Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/210/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611211883 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611211883.1
Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Štefan Grenčík, s miestom podnikania 013 03 Krasňany 260, IČO: 17 820 260, proti žalovanému: JUDr. Eva Plichtová, so sídlom kancelárie C. XXXX, XXX XX H. V., správca konkurznej podstaty dlžníka: U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX U., podnikajúcemu pod obchodným menom Vojtech Zubaj, VOJSTAV - STAVEBNÁ OBCHODNÁ ČINNOSŤ, s miestom podnikania Múrna 890, 032 61 Važec, IČO: 10 856 358 (t.č. s pozastavenou činnosťou), v konaní o zaplatenie 9.563,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/24/2012-27 zo dňa 04.04.2012, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/24/2012-27 zo dňa 04.04.2012 v napadnutom výroku I/ o zastavení konania a vo výroku III/ o vrátení súdneho poplatku žalobcovi p o t v r d z u j e .
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/24/2012-27 zo dňa 04.04.2012 v napadnutom výroku II/ o trovách prvostupňového konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I/ konanie zastavil. Výrokom II/ žalobcovi priznal náhradu trov prvostupňového konania vo výške 522,70 Eur za trovy právneho zastúpenia s tým, že žalovaný je povinný ich zaplatiť advokátovi žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V tom čase bol splnomocneným právnym zástupcom žalobcu advokát JUDr. Ján Siget, so sídlom F. X, XXX XX A. (t.č. s pozastavenou činnosťou advokáta). Výrokom III. okresný súd rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia sa prostredníctvom príslušného daňového úradu vracia žalobcovi súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 573,50 Eur. Poukázal na žalobu, doručenú okresnému súdu 14.12.2011, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému - dlžníkovi Vojtech Zubaj, VOJSTAV - STAVEBNÁ OBCHODNÁ ČINNOSŤ, s miestom podnikania Múrna 890, 032 61 Važec, IČO: 10 856 358 (ďalej len „dlžník“), nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 9.563,12 Eur s 12 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.808,50 Eur od 30.07.2008 do zaplatenia, zo sumy 5.332,60 Eur od 12.09.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.422,02 Eur od 15.10.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania za súdny poplatok z návrhu na začatie konania a za trovy právneho zastúpenia. Žalobca si uplatňoval predmetné peňažné pohľadávky na základe vystavených splatných faktúr č. 280179, 280216, 280217, 280271 z titulu vykonanej prepravy drevnej hmoty - guľatiny, spojenej s nakladaním a vykladaním hydraulickou rukou. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu v podaní žalobcu doručenom 15.03.2012 (č.l. 26 spisu) a ust. § 96 ods. 1, 2, 3 OSP okresný súd konanie zastavil. O trovách prvostupňového konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá OSP s tým, že žalovaný procesným spôsobom zavinil, že pre späťvzatie žaloby bolo konanie zastavené. Z listinných dôkazov (faktúr) mal okresný súd za zistené, že nárok žalobcu uplatnený žalobou, bol uplatnený dôvodne. Z tohto dôvodu má žalobca právo na náhradu vzniknutých
trov konania. Priznaná náhrada trov prvostupňového konania na strane žalobcu spočívala len v trovách právneho zastúpenia, keďže súdny poplatok zaplatený pri podaní žaloby, bol žalobcovi vrátený v plnom rozsahu v zmysle § 11 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že vyhlásením konkurzu sa v zmysle ust. § 47 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), súdne konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, teda majetku úpadcu prerušujú ex lege a nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. V dobe, keď je konanie prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzného konania na majetok úpadcu, nie je súd oprávnený rozhodnúť ani o zastavení konania pre späťvzatie žaloby (Stanovisko Občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky zo 17. júna 1998, Cpjn, 19/98, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk 7/1998, XXIV, st. 366). Bez ohľadu na vyššie uvedené, vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia žalovaný poukázal na skutočnosť, že úpadca svojím konaním nezavinil, že žalobca vzal žalobu späť. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že úpadca procesným postupom zavinil, že pre späťvzatie žaloby bolo konanie zastavené, za situácie, keď mal z listinných dôkazov predložených žalobcom preukázané, že nárok uplatnený žalobou, bol dôvodný. Žalovaný bol názoru, že v danom konaní, ktoré bolo prerušené ex lege v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, nenastala situácia, ktorú OSP v ust. § 146 ods. 2 prezumuje. Situáciou v zmysle predmetného ustanovenia by bola tá právna skutočnosť, ak by po podaní žaloby žalovaný čiastočne alebo úplne uhradil svoj peňažný záväzok. Úpadca však nezavinil, že konanie, hoci aj konanie o dôvodnej žalobe, súd zastavil pre späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Toto konanie malo byť už skôr prerušené s odkazom na § 47 ods. 1 ZKR. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu.
K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch I/ a III/ potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie a vo výroku II/ o trovách prvostupňového konania zmenil podľa ust. § 220 OSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia odvolacieho súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia bolo napadnuté uznesenie okresného súdu preskúmavané v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 30.04.2012.
Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia okresného súdu sa odvolací súd oboznámil s obsahom spisového materiálu, podľa ktorého zistil, že na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 14.12.2011 bola doručená žaloba žalobcu o zaplatenie 9.563,12 Eur s príslušenstvom. Skôr než vo veci došlo k vydaniu platobného rozkazu, či k vykonaniu nariadeného pojednávania na deň 09.03.2012, v súvislosti s prerušením konania vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, žalobca v podaní z 13.03.2012, ktoré došlo na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 15.03.2012, zobral žalobu v celom rozsahu späť a požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku.
Krajský súd uvádza, že aj keď po začatí súdneho konania bol na žalovaného vyhlásený konkurz, a to uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 4K/36/2011 zo dňa 10.02.2012, táto okolnosť nezasahuje do dispozície žalobcu zobrať žalobu späť, a preto bolo možné k takémuto dispozitívnemu úkonu žalobcu prihliadať za aplikácie ust. § 96 ods. 1, 2, 3 OSP a konanie zastaviť. Odvolací súd v súvislosti s účinkami
vyhláseného konkurzu na žalovaného podľa § 47 ods. 1 ZKR uvádza, že ak sa aj predmetné súdne konanie prerušilo, tak podľa ust. § 111 ods. 1 OSP sa nevykonávajú len pojednávania, neplynú lehoty podľa tohto zákona, avšak nie je vylúčená dispozícia so žalobou žalobcom, a to jej späťvzatie, ktorému úkonu nebránia ani účinky ust. § 47 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 111 ods. 1 OSP.
Odvolací súd ďalej uvádza, že prerušenie konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka neznamená, že by nebolo možné zastaviť konanie, ktoré bolo prerušené, ak pre zastavenie konania nastanú dôvody. Bude tak, ak počas prerušenia konania nastane stav, že už nebudú splnené podmienky, za ktorých súd môže vo veci konať (§ 103 OSP). Osobitným prípadom je situácia, keď žalobca za využitia svojho dispozičného práva vezme žalobu späť. Účinky takéhoto dispozitívneho procesného úkonu žalobcu nemôže žalovaný zvrátiť, iba ak by nesúhlasil so späťvzatím žaloby z dôležitých dôvodov. Avšak aj túto možnosť má len vtedy, ak žalobca vzal žalobu späť po začatí pojednávania. V danom prípade však žalobca vykonal dispozitívny úkon predtým, než okresný súd vo veci prvýkrát pojednával. Z obsahu zápisnice na č.l. 24 spisu vyplýva, že okresný súd síce nariadil na deň 09.03.2012 pojednávanie vo veci, avšak pred jeho začatím, na základe zistenia vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, konštatoval prerušenie konania a pojednávanie neotvoril. Za tohto procesného stavu potom nebol súhlas žalovaného s vykonaným späťvzatím žaloby v zmysle § 96 ods. 2 OSP potrebný. K uvedeným záverom odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júla 1994, sp.zn. 4Obo 80/95-48, podľa právnej vety ktorého, ak žalobca vezme žalobu späť, skôr než začalo pojednávanie, súd rozhodne o zastavení konania aj v prípade, že konanie bolo prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného. Naopak odvolací súd nesúhlasí so stanoviskom, na ktoré poukázal odvolateľ, a to prijaté Občianskoprávnym a obchodným kolégiom Najvyššieho súdu ČR zo 17. júna 1998, Cpjn, 19/98. Za nosné považuje odvolací súd to, že žalobca je v danom prípade dominus litis, pričom žaloba tvorí primárnu podmienku pre konanie vo veci. Ak ju žalobca vezme späť, teda prejaví svoju vôľu nepokračovať v danom sporovom konaní, potom túto jeho vôľu vyjadrenú v danom dispozitívnom úkone späťvzatia žaloby je potrebné rešpektovať, a to aj za stavu, ak sa dané konanie preruší ex lege v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.
K napadnutému výroku II/ o trovách prvostupňového konania vychádzal okresný súd pri rozhodovaní z ust. § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Okresný súd vyvodil, že ak predbežne bola ustálená dôvodnosť podanej žaloby z doložených listinných dôkazov, potom k zastaveniu konania došlo pre späťvzatie žaloby, ktorá bola podaná dôvodne, s následkom, že uhradiť trovy konania je povinný žalovaný. Pre takýto záver však chýbala podmienka v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá OSP, a to, že späťvzatie žaloby svojím správaním vyvolal žalovaný. Odvolateľ správne poukázal na to, že k späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku takého správania žalovaného, pri priamej príčinnej súvislosti s ktorým by bolo k späťvzatiu žaloby. Aj keď v samotnom späťvzatí žaloby žalobca neuviedol žiaden dôvod takéhoto úkonu, bolo zrejmé, že bezprostredne nadväzoval na zistenie vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného. Nemožno však zo samotnej okolnosti vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného vyvodzovať zavinenie v procesnej rovine za zastavenie konania na strane žalovaného, ako to má na mysli § 146 ods. 2 veta druhá OSP. Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu skutočnosť vyhlásenia konkurzu na žalovaného vníma ako právnu skutočnosť, ktorú nemožno subsumovať ani pod ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP a ani pod ust. § 146 ods. 2 druhá veta OSP, a to v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov prvostupňového konania za situácie zastavenia konania po späťvzatí žaloby v danom prípade. Ide o právnu situáciu, pri ktorej je potom nevyhnutné aplikovať ust. §146 ods. 1 písm. c) OSP, a to s ohľadom aj k účinkom vyhláseného konkurzu a ku zmyslu samotného konkurzného konania, ktoré sa vedie voči úpadcovi. Na základe tohto vyhodnotenia preto nebolo možné súhlasiť s postupom a rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorý aplikoval na danú situáciu ust. § 146 ods. 2 veta druhá OSP. Z obsahu spisu bolo možné vyvodiť, že k späťvzatiu žaloby došlo pre právnu skutočnosť vyhláseného konkurzu na dlžníka a jeho účinkov, ktorá situácia najviac zodpovedá aplikovaniu ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP a podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Z uvedených dôvodov odvolací súd v rámci svojho konania a rozhodovania zmenil napadnutý výrok II/ o náhrade trov prvostupňového konania podľa § 220 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania.
Keďže výrok III/ napadnutého uznesenia nebol odvolaním priamo napadnutý, avšak išlo o závislý výrok od výroku o zastavení konania (I/), tak došlo i k jeho zahrnutiu do rozhodnutia v odvolacom konaní, pričom odvolací súd i tento výrok napadnutého rozsudku okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 2, § 151 ods. 1 OSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania boli čiastočne úspešní obaja účastníci, preto nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná ani jednému z nich.
Pre úplnosť odvolací súd i s ohľadom na vyššie uvedené právne dôvody uvádza, že i napriek účinkom vyhláseného konkurzu na žalovaného podľa ust. § 47 ods. 1 ZKR, mohol konať o podanom odvolaní žalovaného, keďže toto sa vzťahovalo k rozhodnutiu okresného súdu, ktoré riešilo procesné otázky, a to zastavenie súdneho konania a procesný nárok, ktorým bol nárok na náhradu trov prvostupňového konania, prípadne o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.