Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/36/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611212191 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611212191.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov, matky P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, a otca Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 4P 275/2011-24, zo dňa 7. februára 2012 r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného otca na mal. Y. na sumu 110 eur. Dospel k záveru, že podmienky pre zvýšenie výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine nie sú dané. Vychádzal zo skutočnosti, že naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 4B 84/2011 zo dňa 30.3.2011, ktorý zvýšil výživné otca na mal. Y. s účinnosťou od 1.3.2011 na sumu 60 eur. Od posledného rozhodovania súdu nedošlo k zmene pomerov v odôvodnených potrebách maloletého ako aj v možnostiach a schopnostiach obidvoch rodičov. Nemal za spoľahlivo preukázané zrušenie vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu, keďže výživné na mal. L. je stále vymáhané exekučne. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka. Uviedla, že syn L. dňa 8.2.2012 podal návrh na zrušenie výživného. Tým sa aj zastavilo exekučné konanie vymáhania výživného. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ O.s.p., ktorý podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je možno definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o podstatnú zmenu. Vykonaným dokazovaním okresným súdom bolo nesporne zistené, že naposledy o výživnom otca na mal. Y. bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 4P 84/2011-17 zo dňa 30. marca 2011, kedy došlo k zvýšeniu výživného otca zo sumy 50 eur na sumu 60 eur mesačne s účinnosťou od 1.3.2011. Okresný súd v čase tohto posledného rozhodovania o výživnom vychádzal zo skutočnosti, že otec bol vo výkone trestu od 2.12.2009, pričom po zaradení do práce vo výkone trestu od 13.1.2010 dosahoval príjem vo výške 117,97 eur mesačne. Matka poberala dávku v nezamestnanosti od 31.10.2010 do 28.2.2011, naposledy vo výške 337 eur, od 31.10.2010 bola uznaná za čiastočne invalidnú a poberala čiastočný invalidný dôchodok vo výške 140 eur mesačne. Súd pri rozhodovaní prihliadal na skutočnosť, že maloletý Y. nastúpil od 1.9.2010 na Strednú odbornú školu drevársku v súvislosti s čím oprávnenému rodičovi (matke) sa zvýšili všetky výdavky. Ďalej mal zistené, že od 1.9.2006 otec prispieval na výživu mal. L. sumou 1.000,- Sk mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ matka opätovne podala ďalší návrh na zvýšenie výživného, u maloletého Y. od posledného rozhodovania nedošlo k podstatnej zmene pomerov (odôvodnených potrieb), na základe ktorých by bolo dôvodné zvýšiť výživné, i keď doposiaľ určené výživné vo výške 60 eur mesačne, vzhľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky je nepostačujúce pokryť aj najzákladnejšie odôvodnené potreby dieťaťa v tomto veku. V návrhu na začatie konania matka uviedla, že starší syn L. narodený XX.X.XXXX je od mesiaca júl 2011 zamestnaný a obdobne na pojednávaní konanom dňa 7.2.2012 sa vyjadrila, že syn L. ukončil štúdium v júni (2011) na Strednej stavebnej škole v Liptovskom Mikuláši maturitnou skúškou, že od 1.7.2011 sa zamestnal, že pracovnú zmluvu doniesol na Úrad práce, a preto vyplácanie náhradného výživného jej zastavili. Okresný súd v súlade s podmienkami v § 120 ods. 2 O.s.p. na uvedené tvrdenie matky v konaní a pri rozhodovaní o zvýšení výživného na mal. Y. neprihliadal, tvrdené skutočnosti o zániku vyživovacej povinnosti otca na syna L. nepreveroval. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom v zmysle podmienok uvedených v § 62 ods. 1 Zákona o rodine trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Už z uvedeného je potom zrejmé, že ak otcovi zanikla vyživovacia povinnosť k synovi L., je potrebné uvedenú skutočnosť považovať za podstatnú zmenu pomerov v možnostiach a schopnostiach otca, aby platil zvýšené výživné na mal. Y.. Okrem uvedeného okresný súd dôsledne neskúmal, na základe akého skutku (trestného činu) otec odpykáva trest odňatia slobody v ústavnom zariadení a či sa nejedná o spáchanie takého trestného činu (napr. zanedbanie povinnej výživy a pod.), kedy by súd na súčasné príjmy otca poberané vo výkone trestu odňatia slobody nebol povinný prihliadať a vychádzal by z takých možností a schopností otca, ktoré by dosahoval, ak by nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Vychádzajúc z uvedených skutočností, keďže okresný dôsledne neskúmal podmienky pre zvýšenie výživného otca na mal. Y. v zmysle § 62 ods. 2 v spojení s podmienkami uvedenými v § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.