B. tak, že by strecha presahovala nad pozemok S. O. parc. č. KN-C 824/1“. Podľa navrhovateľky táto časť námietky v stavebnom konaní, s ktorou bola odkázaná na súd zodpovedá takmer úplne výroku žaloby v tomto konaní. Okresný súd žiadne konkrétne rozdiely medzi občianskoprávnou námietkou a petitom návrhu na začatie konania neuviedol, preto sa k nim navrhovateľka nevedela vyjadriť a v tomto smere považovala napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľka dala do pozornosti odvolaciemu súdu aj skutočnosť, že odporcovia počas konania vôbec nenamietali nedostatok naliehavého právneho záujmu, naopak vyjadrovali sa k vecnej stránke, pričom mali tiež záujem na rozhodnutí v merite veci, nakoľko tak navrhovateľka, ako aj odporcovia potrebujú, aby spor o práve na umiestnenie ostrešia rozhodol súd, na čom sa zhodli hneď po vyhlásení rozsudku. Zároveň navrhovateľka namietala i postup okresného súdu, ktorý vo veci nevykonal navrhovaný dôkaz - výsluch svedkyne P. Z.. Súd by mal túto svedkyňu vypočuť, aby zabezpečil spoľahlivé zistenie skutkového stavu ako dostatočný podklad pre posúdenie relevantnosti obrany odporcov vydržaním práva. Navrhovateľka z týchto dôvodov navrhovala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľky sa odporcovia 1/ a 2/ nevyjadrili. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Preskúmaním rozsudku okresného súdu, preskúmaním predloženého spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení navrhovateľky v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v danom konaní v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia s tým, že poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Základom právneho posúdenia veci bolo v danom prípade posúdenie, či navrhovateľka má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter a miesto má predovšetkým tam, kde ňou možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, je to dôvod pre zamietnutie návrhu, bez toho, aby sa súd zaoberal meritom veci. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany navrhovateľovho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. V preskúmavanej veci navrhovateľka odôvodňovala naliehavý právny záujem na určení, že nie je povinná strpieť umiestnenie strechy na rodinnom dome odporcu 1/ tak, že by presahovala nad jej pozemok a na určení, že odporcovia nie sú oprávnení umiestniť strechu rodinného domu nad jej pozemok, tým, že práve rozhodnutím obce Vavrišovo zo dňa 5.4.2011 č. 142/09/2/2011 Ká bola stavebným úradom v zmysle Stavebného zákona odkázaná na uplatnenie občianskoprávnej námietky na súde a rozhodnutie súdu bude podľa tejto námietky podkladom pre stavebný úrad na rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby odporcov. Zároveň sa jej právne postavenie stalo neistým v otázke, či je povinná strpieť presah strechy domu odporcov nad jej pozemok a zároveň, či sú odporcovia oprávnení postaviť svoju strechu tak, že táto bude presahovať nad jej pozemok, ako aj v otázke, či je povinná strpieť odvádzanie dažďovej vody z rodinného domu odporcu 1/ na jej pozemok a či sú odporcovia oprávnení umiestniť zvody dažďovej vody z ich rodinného domu tak, že tieto budú odvádzať dažďovú vodu na pozemok navrhovateľky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa stav ohrozenia práva navrhovateľky alebo neistota v jej právnom postavení samotným vyriešením tejto (iba predbežnej) otázky definitívne neodstráni; želaný stav sa dosiahne až žalobou na splnenie povinnosti, pričom v danom konaní ako predbežná otázka bude riešená otázka, či je povinná navrhovateľka strpieť presahovanie ostrešia na svoj pozemok, tak ako to formuluje v tomto žalobnom návrhu. V prípade, že súd dospeje k záveru, že navrhovateľka je povinná strpieť presahovanie ostrešia na svoj pozemok, žalobu na plnenie zamietne. Rozsudok vyhovujúci určovacej žalobe navrhovateľky by preto jej právne postavenie nezmenil. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. V tomto prípade bolo v priebehu konania nesporne preukázané, že ostrešie rodinného domu odporcov už bolo zhotovené tak, že zasahuje nad pozemok navrhovateľky. Aj v takýchto prípadoch však môže byť naliehavý právny záujem spravidla daný vtedy, ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a tak naplní svoj preventívny charakter a cieľ - zabrániť prípadným ďalším sporom medzi účastníkmi. Uvedené však v tomto prípade nie je možné, pretože aj keby súd rozhodol v tomto konaní o návrhu navrhovateľky, vyvolalo by to potrebu ďalšieho sporu. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu navrhovateľky je potrebné uviesť, že z ust. § 88a z. č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, vyplýva, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Zároveň v zmysle § 88a ods. 3 cit. zákona stavebný úrad skúma preukázanie práv k pozemku v konaní o vydaní dodatočného povolenia až potom, keď sa preukázal súlad s verejnými záujmami. Osobitne je upravený postup v prípade, keď nepovolená stavba alebo jej časť je na cudzom pozemku a vlastník pozemku s jej dodatočným povolením nesúhlasí. Vtedy je stavebný úrad povinný odkázať vlastníka na súd, lebo neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnych predpisov upravuje § 135c Občianskeho zákonníka. To znamená, že stavebný úrad konanie preruší až dovtedy, kým nedôjde k usporiadaniu občianskoprávnych vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Podľa ust. § 88a ods. 4, 5 cit. zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Z citovaných ustanovení, na ktoré poukazuje navrhovateľka v odvolaní vyplýva podľa názoru odvolacieho súdu, že rozhodnutie stavebného úradu podľa ust. § 88a Stavebného zákona je rozhodnutím administratívneho charakteru a viaže sa výlučne na splnenie náležitostí vyžadovaných stavebnými predpismi, pričom administratívnou sankciou za ich nesplnenie môže byť aj odstránenie stavby. Nemôže však rozhodnúť o odstránení stavby na tom základe, že súd nevyhovel v súdnom konaní určovacej žalobe navrhovateľky. Za tejto situácie je preto podľa názoru odvolacieho súdu správny právny záver okresného súdu, že navrhovateľka nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. na požadovanom určení a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. O trovách odvolacieho konania by patrilo rozhodnúť s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia 1/ a 2/, ktorým však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a preto odvolací súd rozhodol tak, že im ich náhradu nepriznal. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.