Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21CoE/122/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611208656 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611208656.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený advokátom: JUDr. Roman Dula, R. XX, XXX XX H. H., proti povinnej: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o vymoženie pohľadávky 1.223,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 7Er/1504/2011-18, zo dňa 19.01.2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou č.k. 7Er/1504/2011-18, zo dňa 19.01.2012 okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní obsahuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a teda exekučný titul je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozpore so zákonom. V odôvodnení okresný súd konštatoval skutkový stav, že povinný uzatvoril s oprávnenou dňa 14.06.2007 zmluvu o úvere a o vydanie všadeplatíkarty, na základe ktorej oprávnený zriadil povinnej osobný účet a poskytol povinnej všadeplatíkartu so schválenou výškou úverového rámca 40.000,- Sk (1.327,76 Eur). Súčasťou predmetnej zmluvy boli obchodné podmienky Poštovej banky a.s. označené ako obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2007). Vzhľadom k tomu, že si povinná riadne a včas neplnila svoje povinnosti, oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde, pričom exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ a.s., Trnavská cesta 7, Bratislava zo dňa 01.07.2011 sp. zn. IBB0610124, ktorý odkazuje na Obchodné podmienky (bod 10.2.2. až 10.2.6.) a obchodné podmienky (čl. II. bod 11.2.) a bod 6 Zmluvy, z ktorého vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s.. V exekučnom titule bola uložená povinnej povinnosť na zaplatenie sumy 1.223,04 Eur, úrok vo výške 23% ročne zo sumy 1.223,04 Eur od 02.04.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.223,07 Eur od 02.04.2010 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 115,40 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru odo dňa 01.04.2010 vo výške 524,51 Eur, sumu dlžných poplatkov za zaslané upomienky a dlžné poistné 38,17 Eur, náhradu zaplateného poplatku za rozhodcovské konanie, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Okresný súd posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) uzatvorenú medzi oprávneným ako dodávateľom, ktorý pri uzatváraní úverovej zmluvy vykonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnou ako fyzickou osobou - nepodnikateľkou a zároveň ako spotrebný úver v zmysle § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd právne argumentoval, že v predmetnej veci založil rozhodcovský súd svoju právomoc na základe doložky, ktorá je v spotrebiteľských právnych vzťahoch neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá prípustnosť prejednávania a rozhodnutia sporov zo spotrebiteľských zmlúv výlučne iba pred rozhodcom ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľských zmluvách sa dostala do znenia Občianskeho zákonníka, až jeho novelou účinnou od 01.03.2010, ale to neznamená, že súd nemôže vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou zmluvou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve vzhľadom k tomu, že výpočet neprijateľných podmienok je príkladný a neuzavretý. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora rozsudok C-40/08 Asturcom č. 51. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby súd zrušil napadnuté uznesenie a aby bolo žiadosti súdneho exekútora vyhovené. Oprávnený nesúhlasí s argumentáciou, že rozhodcovská doložka by naplňovala text zákonného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovskú doložku nie je možné označiť ako neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská zmluva odpovedá požiadavke zákona, aby práva spotrebiteľa boli chránené, keď právomoc obecných súdov domáhať sa svojich práv vyplývajúcich z úverovej zmluvy nie je vylúčená a naopak ju rozhodcovská doložka priamo uvádza. Aplikáciou názoru súdu by došlo de facto k vylúčeniu akejkoľvek možnosti prejednať spory v spotrebiteľských veciach pred rozhodcovským súdom. Oprávnený namietal aj aplikáciu smernice, má za to, že eurokonformný výklad okresného súdu je v rozpore s vnútroštátnym právom a zasahuje do ústavozaručených práv a spôsobuje právnu neistotu. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Exekučný súd v každom štádiu konania skúma či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d), ako aj § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, môže byť exekučným titulom aj vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, pričom súd je oprávnený preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci. V prípade, ak rozhodcovský súd prehliadne túto svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v dôsledku ktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný exekučný titul. Odvolací súd poukazuje najmä na to, že oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 17.02.2009, pričom oprávnený zmluvu uzavrel ako podnikateľ v rámci predmetu svojho podnikania a povinný ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z uvedeného je zrejmé, že jednoznačne v súlade s ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka treba dotknutú zmluvu o úvere považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné. Súd sa nestotožňuje v odvolaní namietanou nesprávnou aplikáciu úniového práva okresným súdom. Argumentácia eurokonformným výkladom, ako ju uviedol okresný súd, odkazujúc na znenie smernice, je len podporná. Okresný súd neuviedol, že by rozhodcovské doložky boli pre spotrebiteľské zmluvy neprijateľné vo všeobecnosti. Problematickým v danom prípade boli okolnosti uzatvorenia rozhodcovskej doložky a čiastočne aj jej samotnej znenie. Rozhodcovská doložka bola dojednaná na vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne s povinným spolu s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Absentuje poučenie spotrebiteľa o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaní. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, na ktoré rozhodcovská doložka odkazuje. Odvolací súd má vážne obavy, že priemerný spotrebiteľ rozsiahle zmluvné podmienky vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ani len neprečíta, ak sa k nemu vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten je pritom dôležitý na zváženie dôsledkov rozhodcovskej doložky. Ak za takéhoto stavu oprávnený poukazuje na nečinnosť spotrebiteľa, odvolací súd je toho názoru, že je to o nepochopení judikatúry súdneho dvora. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora č. 40/2008 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL/Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom tento konštatoval, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tohto podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc, pretože rozhodcovská doložka bola neplatná. Z uvedených dôvodov je rozhodcovská doložka neplatná, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je nulitným právnym aktom a ako taký nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia. Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym zákonníkom, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať, tak ako to urobil súd prvého stupňa, prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Odvolací súd uznáva, že znenie rozhodcovskej doložky nevylučuje konanie na súde, avšak okolnosti jej uzatvorenia (nevýrazná súčasť všeobecných obchodných podmienok) a jej znenie (nedostatočné poučenie o všetkých následkoch podrobenia sa rozhodcovskému konaniu) spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, a teda v danom prípade je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou priečiacou sa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo/1/2012: Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje práva" alebo „zákony sú písané pre bdelých"). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a právnym ustanoveniam dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia, lebo rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý naň nemal právomoc a teda nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia. Správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto okresný súd neodňal opravnému možnosť konať pred súdom. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.