Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611206019 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611206019.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. R., nar. XX.XX.XXXX a C. R. nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov matky: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, toho času L. XX, okres Z. H., a otca: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.10P/13/2011-44 zo dňa 19.10.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom, ktorými stanovil povinnosť otca prispievať na výživu maloletého H. a C., a povinnosť matky prispievať na výživu maloletého H., vyčíslil zameškané výživné m e n í tak, že otec sa zaväzuje od 1.3.2012 platiť výživné na maloletého H. a maloletého C. po 30,-Eur mesačne na každé dieťa, vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci k rukám matky. V ostatných výrokoch odvolaním nenapadnutých, ktorými zveril súd maloleté deti do výchovy matke, upravil styk otca s maloletými deťmi a rozhodol o trovách konania o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši upravil výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať na výživu maloletého H. od 11.9.2011 sumou 50,- Eur mesačne a na maloletého C. od 6.7.2011 sumou 40,- Eur mesačne, zároveň povolil otcovi splátky zameškaného výživného na maloletého C. v sume 103,55 Eur, splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,- Eur spolu s bežným výživným a na maloletého H. povolil splácať nedoplatok v sume 83,33 Eur taktiež v pravidelných mesačných splátkach 10,- Eur splatných spolu s bežným výživným. Súd uložil povinnosť matke prispievať na výživu maloletého H. R. za obdobie od 6.7.2011 do 10.9.2011 sumou 30,- Eur mesačne a tiež vyčíslil zameškané výživné sumou 65,16 Eur, ktoré povolil matke splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,- Eur. Prvostupňový súd tiež upravil styk otca s maloletými deťmi a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich úhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil súd s poukazom na ustanovenie Zákona o rodine § 36, § 62, § 65 a § 75 keď konštatoval, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a na právach a povinnostiach k maloletým deťom sa nevedia dohodnúť, resp. nie o všetkých právach a povinnostiach. Pri stanovení výšky výživného prihliadal súd na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie otec maloletých detí. Napadol výroky, ktorými súd stanovil výživné na maloletého H. a maloletého C. z dôvodu, že toto je neprimerane vysoké a nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok o výživnom a súvisiaci výrok o zameškanom výživnom tak, že súd mu určí prispievať výživné na každé dieťa po 30,-Eur mesačne. V súvislosti s tým upraví aj výšku zameškaného výživného. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník maloletých detí, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu v napadnutej časti považuje za správne, pretože plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. Z týchto dôvodov žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Pred odvolacím súdom rodičia maloletých detí uviedli, že sú schopní sa dohodnúť aj o výške výživného, pričom uviedli, že zameškané výživné, či už zo strany otca, alebo matky je zaplatené. Žiadali, aby v schválenej dohode bola stanovená povinnosť otcovi platiť výživné na každé maloleté dieťa vo výške 30,- Eur mesačne od 1.3.2012. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a v súlade s § 220 O.s.p. zmenil rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu odvolaním nenapadnuté, ponechal nedotknuté. Z preskúmavaného rozhodnutia a spisového materiálu, ako aj z výpovedí účastníkov pred odvolacím súdom, mal tento preukázané, že rodičia maloletých detí, nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. O právach a povinnostiach k maloletým deťom sa čiastočne dohodli a to o zverení detí do výchovy a opatery matke, o spôsobe styku a príprave detí na stretnutie. Pred odvolacím súdom sa rodičia maloletých detí dohodli aj o výške výživného, pričom dohoda rodičov nebola v rozpore so záujmami maloletých detí a preto ju súd schválil v celom rozsahu ( §36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine). Z uvedených dôvodov odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že schválil dohodu rodičov, na základe ktorej od. 1.3.2012 sa zaviazal otec prispievať na výživu maloletého H. a C. po 30,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci k rukám matky. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 224 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v tomto prípade konanie mohlo začať i bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.