Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/16/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611209833 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611209833.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. M., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov Q. B., nar. X.XX.XXXX, bytom A. P. XXX, štátny občan SR a Ing. arch. H. M., nar. X.X.XXXX, bytom P. X, T., štátny občan SR zastúpený spoločnosťou InLaw, s.r.o., so sídlom Dobšinského 20, 811 05 Bratislava, IČO: 36 716 979, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 4P/226/2011-122 zo dňa 20.12.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozsudkom č.k. 4P/226/2011-122 zo dňa 20.12.2011 zmenil rozsudok tamojšieho súdu č.k. 3P/106/2005-34 zo dňa 16.11.2005 tak, že počnúc od 1.10.2011 je otec prispievať na výživu maloletej C. M., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným a to sumou 300,- € mesačne vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zameškané výživné za obdobie od 1.10.2011 do 31.12.2011 vo výške 300,- € súd povolil otcovi splácať v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou výroku tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že návrh matky, ktorá sa domáhala svojim návrhom zvýšenia výživného na mal. C. na sumu 500,- € mesačne od 1.10.2011 je dôvodný čiastočne. Bolo zistené, že naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 3P/106/2005-34 zo dňa 16.11.2005, ktorým súdu uložil otcovi prispievať na výživu maloletej 3.500,- Sk mesačne, t.j.116,18 €. Otec na základe vzájomnej dohody s matkou prispieva na maloletú mesačne čiastkou 200,- € od augusta roku 2010. Prvostupňový súd porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúceho rozhodovania a rozhodovania súčasného a konštatoval, že maloletá v čase posledného rozhodovania súdu navštevovala základnú školu v obci, v ktorej mala trvalý pobyt a v súčasnosti navštevuje strednú školu, s čím náklady na zabezpečenie jej základných životných potrieb vzrástli. Do školy denne dochádza, teda má zvýšené výdavky na cestovné vo výške 40,32 € mesačne (21x1,92 € ). K zmene pomerov došlo na strane matky, ktorá z objektívnych dôvodov prišla o zamestnanie, poberá dávku v nezamestnanosti po dobu šiestich mesiacov vo výške 246,- € a prídavok na dieťa vo výške 22,- € mesačne. Matka má zníženú pracovnú schopnosť vzhľadom na svoj zdravotný stav, preto jej možnosť uplatniť sa trhu práce je nižšia. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom mal príjem čistý 1.617,51 € a v súčasnej dobe má príjem 2.097,80 €, čo je nárast o 480,28 €. Prvostupňový súd konštatoval, že čím je vyššia životná úroveň rodiča, tým musí byť vyššia aj životná úroveň dieťaťa, ktoré je na neho odkázané na výživu. Rodičia okrem maloletej iné vyživovacie povinnosti nemajú. Súd zobral do úvahy, že otcovi sa zhoršil zdravotný stav, tento dopláca na lieky 50,- € a za fyzioterapeuta 100,- €, čo sú jeho oprávnené výdavky. Za oprávnené výdavky ďalej zohľadnil náklady na pohonné hmoty, nakoľko do práce dochádza, pracuje mimo miesta svojho trvalého bydliska v Rakúsku, preto súd dospel k záveru, že suma 300,- € zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného rodiča ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, teda kritériám uvedeným v § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že výživné neslúži len k uspokojovaniu výživy v užšom slova zmysle, ale aj nákladov na ošatenie, obutie, na prípravu na budúce povolanie, na uspokojenie rekreačných, športových, kultúrnych a spoločenských potrieb dieťaťa. Súd v prospech otca zohľadnil, že tento prispieva aj nad rámec výživného a to finančne a vecnými plneniami, ale tým, že sa s dcérou nestretáva a ani ho maloletá nenavštevuje počas školských prázdnin, celá osobná starostlivosť je výlučne len na matke. Pokiaľ sa týka majetkových pomerov matky, nebolo preukázané, že by táto mala so svojho majetku výnos, napr. nájomné za nehnuteľnosti. Výšku takto určenej vyživovacej povinnosti súd určil od 1.10.2011 v súlade s návrhom matky, čím otcovi vzniklo zameškané výživné vo výške 300,- €, ktoré povolil splácať v 50,- € mesačných splátkach s tým, že na ochranu oprávnených záujmov maloletej zároveň určil, že ak súd neuhradí čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 300,- € mesačne a vytýkal prvostupňovému súdu, že sa pri hodnotení predložených dôkazov neriadil rovnakými úvahami, resp. rovnakým spôsobom sa nevysporiadal s tvrdeniami a dôkazmi oboch účastníkov konania týkajúcich sa ich zdravotného stavu. V prípade navrhovateľky súd bez bližšieho odôvodnenia a bez podloženia relevantných dôkazov skonštatoval, že navrhovateľka má zníženú pracovnú schopnosť a uviedol, že jej možnosť uplatniť sa trhu práce je nižšia. Na druhej strane v jeho prípade súd skonštatoval, že rovnako sa otcovi zhoršil zdravotný stav, čo preukázal predložením lekárskych správ. V prípade navrhovateľky uviedol, že má do budúcnosti zhoršenú možnosť uplatniť sa na trhu práce, t.j. nájsť si zamestnanie a zvýšiť tým svoje príjmy, no v jeho prípade súd toto konštatovanie do budúcnosti opomenul, resp. naň neprihliadal a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že on svoje zdravotné problémy súdu presne špecifikoval, predložil o nich relevantné potvrdenia a tiež poukázal na svoj vek. Odvolateľ má za to, že jeho zdravotné problémy s prihliadnutím na vek, keď vo februári 2012 dosiahol 61 rokov, t.j. takmer dôchodkový vek, čo mu do budúcnosti nedovoľuje nájsť si lepšie zamestnanie a teda jeho možnosť uplatnenia sa na trhu práce je v porovnaní s navrhovateľkou nepochybne omnoho nižšia, ak vôbec nejaká je a to minimálne s prihliadnutím na jeho vek a jej vek. Preto odvolateľ má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov týkajúcich sa zdravotného stavu oboch účastníkov konania k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo sa prejavilo v tom, že pri určení výživného v nedostatočnej miere v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadal na jeho schopnosti a možnosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súd aj určení nárastu jeho životnej úrovne. Poukázal na to, že pokiaľ mal v roku 2005 čistý príjem 1.617,51 € pri výmennom kurze eura voči slovenskej korune vo výške 38,864 Sk, predstavuje tento mesačný príjem po prepočítaní sumu vo výške 62.862,91 Sk. Jeho aktuálny priemerný mesačný príjem vo výške 2.097,80 € pri prepočítaní konverzným kurzom predstavuje sumu 63.198,32 Sk, teda rozdiel v príjmoch je 335,41 Sk, t.j. 11,13 €, keďže hodnota eura v roku 2005 oproti súčasnosti poklesla takmer o 24 %. Je teda zrejmé, že jeho životná úroveň tak, ako je uvedené v odôvodnení rozsudku, nie je vyššia, resp. nevzrástla v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval záver súdu na zvýšenie výživného na sumu 300,- € mesačne. Navyše prvostupňový súd pri posudzovaní výšky jeho mesačného príjmu nevzal v dostatočnom rozsahu do úvahy skutočnosť, že jeho pevný mesačný plat je len vo výške 1.455,42 € a druhá časť jeho platu, tzv. variabilná časť príjmu je závislá výlučne od množstva predaného nábytku, t.j. od obratu, ktorý dosiahne. Ďalej vytýka súdu, že v dostatočnom rozsahu neprihliadol na skutočnosť, že pracuje mimo miesta svojho trvalého bydliska - v Rakúsku a z toho dôvodu má v značnej miere zvýšené svoje výdavky. Opomenul vziať do úvahy ako oprávnené výdavky jeho mesačné výdavky na stravu, ktoré má v Rakúsku minimálne vo výške 200,- € mesačne, na Slovensku vo výške 100,- € mesačne. Stravovanie musí prispôsobovať svojmu zdravotnému stavu a lekárom nariadenej špeciálnej diéte. Nevzal tiež do úvahy jeho mesačné výdavky týkajúce sa na obuv, ošatenie a skutočnosť, že prispieva svojej 83-ročnej matke mesačne sumou vo výške 80,- €, nakoľko má nízky dôchodok a potrebuje jeho pomoc. Nedostatočne sa tiež vysporiadal so skutočnosťou, že pracuje v Rakúsku a vzhľadom na jeho pracovný čas, ktorý mu nedovoľuje každý deň sa vracať späť do jeho bytu v T., je nútený počas týždňa bývať v podnájme vo Viedni, z čoho vyplýva, že väčšinu času žije v Rakúsku. Súd teda nebral do úvahy výšku životných nákladov, ktorú mal v T. a predovšetkým vo Viedni, kde pracuje, oproti výške životných nákladov, ktoré má navrhovateľka vo svojom bydlisku. Navrhovateľka figuruje ako podielová spoluvlastníčka viacerých nehnuteľností a súd neúplne zistil skutkový stav, keď nežiadal od navrhovateľky preukázať majetkové pomery a tak skonštatovanie súdu o majetkových pomeroch navrhovateľky je nedostatočné a nepresvedčivé, pretože nie je zrejmé, akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Navyše podľa poznámky uvedenej na LV č. XXX pre k.ú. A. P., na ktorom je zapísaný rodinný dom, v ktorom navrhovateľka spolu s dcérou býva, je ako iný údaj uvedené prístavba a nadstavba k rodinnému domu č. súp. XXX - LV XXXX a na LV č. XXXX je uvedená prístavba a nadstavba č. súp. XXX, ktorej vlastníkom je zomretý otec navrhovateľky. Aj na základe tejto skutočnosti má odvolateľ za to, že prvostupňový súd pochybil, keď neúplne zistil skutkový stav veci. Odvolateľ zdôraznil, že je nepochybné, že si svoju vyživovaciu povinnosť k dcére plní riadne, včas a dobrovoľne, aj nad rámec výšky vyživovacej povinnosti určenej súdom. Na výživné prispieva nielen pravidelnými mesačnými platbami, ale aj jednorazovými čiastkami a materiálnymi plneniami, pričom túto skutočnosť navrhovateľka ani nespochybňovala. Taktiež sa pravidelne informuje o školských výsledkoch dcéry prostredníctvom jej elektronickej žiackej knižky ako aj oslovením jej triednej učiteľky. Preto v súvislosti s vyhodnotením jeho vzťahu k maloletej má za to, že prvostupňový súd mal v tejto veci požiadať o vyjadrenie kolíznej opatrovníčky. S poukazom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť prispievať na výživu mal. dcéry C. zvýšeným výživným sumou 250,- € mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že zvýšenie výživného je na prospech mal. C.. V konaní bolo nepochybne preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodnil nevyhnutnosť upraviť výšku výživného primerane potrebám maloletej. Navrhol preto rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že od 20. januára 2012 má priznaný invalidný dôchodok vo výške 50 %, čo je ochotná dokladovať súdu kedykoľvek na výzvu. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že má obmedzenú pracovnú schopnosť. Pokiaľ má otec maloletej zdravotné problémy, ale je preukázané, že je práceschopný, sám sa vyjadril, že nemá úspory, no potom je otázne, kto mu platí nové auto, nové dvere, kotol na kúrenie, čo dáva do pozornosti súdu. Už v čase, keď sa s ním zoznámila, mu málo chýbalo k jednému miliónu Sk. Ona peniaze nemá na právnika tak, ako otec maloletej, ktorý sa dal zastupovať advokátskou kanceláriou. Ak si odporca zisťoval na katastri jej majetkové pomery, tak určite zistil, že je podielovou spoluvlastníčkou domu, no tento má narušenú statiku, pleseň na stenách, kvapkajúce radiátory, staré okná, deravú strechu. Aj pozemok je v podielovom spoluvlastníctve, ale aspoň majú strechu nad hlavou. Uvedené nie je dôvodom na závisť, veď on má zmodernizovaný byt v centre T., chalupu s veľkou záhradou v H. R.. Vie, že jeho rodičia mali vílu na R. ulici. Ona mu to všetko praje, nech si to užíva v zdraví, keď je na tom tak dobre po finančnej stránke, má za to, že ich dcéra má tak isto právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2, 4 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Aj podľa odvolacie súdu v konaní bolo nepochybne preukázané, že je dôvodné zvýšiť výživné na mal. C., nar. XX.X.XXXX, na sumu 300,- € mesačne. Táto suma zodpovedá oprávneným potrebám maloletého dieťaťa a schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľovi ani pokiaľ ten zdôvodňoval skutočný svoj reálny príjem vzhľadom na pokles hodnoty eura. Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že uvažovanie odvolateľa týmto smerom je výslovne alibistické, zamerané len na zachovanie a udržiavanie svojej životnej úrovne bez zreteľa na zohľadnenie záujmu maloletého dieťaťa, ktoré má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Odvolací súd v rozhodnutí prvostupňového súdu nezistil pochybenie a keďže sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ďalšie odôvodnenie nevyhotovuje. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.