Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/100/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611209111 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611209111.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: CREATIVE SCREAM, s.r.o., so sídlom Štúrova 17, 031 80 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 372 200, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Koníčekom, advokátom, so sídlom A. B. X, XXX XX J., IČO: 37 807 439, proti žalovanému: METALIPT s.r.o., sídlom Uhorská Ves 188, Uhorská Ves 032 03, IČO: 45 476 900, zastúpenému splnomocneným zástupcom Danielom Mlynčekom, nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. XXX, XXX XX E. P., v konaní o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/190/2011-30 zo dňa 28.11.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/190/2011-30 zo dňa 28.11.2011 potvrdzuje. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 66,32 Eur za trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Miroslava Koníčeka, advokáta, so sídlom A. B. X, XXX XX J., IČO: 37 807 439. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť - nebytové priestory nachádzajúce sa v budove skladu, súp. č. 891, postavenej na parcele č. C-KN 1730/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 925 m2, k.ú X., mesto E. F., zapísanej Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania 376,04 Eur, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť advokátovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na právnu úpravu v § 261 ods. 1, 6, § 13 ods. 1, § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 116/1990 Zb.“), § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory v budove skladu súp. č. 891, postavenej na parcele C-KN č. 1730/3, pozemku vo výmere 925 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXX, Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, obec E. F., katastrálne územie X.. Žalovaný netvrdil, že so žalobcom uzavrel písomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, ani nenavrhol dôkaz na preukázanie existencie písomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Podmienkou platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov je jej písomná forma, pokiaľ nie je dodržaná písomná forma zmluvy o nájme nebytových priestorov, je takýto právny úkon absolútne neplatný. Za stavu, keď nebola preukázaná existencia písomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, okresný súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nebytové priestory, ktoré užíva bez platne uzavretej písomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory, má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníctva neoprávnene zasahuje a teda môže sa domáhať vypratania nebytových priestorov voči tomu, kto tieto priestory neoprávnene užíva. Ako irelevantná, vo vzťahu k predmetu žaloby, bola vyhodnotená okresným súdom skutočnosť, že žalobca ako vlastník nebytových priestorov vystavoval faktúry za užívanie nebytových priestorov, a že ich žalovaný uhrádzal, lebo ani preukázanie takejto skutočnosti nemohlo viesť k záveru o vzniku zmluvy o nájme nebytových priestorov, pokiaľ nebola uzavretá v písomnej forme v súlade so zák. č. 116/1990 Zb. O náhrade prvostupňových trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd zrušil. Nájomná zmluva predchádzajúceho nájomcu, spoločnosti STEELWORK, s.r.o., podľa ústnej dohody so zástupcom žalobcu mala byť upravená pre spoločnosť METALIPT, s.r.o., ako nástupníckeho nájomcu. Nájomnú zmluvu mala „upraviť“ spoločnosť CREATIVE SCREAM, s.r.o., z dôvodu „upravenia“ výšky nájmu, ktoré vychádzalo z nedodržania stavebných úprav objektu zo strany prenajímateľa. Vzhľadom na tieto dohody žalovaný, ako nájomca, vyplácal prenajímateľovi nájomné v dohodnutej výške. Na základe dohôd boli prevedené nájomcom úpravy objektu k uloženiu technológie a zveľadeniu objektu, ktoré nie je možné v krátkom časovom období demontovať. Zo strany prenajímateľa nedošlo k zabezpečeniu novej vodovodnej prípojky a úpravy vykurovania vo výrobných priestoroch, ako bolo dohodnuté. Nájomná zmluva prenajímateľa mala byť upravená vzhľadom k tomu, že nájomcovi vznikli vyššie finančné náklady na prevádzkovanie sčasti nefunkčného objektu. „Postup súdu považujeme za nesprávny z dôvodu neuznania prvotných ústnych dohôd medzi prenajímateľom a nájomcom pre vytvorenie riadnej nájomnej zmluvy, na základe ktorých bolo vyplácané nájomné prenajímateľovi.“ K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní jeho právneho zástupcu z 27.01.2012 (č.l. 42 spisu) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Pred súdom prvého stupňa bolo bez pochýb preukázané, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov špecifikovaných v petite žaloby. Žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz, potvrdzujúci písomnú formu zmluvy o nájme nebytových priestorov. Žalovaný o skutočnosti, že žalobca sa domáhal vypratania nebytových priestorov, špecifikovaných v žalobe, mal vedomosť minimálne od prevzatia žaloby. Technológie žalovaného sa nachádzajú v nebytových priestoroch, na ktoré nemá vplyv počasie, a stále je dostatok času tieto technológie demontovať. Medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov a povinnosť žalobcu zabezpečiť novú vodovodnú prípojku a upraviť vykurovanie v prospech žalovaného, nevplývala zo žiadneho právneho predpisu, keďže žalovaný nemal žiadny právny titul, aby sa domáhal takého plnenia od žalobcu, pretože medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 za, 0 proti, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie. V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. V súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/100/2012- 55 zo dňa 02.05.2012 v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení i písomnosťou krajského súdu zo dňa 02.05.2012 na č.l. 56 spisu a na internetovej stránke krajského súdu. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a z nich tých relevantných dôvodov, ktoré boli predmetom obrany žalovaného pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti žalovaného vypratať nehnuteľnosť - nebytové priestory nachádzajúce sa v budove skladu, súp. č. 891, postavenej na parcele č. C-KN 1730/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 925 m2, k.ú. X., mesto E. F., zapísanej Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje primárne na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Nosným odvolacím dôvodom bolo posúdenie platnosti ústnych dohôd o nájme nebytových priestorov tvrdených žalovaným, z ktorých žalovaný odvodzoval právo na užívanie predmetných nebytových priestorov, za stavu neexistencie písomnej zmluvy o nájme predmetných nebytových priestorov užívaných žalovaným. Pre posúdenie platnosti tvrdených ústnych dohôd žalovaným, viažucich sa k nájmu nebytových priestorov, odvolací súd vychádzal z nasledovnej právnej úpravy, ktorú napriek tomu, že bola citovaná v napadnutom rozsudku okresného súdu, považoval za nevyhnutné zopakovať. Podľa § 118 OZ, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory. Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 720 OZ, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. Podľa § 3 zák. č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. Krajský súd zhodne s okresným súdom konštatoval, že nespornou v konaní zostala skutočnosť, že vlastníkom nebytových priestorov, ktoré mali byť predmetom žalovaným tvrdeného zmluvného vzťahu - nájmu nebytových priestorov medzi účastníkmi, je žalobca, a že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov; napriek tomu žalovaný predmetné nebytové priestory užíva. Okresný súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi nebola uzavretá písomná zmluva, ktorej predmetom by bol nájom špecifikovaných nebytových priestorov, z ktorých dôvodov potom následne uložil povinnosť žalovanému vypratať nebytové priestory, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu, ktoré žalovaný užíval bez toho, aby bola uzavretá platná nájomná zmluva, ktorá by spĺňala všetky zákonom požadované náležitosti. Pokiaľ aj bola tvrdená žalovaným ústna dohoda ohľadom tvrdeného nájmu nebytových priestorov, táto zostala len v rovine tvrdení, tak krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu, že takáto dohoda nemôže tvoriť podklad pre konštatovanie o platne uzavretom záväzkovom vzťahu, ktorého predmetom by bol nájom nebytových priestorov, teda titul na základe ktorého by bol žalovaný oprávnený užívať predmetný nebytový priestor. Správnosť tohto záveru dotvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2 Cdo 61/2005, v zmysle ktorého podmienkou platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov je jej písomná forma a určité obsahové náležitosti ustanovené v § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. Týmito náležitosťami sú predmet a účel nájmu, výška a splatnosť nájomného a spôsob jeho platby. O určovaní výšky nájomného platí hlavne ustanovenie § 7 zákona č. 116/1990 Zb., takže môže byť závislá len od dohody účastníkov zmluvy. Pre úplnosť krajský súd považuje za podstatné uviesť, že ak by aj žalovaný preukázal existenciu ústnej dohody, týkajúcej sa pokračovania nájmu nebytových priestorov žalovaným po predchodcovi, STEELWORK, s.r.o., takáto dohoda, preukázaná len v ústnej forme, by zostávala bez vplyvu na už prijatý záver, že žalovaný predmetné nebytové priestory užíva v rozpore s právnou úpravou, pretože pre platnosť nájomného vzťahu, ktorého predmetom sú nebytové priestory, sa v súlade so zák. č. 116/1990 Zb. považuje len zmluva uzavretá v písomnej forme. Vzhľadom na eurokonformný prístup poukazuje krajský súd len podporne i na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 26Cdo 4035/2010 zo dňa 20.07.2011, v zmysle ktorého na základe § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné zamietnuť žalobu na vypratanie nebytových priestorov, ak je zmluva o nájme absolútne neplatná. Krajský súd sa nestotožnil s odvolacím dôvodom žalovaného, že okresný súd postupoval nesprávne, keď neuznal ústne dohody medzi sporovými stranami. Z priebehu konania pred súdom prvého stupňa a z vykonaného dokazovania, dôvodov napadnutého rozsudku, bolo zrejmé, že okresný súd sa vysporiadal s uplatneným nárokom žalobcu, ním doloženými dôkazmi, ako aj s obranou žalovaného, ktorá však zostala len v rovine tvrdení. Dokazovanie vykonal okresný súd v intenciách návrhov účastníkov v prvostupňovom konaní a vyhodnotil ich v súlade s § 132 OSP. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca v predmetných nebytových priestoroch nezabezpečil novú vodovodnú prípojku a úpravu vykurovania tak ako bolo dohodnuté, krajský súd uvádza, že vznik takejto povinnosti žalobcu v konaní nebol preukázaný, keďže nebol preukázaný jej zmluvný základ medzi účastníkmi, z čoho vyplýva, že žalovaný nebol oprávnený požadovať po žalobcovi jej splnenie, navyše za stavu, ak nepreukázal ani existenciu platne uzavretého nájomného vzťahu. V zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP si žalovaný nesplnil dôkaznú povinnosť vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, uvádzanému v rámci jeho procesnej obrany napriek tomu, že dôkazné bremeno ohľadom takto uplatnenej obrany, bolo na ňom. Ak obrana žalovaného zostala v prvostupňovom konaní len v rovine tvrdení, bez jej preukázania, hoci bol žalovanému vytvorený dostatočný priestor, v rámci ktorého dôkazy nedefinoval, neoznačil, nekonkretizoval, potom nebolo možné podané odvolanie ani v tejto časti vyhodnotiť ako relevantné a opodstatnené. Z dôkaznej situácie, ktorá bola produkovaná účastníkmi v prvostupňovom konaní, bol nevyhnutný záver okresného súdu o uložení povinnosti žalovanému vypratať nebytové priestory a z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní, vo väzbe na vyššie uvedené dôvody, nebolo možné rozhodnúť inak, než napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP. Pre úplnosť odvolací súdu uvádza, že ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že predmetná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP o možnosti vykonania výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci, ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. V zmysle vyššie uvedených relevantných záverov odvolací súd nezistil, že by uložením povinnosti žalovanému vypratať predmetné nebytové priestory došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej pre nesprávne posúdenie veci, ani z iných, odvolateľom vytýkaných dôvodov. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci, pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej, bol potvrdený ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP, tiež za situácie, že vo vecnej rovine rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania nebolo žalovaným osobitne napadnuté. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý uskutočnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania vo vyjadrení zo dňa 27.01.2012 (č.l. 42 spisu) a vyčíslil ich. Priznaná náhrada odvolacích trov pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby advokáta podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov, 1 x 58,69 Eur tarifnej odmeny za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného + 1x režijný paušál 7,63 Eur. Celkové dôvodné trovy odvolacieho konania boli priznané v sume 66,32 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.