Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611205367 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611205367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Kollárova 3588, IČO: 00 222 011, proti žalovanému: Ing. L. A., CSc., nar. XX.X.XXXX, bytom v N. Q., F. XXX/XX, o zaplatenie 1.928,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8C/191/2001- 70, zo dňa 5.10.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.928,15 eur. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 115,50 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný v čase od 5.12.2007 do 30.9.2010 vykonával u žalobcu funkciu riaditeľa podľa § 243 ods. 7 Obchodného zákonníka a článku 12 ods. 5 Stanov SBD Liptovský Mikuláš zo dňa 4.5.2006. Riaditeľ družstva nie je člen predstavenstva, teda štatutárneho orgánu. Žalovaný od 5.12.2007 bol len zamestnancom žalobcu, ktorého pracovnoprávny vzťah sa riadil zmluvou o pracovných a platových podmienkach z 2.2.1998 v znení Dodatku č. 10 z 5.12.2007 a ich právny vzťah Zákonníkom práce. Súčasťou pracovnej zmluvy sú aj mzdové ujednania, podľa ktorých patrí zamestnancovi odmena za dosiahnutý prebytok hospodárenia v príslušnom kalendárnom roku vo výške 2% z dosiahnutého prebytku hospodárenia. V zmysle pracovnoprávnych predpisov odmena je nenárokovateľná zložka mzdy, teda zamestnanec má právo na jej vyplatenie len za splnenia konkrétnych dohodnutých podmienok, na rozdiel od mzdy na zaplatenie ktorej má nárok v zmysle Zákonníka práce. Žalobca sa pracovnou zmluvou v znení Dodatku zaviazal zaplatiť žalovanému odmenu za to, že v organizácii bude dosiahnutý prebytok hospodárenia. Medzi stranami konania nebolo sporným, že v roku 2008 žalobca dosiahol v hospodárení prebytok. Za jeho dosiahnutie preto žalovanému patrí odmena dohodnutá vo výške 2% z dosiahnutého prebytku hospodárenia, vo finančnom vyjadrení 1.928,15 eur. Účastníci pracovnoprávneho vzťahu sa nedohodli, že o priznaní odmeny v prípade dosiahnutia prebytku hospodárenia žalovanému je potrebné rozhodnutie najvyššieho orgánu družstva alebo jeho štatutárneho orgánu, alebo ich schválenie alebo súhlas s vyplatením odmeny. Vzhľadom na jazykový výklad článku IV. ods. 4.1 v Dodatku č. 10 v pracovnej zmluve žalovaného možno ustáliť, že nárok na odmenu za dosiahnutie prebytku hospodárenia vznikol žalovanému v pozícii zamestnanca žalobcu po dosiahnutí tohto prebytku a na jej vyplatenie nebolo potrebné žiadne rozhodnutie. Pokiaľ žalobca argumentoval ustanovením článku 4 ods. 1 písm. d/ Stanov SBD, podľa ktorého o rozdelení prebytku hospodárenia rozhoduje zhromaždenie delegátov na návrh predstavenstva, vyplatenie odmeny za dosiahnutý prebytok hospodárenia nie je rozhodovaním o jeho rozdelení. Keďže žalovaný nebol členom predstavenstva, nebolo nutné, aby o jeho odmene za dosiahnutý prebytok hospodárenia rozhodovali orgány družstva. Súd sa zaoberá vzhľadom na článok 10 zásad hospodárenia žalobcu z októbra 2008 aj možnosťou, či odmena za dosiahnutý prebytok hospodárenia nie je odmenou čerpanou z fondu odmien. Takýto výklad obsahu Dodatku pracovnej zmluvy z 5.12.2007 nie je možný. Fond odmien sa tvorí prídelom z prebytku hospodárenia v časti určenej na rozdelenie. Odmena za dosiahnutý prebytok hospodárenia nie je odmenou z fondu odmien. Žiadosť žalovaného o vyplatení odmeny z fondu odmien zo 6.5.2009 adresovaná ekonomickému úseku žalobcu nie je pokynom na vyplatenie odmeny z fondu odmien, ani žiadosťou člena predstavenstva o vyplatenie odmeny z prebytku hospodárenia ale žiadosťou zamestnanca pre zamestnávateľa o vyplatenie zmluvne dohodnutej odmeny po naplnení dohodnutých podmienok. Žalovaný nezadal touto písomnosťou pokyn, z ktorých financií mu má byť odmena vyplatená. Rozhodnutie o tom, z akých financií bude zamestnancovi odmena za vykonanú prácu dohodnutá v pracovnej zmluve vyplatená, je v plnej kompetencii zamestnávateľa. Pracovná zmluva v znení Dodatku č. 10 vrátane dohody o odmene za dosiahnutý prebytok bola schválená uznesením č. 6/15 zhromaždenia delegátov predstavenstva SBD Liptovský Mikuláš z 5.12.2007. Ako poukázal v odpore žalovaný, rozhodovanie o odmene odporcu - zamestnanca si nevyhradilo zhromaždenie delegátov podľa § 239 ods. 5 Obchodného zákonníka a takáto kompetencia mu nevyplýva ani z článku 4 Stanov SBD Liptovský Mikuláš. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu vyplýva, že tento dodatočne pod vplyvom existencie tohto sporu so žalovaným upravil svoje zásady hospodárenia aj v rozdeľovaní zisku tak, že upravil postavenie riaditeľa organizácie (až v roku 2009). Prijatie odmeny dohodnutej v pracovnej zmluve nepredstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré by mal žalovaný vydať, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný žalovaný. Trovy mu vznikli z titulu poplatku zaplateného za odpor vo výške 115,50 eur. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Má za to, že prvostupňový rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa súdu prvého stupňa na vyplatenie odmeny žalovanému nebol potrebný žiadny predchádzajúci súhlas, najmä nebol potrebný súhlas zhromaždenia delegátov s rozdelením prebytku hospodárenia za rok 2008. Tento právny názor však nie je správny. Žalovaný ako aj členovia štatutárneho orgánu - predstavenstva družstva, odsúhlasili v Dodatku č. 10 zo dňa 5.12.2007 výšku odmeny žalovaného z prípadného prebytku hospodárenia za príslušný rok, avšak nárok na vyplatenie odmeny v dohodnutej výške zostal aj naďalej závislý od splnenia ďalšej právnej skutočnosti, akou je rozhodnutie zhromaždenia delegátov o rozdelení zisku konkrétnym spôsobom, alebo je závislý od splnenia ďalšej právnej skutočnosti, akou je súhlas s vyplatením odmeny riaditeľovi družstva predstavenstvom družstva, pokiaľ ide o odmenu vyplácanú konkrétne z fondu odmien (nie z prebytku hospodárenia). Súd prvého stupňa pochybil, keď nerozlíšil, či odmena žalovaného je bežnou odmenou vyplatenou z fondu odmien, na ktorú sa vzťahuje predpis č. 1 - Zásady hospodárenia Stavebného bytového družstva Liptovský Mikuláš zo dňa 1.12.2008, alebo ide o odmenu z prebytku hospodárenia žalobcu, na ktorú sa vzťahuje úprava obsiahnutá v článku 4 ods. 1 písm. d/ Stanov družstva. Podľa citovaného článku Stanov, rozdeľovanie prebytku hospodárenia žalobcu za predchádzajúci kalendárny rok patrí do pôsobnosti zhromaždenia delegátov a podlieha jeho súhlasu. Podľa článku 10 ods. 3 predpisu č. 1 - Zásad hospodárenia Stavebného bytového družstva Liptovský Mikuláš zo dňa 1.12.2008, čerpanie fondu odmien pre predsedu družstva, resp. pre riaditeľa družstva, schvaľuje predstavenstvo družstva. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pokiaľ by žalovaná suma bola považovaná za odmenu vyplatenú z dosiahnutého zisku, nárok na jej vyplatenie v dohodnutej výške 2% by žalovanému vznikol až splnením podmienky v zmysle článku 4 ods. 1 písm. d/ Stanov družstva, t. j. schválením zhromaždenia delegátov. Na druhej strane, pokiaľ by odmena žalovaného vo výške 2% z dosiahnutého prebytku hospodárenia bola považovaná za odmenu vedúceho zamestnanca žalobcu, na ktorú sa vzťahujú zásady hospodárenia, nárok na jej vyplatenie by žalovanému vznikol až schválením tejto odmeny zo strany predstavenstva družstva. Súd prvého stupňa sa teda nevyporiadal s tým, že na vznik práva žalovaného na vyplatenie tak odmeny z dosiahnutého prebytku hospodárenia, ako aj bežnej odmeny z fondu odmien, musí nastať ďalšia právna skutočnosť vyplývajúca z vnútorných družstevných predpisov, známa tak žalobcovi ako aj žalovanému. Každá odmena je vyplatená z určitého konkrétneho zdroja a každá dispozícia s týmto zdrojom je upravená vnútorným predpisom. Zo žiadneho vnútorného predpisu nevyplýva právo žalovaného na vyplatenie vlastnej odmeny bez dodržania kontrolného mechanizmu, akým je súhlas zhromaždenia delegátov alebo predstavenstva žalobcu. Vnútorné predpisy žalobcu sú žalovanému vzhľadom na jeho predchádzajúcu pozíciu predsedu predstavenstva žalobcu známe a možno vychádzať z predpokladu, že musel vedieť, že každé dojednanie, ktoré by sa obchádzalo, je neplatné. Žalobca dáva do pozornosti odvolacieho súdu, že návrh Dodatku č. 10 zo dňa 5.12.2007, ktorým sa zmenila a doplnila pôvodná zmluva o pracovných a platových podmienkach žalovaného, a to v súvislosti so zmenou jeho pracovného zaradenia, vypracoval sám žalovaný a dal na schválenie predstavenstvu. Žalovaný osobne pripravoval podklady pre zhromaždenie delegátov týkajúce sa rozdelenia prebytku hospodárenia za rok 2008, nenavrhol za tento rok rozdeliť prebytok hospodárenia tak, aby návrh zahŕňal aj jeho odmenu, ale na druhý deň po konečnom schválení rozdelenia zisku najvyšším orgánom žalobcu bez vedomia štatutárneho orgánu žalobcu prikázal priamo podriadenej zamestnankyni, aby mu vyplatila sumu, ktorú v písomnom príkaze určil. Žalovaný v nasledujúcich rokoch znova pripravil pre zhromaždenie delegátov návrh rozdelenia prebytku hospodárenia za rok 2009 a za rok 2010, ktorý už obsahoval odmenu žalovaného v dohodnutej výške 2%. Zhromaždenie delegátov žalobcu navrhnutý spôsob rozdelenia prebytku hospodárenia, pokiaľ ide o vyplatenie odmeny žalovanému, neschválilo. Žalobca žiada, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení uvádza, že podľa vykonaného dokazovania má právo na odmenu za dosiahnutý prebytok hospodárenia v roku 2008, pričom nebola sporná výška odmeny v sume 1.928,15 eur. Podľa žalobcu ostalo sporným schválenie tejto odmeny alebo súhlas s vyplatením odmeny rozhodnutím najvyššieho orgánu družstva alebo jeho štatutárneho orgánu. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno pre toto tvrdenie. Žiada, aby krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia. Okresný súd postupoval správne, keď pre rozhodnutie o uplatnenom nároku vyhodnotil povahu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Žalovaný nebol v rozhodnom období ani členom predstavenstva, ani členom družstva, ale bol zamestnancom družstva a na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa v rozhodnom období vzťahoval Zákonník práce. Pre úpravu práv a povinností účastníkov tohto vzťahu, vo vzťahu k mzdovým nárokom žalovaného ako zamestnanca, je podstatný obsah pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva v znení jej Dodatku č. 10 upravila okrem základného nároku na mzdu právo žalovaného ako zamestnanca na odmenu, a to odmenu z dosiahnutého ročného prebytku hospodárenia vo výške 2%. Pracovná zmluva neustanovila žiadne ďalšie podmienky pre vznik nároku na odmenu. Je nesporné, že v roku 2008 bol dosiahnutý prebytok hospodárenia, z ktorého 2% predstavujú 1.928,15 eur. Odmena v rovnakej výške preto bola žalovanému vyplatená dôvodne, právo na jej vyplatenie sa opiera o uzatvorené pracovnú zmluvu vrátane Dodatku č. 10 a nepredstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobca počas konania, ako aj v podanom odvolaní, sám nevie jednoznačne uviesť, aká procedúra mala byť dodržaná pre vyplatenie odmeny žalovanému, keď uvádza, že o odmene malo rozhodnúť zhromaždenie delegátov podľa článku 4 ods. 1 písm. d/ Stanov družstva, resp. malo o odmene žalovaného rozhodnúť predstavenstvo podľa Zásad hospodárenia SBD z 1.12.2008. Stanovy družstva sú vnútorným predpisom družstva, ktorý upravuje vnútorné pomery družstva. Nevzťahujú sa pritom na zamestnancov, ale na členov a orgány družstva. Žalovaný však nebol v obchodnoprávnom vzťahu so žalobcom ako jeho člen, prípadne člen štatutárneho orgánu, preto bez výslovnej úpravy, resp. dohody účastníkov nemožno na postavenie žalovaného aplikovať Stanovy družstva. Právo žalovaného na vyplatenie predmetnej odmeny sa odvíja od pracovnej zmluvy a jej Dodatku č. 10 zo dňa 5.12.2007. Tento Dodatok nezakotvil pre vznik nároku na odmenu žiadne ďalšie podmienky okrem dosiahnutia prebytku hospodárenia v príslušnom kalendárnom roku. Pokiaľ žalobca má za to, že na vyplatenie odmeny je potrebné aplikovať predpis č. 1- Zásady hospodárenia prijaté 1.12.2008, ich aplikácia je vylúčená, najmä s ohľadom na časovú pôsobnosť zásad hospodárenia, ktoré môžu pôsobiť až do budúcna. V čase, keď bola medzi účastníkmi dohodnutá odmena pre žalovaného Dodatkom č. 10 k pracovnej zmluve, t.j. 5.12.2007, predpis č. 1 - Zásady hospodárenia SBD prijaté neboli. K ich prijatiu došlo až 1.12.2008, a preto sa nemôžu vzťahovať na dojednanie o odmene z 5.12.2007. Z uvedeného vyplýva, že takýto postup nemohol zodpovedať ani vôli účastníkov pri dojednávaní odmeny žalovaného v Dodatku č. 10 z 5.12.2007, keď v tomto čase zásady hospodárenia ešte neexistovali. Pre určenie práv a povinností účastníkov z pracovného pomeru žalovaného je preto rozhodujúca pracovná zmluva vrátane jej Dodatku č. 10 z 5.12.2007. Podľa tejto úpravy vzniklo žalovanému právo na odmenu za dosiahnutý prebytok hospodárenia vo vyplatenej výške. Rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania je preto vecne správny a krajský súd ho potvrdil. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania mu však nevznikli, preto mu krajský súd ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.