Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 3CoE/51/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611205558 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611205558.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, 851 01 Bratislava, zastúpeného MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti povinnému: S. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX A. E., pre vymoženie pohľadávky 5.174,08 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7Er/857/2011-15 zo dňa 1. augusta 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvého stupňa zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prvostupňový súd konštatoval, že pred súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Liškom sa dňa 3.6.2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 2097/11 na vymoženie pohľadávky vo výške 5.174,08 Eur s príslušenstvom priznanej rozhodcovským rozsudkom. S poukazom na ust. § 47 ods. 2 O.s.p, ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku a ust. § 25 ods. 4, § 51 ods. 3 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „zákon o rozhodcovskom konaní“) súd prvého konštatoval, že v každom štádiu konania súd na návrh alebo aj bez návrhu skúma, či sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti rozhodnutia a nakoľko nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti rozhodnutia, preskúmal správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti. Predseda rozhodcovského súdu na výzvu predložil fotokópiu doručenky, z ktorej bolo zistené pochybenie pri doručovaní rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol povinnému doručovaný do vlastných rúk na vyššie uvedenú adresu, zásielka sa však rozhodcovi vrátila s oznámením o neprevzatí v odbernej lehote a na základe uvedenej skutočnosti rozhodca vyznačil na rozsudku právoplatnosť dňom 12.1.2011 a vykonateľnosť 16.1.2011. Okresný súd z predložených listinných dôkazov dospel k názoru, že v rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručovaní a vyznačovaní právoplatnosti exekučného titulu. Na základe oznámenia poštového doručovateľa o neprevzatí v odbernej lehote nemohol rozhodca uplatniť tzv. fikciu doručenia a považovať zásielku za doručenú v deň, kedy bola vrátená súdu, aj keď sa povinný o tom nedozvedel. Zákon o rozhodcovskom konaní ukladá povinnosť doručiť žalobu a rozhodcovský rozsudok účastníkom do vlastných rúk, pričom nevylučuje možnosť náhradného doručovania. Preto možno v rozhodcovskom konaní použiť fikciu, podľa ktorej za splnenia určitých podmienok možno písomnosť považovať za doručenú, hoci sa adresát o zásielke ani nemusel dozvedieť. Zákon o rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje na ustanovenia O.s.p. Preto ak pri doručovaní zásielky do vlastných rúk nebol dodržaný postup uvedený v ust. § 47 ods. 2 O.s.p., nemožno považovať rozhodcovský rozsudok za účinne doručený a tým spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť. V prípade, ak doručovateľ adresáta zásielky určenej do vlastných rúk nezastihne, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upozorní, že mu príde doručiť písomnosť znovu v deň a hodinu uvedenú na tomto upozornení. Ak nie je adresát zastihnutý ani pri opätovnom doručovaní zásielky, poštový doručovateľ mu zanechá odkaz, že poštová zásielka je uložená na pošte do konca odbernej lehoty. V prípade, ak si adresát nevyzdvihne zásielku ani v odbernej lehote, táto sa považuje za doručenú v deň, keď sa vráti súdu, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie. Dodržanie uvedeného zákonného postupu musí byť preukázané na doručenke. Z predloženej fotokópie zásielky však okresný súd zistil, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetný exekučný titul má vadu formálnej vykonateľnosti a teda sa nestal dosiaľ vykonateľným. Uznesenie okresného súdu napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním oprávnený. Oprávnený uviedol, že exekučný súd správne poukázal na ust. § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Oprávnený ďalej uviedol, že podľa ust. § 13 zákona o rozhodcovskom konaní štatút stáleho rozhodcovského súdu upravuje okrem iného aj postup konania pred stálym rozhodcovským súdom. Vo veciach neupravených v rokovacom poriadku postupuje rozhodcovský súd podľa ustanovení predmetného zákona. V zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch sa strany dohodli, že spory medzi nimi vzniknuté sa budú posudzovať podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti poukázal oprávnený na § 9 bod. 8 a 9 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Oprávnený bol presvedčený, že exekučný titul formálnu vadu vykonateľnosti nemá a doručenie podľa neho prebehlo v súlade s rokovacím poriadkom. Preto oprávnený žiadal aby súd zmenil uznesenie tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu ustanovenom § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého uznesenia, spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení odvolateľa, dospel k záveru, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia prvostupňového súdu. Z ustanovenia § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. Uvedené ustanovenie obsahuje odkaz na § 45 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ si účastníci dohodli, resp. tak ustanovuje rokovací poriadok rozhodcovského súdu, že doručovanie rozhodcovského rozsudku možno vykonať odchylne od kogentného ustanovenia § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, nebolo možné na takéto ustanovenia prihliadať. Treba pripustiť, že rozhodcovské konanie môže byť v podrobnostiach regulované rokovacím poriadkom, tak ako na to poukazoval odvolateľ. Aj pri takejto úprave však nemožno pripustiť odchýlenie sa od ustanovení zákona, ktoré upravujú niektoré špecifiká rozhodcovského konania spôsobom neumožňujúcim použiť akékoľvek modifikácie. Tak je tomu aj v prípade vyššie citovaného ustanovenia § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré formuluje požiadavku na doručovanie rozhodcovského rozsudku do vlastných rúk s odkazom na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, a to bez možnosti akejkoľvek dohody o inom spôsobe doručovania. Podľa ust. § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní sa rozhodcovský rozsudok doručuje účastníkom vždy do vlastných rúk, pričom dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. Aj keď takéto znenie bolo do zákona o rozhodcovskom konaní prijaté novelizáciou (zákon č. 71/2009 Z.z.), tak podľa ust. § 54a predmetného zákona sa ustanovenia prijaté novelou použijú aj na konania začaté pred 1. júlom 2009. Doručenie do vlastných rúk je preto nutné vykonať podľa ust. § 45 a nasl. O.s.p. a nie je možné sa od tejto úpravy odkloniť žiadnou dohodu účastníkov. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď skúmal, či predmetný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - je formálne a materiálne vykonateľný. Následne okresný súd s poukazom na ust. § 47 ods. 2 O.s.p. dospel k správnemu záveru o vade formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, nakoľko postup rozhodcovského súdu pri doručovaní rozsudku nezodpovedal požiadavkám obsiahnutým v ust. § 47 ods. 2 O.s.p.. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v ust. § 47 ods. 2 O.s.p. je predpísané súčasné splnenie nasledovných podmienok: 1. možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená, 2. adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval, 3. doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), 4. druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, 5. adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, 6. adresát si zásielku počas jej uloženia nevyzdvihol. Pokiaľ z týchto podmienok nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. V prejednávanej veci z pripojenej obálky nevyplýva údaj o dni, kedy sa uskutočnil neúspešný pokus o doručenie, nevyplýva, že by bol vykonaný pokus o opätovné doručenie zásielky, ani údaj o uložení doručovanej písomnosti na pošte alebo orgáne obce. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd stotožnil s právnym názorom okresného súdu vysloveným v napadnutom uznesení, že rozhodca v takomto prípade nemohol uplatniť tzv. fikciu doručenia a považovať zásielku za doručenú dňom jej vrátenia súdu, aj keď sa o tom povinný nedozvedel. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.