Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/42/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611209050 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611209050.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: L. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I. T., H. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kiapešom, Advokátska kancelária I. T., P. XXXX/XX, proti odporcovi: Residence, s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, IČO: 45 458 847, zastúpeného JUDr. Petrom Jančim, advokátom, so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, IČO: 37 979 957, v konaní o 2.000,- € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/115/2011-42 zo dňa 6.12.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 118,70 € v lehote 3 dní na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jaroslava Kiapeša. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozsudkom č.k. 6C/115/2011-42 zo dňa 6.12.2011 zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 2.000,- € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 6.9.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a zároveň navrhovateľovi priznal náhradu trov konania 593,76 €, ktoré je odporca povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Jaroslavovi Kiapešovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ požiadal odporcu o sprostredkovanie kúpy trojizbového bytu v Liptovskom Mikuláši. Navrhovateľ zaplatil odporcovi 1.4.2011 sumu 2.000,- € a účastníci túto sumu označili za „blokovací depozit“, keď z obsahu dohody uzavretej 1.4.2011 o zložení blokovacieho depozitu vyplýva, že táto platba sa mala započítať na úhradu kúpnej ceny nehnuteľnosti, a preto prvostupňový súd posúdil, že sa jednalo o zálohu na kúpnu cenu. K uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil. Odstúpenie od zmluvy v zmysle zákonného ust. § 48 ods. 1,2 OZ nemožno posudzovať ako porušenie zmluvnej povinnosti, ale jedná sa o výkon práva, ktoré vyplýva priamo zo zákona. Navrhovateľ od zmluvy odstúpil ústne, čo medzi účastníkmi bolo nesporné, a preto zmluva v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zrušila od začiatku a odporca je preto povinný vrátiť navrhovateľovi sumu 2.000,- €. Podľa zákonnej úpravy ust. § 544 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta je sankciou za nesplnenie zmluvnej povinnosti. Zmluvnú pokutu však nemožno dohodnúť pre prípad odstúpenia od zmluvy, nakoľko odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktorý vyplýva priamo zo zákona. Nie je preto možné sankcionovať zmluvnou pokutou právo navrhovateľa uzavrieť kúpnu zmluvu. Tým, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy, táto sa zrušila od začiatku a odporca by mal nárok iba na náhradu účelne vynaložených nákladov, no takýmito nákladmi nemôže byť preddavok na kúpnu cenu vo výške 2.000,- €. Účastníci sumu 2.000,- € síce označili ako „blokovací depozit“, ale dojednaná výška 2.000,- € je neprimeraná sledovanému účelu. Vzhľadom na situáciu na trhu s bytmi, keď prevažuje ponuka nad dopytom, rezervačný poplatok 2.000,- € je neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. Preto podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka potom nárok na vrátenie blokovacieho depozitu 2.000,- € z dôvodu, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, je nárokom z bezdôvodného obohatenia a tak súd návrhu vyhovel a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú sumu 2.000,- €. Keďže navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie blokovacieho depozitu vo výške 2.000,- € listom zo dňa 25.8.2011, v ktorom určil odporcovi lehotu na plnenie do 5.9.2011, v zmysle ust. § 563 OZ sa odporca dostal do omeškania nasledujúcim dňom, t.j. 6.9.2011. K tomuto dňu bola určená základná úroková sadzba ECB 1,50 % tak, že pri zvýšení o 8 % percentuálnych bodov súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania 9,5 % ročne od 6.9.2011 do zaplatenia. V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania od 26.8.2011 do 5.9.2011, návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania, keďže mal navrhovateľ úspech v prevažnej časti, rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal prvostupňovému súdu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že nesprávne zistil skutkový stav a navyše sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie. Podľa odvolateľa súd nesprávne právne posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom na základe Dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 1.4.2011 (ďalej len „dohoda“). Podľa názoru súdu túto dohodu je potrebné posudzovať podľa obsahu ako zmluvu o obstaraní veci v zmysle § 733 a nasl. Občianskeho zákonníka, no odvolateľ sa s týmto názorom nestotožňuje a trvá na tom, že dohoda nespĺňa zákonné náležitosti zmluvy o obstaraní, pretože v zmysle § 733 a nasl. Občianskeho zákonníka podstatnými náležitosťami zmluvy o obstaraní veci sú predmet obstarania, cena obstarania, doba obstarania, odmena za obstaranie. Z uvedeného ale vyplýva, že dohoda nesplnila podstatné náležitosti zmluvy o obstaraní veci, a preto ju nemožno takto právne posudzovať. Podľa názoru odvolateľa je potrebné dohodu posudzovať ako nepomenovanú zmluvu, ktorá sa svojim obsahom najviac podobá zmluve o budúcej zmluve, kde sa navrhovateľ zaväzuje, že v budúcnosti uzavrie s treťou osobou (vlastníkom bytu) kúpnu zmluvu na byt, ktorý je v dohode presne špecifikovaný. Je nepochybné, že úmyslom oboch zmluvných strán bolo zaviazať sa, že v budúcnosti uzatvoria presne špecifikovanú zmluvu a za tým účelom navrhovateľ zložiť aj zálohu na kúpnu cenu. Teda navrhovateľ nemal právo odstúpiť od dohody a v prípade, ak porušil svoju zmluvnú povinnosť, bol povinný zaplatiť odporcovi zmluvnú pokutu vo výške dohodnutého blokovacieho depozitu, t.j. vo výške 2.000,- €. Ak by aj teoreticky pripustili, že dohodu je možné posudzovať ako zmluvu o obstaraní veci v zmysle § 735 OZ, objednávateľ môže až do obstarania veci od zmluvy odstúpiť. Odvolateľ má za to, že v tomto prípade súd nesprávne zistil skutkový stav, pretože v čase uzavretia dohody už bol predmetný byt „obstaraný“, a teda navrhovateľ už nemal právo od zmluvy odstúpiť. Odvolateľ má za to, že navrhovateľ nikdy platne od dohody neodstúpil, t.j. nikdy nezaslal odporcovi odstúpenie od zmluvy a z tohto dôvodu považuje podanú žalobu za nedôvodnú vzhľadom na to, že navrhovateľ od zmluvy platne neodstúpil, a preto nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okrem uvedeného súdu v odôvodnení nijakým spôsobom neuviedol, ako postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Odôvodnenie, že navrhovateľ mal v konaní úspech v prevažnej časti, a preto súd rozhodol o náhrade trov podľa § 142 ods. 3 O.s.p. je neurčité, zmätočné a nedostatočné. Týmto postupom súdu bola podľa názoru odvolateľa porušené právo účastníka konania na súdnu ochranu, keď súd sa má v odôvodnení vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/05 z 16. marca 2005). Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne a súčasne zaviaže navrhovateľa na úhradu trov konania a to prvostupňového vo výške 473,76 € a odvolacieho 237,15 €. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu, rozsudok považuje za vecne správny a zákonný a navrhuje, aby ho krajský súd potvrdil. V prvom rade zdôraznil, že bez ohľadu na to, o aký zmluvný typ medzi navrhovateľom a odporcom išlo, zmluvnú pokutu nie je možné dojednať pre prípad odstúpenia od zmluvy. Dôvodné odstúpenie od zmluvy nepredstavuje porušenie povinnosti ale výkon práva, a preto nemôže byť sankcionované. Zároveň výška zmluvnej pokuty na odstúpenie je v rozpore s dobrými mravmi a je zjavne neprimeraná. Odporca si mohol uplatniť v spojitosti s odstúpením zo strany navrhovateľa náhradu vzniknutých nákladov, ktoré mu vznikli. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy počas prvostupňového konania, rozporované nebolo až do podaného odvolania odporcu, čo je podľa názoru navrhovateľa z jeho strany účelové. Avšak zo súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ ústne odstúpil od zmluvy uzatvorenej medzi ním a odporcom, čo odporca nevyvracal. K trovám konania konajúci súd taktiež správne rozhodol, keď priznal celú výšku uplatňovaných trov, ktoré navrhovateľovi vznikli, nakoľko navrhovateľ bol v prevažnej miere úspešný. Súd mu nevyhovel, len čo sa týka úroku z omeškania. S poukazom na uvedené navrhuje, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a zároveň si navrhovateľ uplatňuje trovy odvolacieho konania vo výške 118,70 € za jeden úkon právnej služby po 91,29 € + 20 % DPH a režijný paušál 7,63 € + 20 % DPH, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jaroslava Kiapeša. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2, 4 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v odvolacom konaní, konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Keďže odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa žiadne pochybenie, nemohol prisvedčiť odvolateľovi, ktorého odvolanie nepovažoval za dôvodné. S poukazom na citované ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ďalšie odôvodnenie nevyhotovuje. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby za písomné vyjadrenie k odvolaniu, došlo súdu 30.1.2012, v celkovej výške 118,70 € (91,29 € + 7,63 € + 20 % DPH) v súlade s vyhl. č. 685/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré je povinný odporca uhradiť v lehote 3 dní na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jaroslava Kiapeša podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.