Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/54/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612200875 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5612200875.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. M., nar. X.X.XXXX, bytom N. T. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matka Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. T. XXX, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom v N. Y., J. XXX a otec Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v N. Q., F. XXX/ XX, právne zastúpený JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom so sídlom v N. Y., M. T. XXX/X, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7P/16/2012-50 zo dňa 2.4.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd uložil matke, aby odovzdala maloletého Y. do starostlivosti otca. S poukazom na ust. § 102 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. okresný súd konštatoval, že nariadenie predbežného opatrenia si vyžaduje ochrana aktuálnych záujmov dieťaťa. V danom prípade zo správy klinickej psychologičky PhDr. V. T., ako aj zo správy psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ktorá dňa 28.3.2012 vykonala pohovor s maloletým dieťaťom, vyplynula dôvodná obava o psychické a fyzické zdravie maloletého dieťaťa, ktoré vykazuje znaky dieťaťa, ktoré je obťažované. Traumatizujúce zážitky zo správania nevlastnej sestry, ktorá žije s matkou v spoločnej domácnosti, maloletý potvrdil aj pri aktuálnom pohovore dňa 28.3.2012. Zo psychologického pohovoru realizovaného s odborným pracovníkom kolízneho opatrovníka bolo zistené narušenie vzťahu dieťaťa s matkou, ktorá nerieši situácie, do ktorých sa maloletý dostáva. Vzťah s otcom je veľmi pozitívny, keďže u neho nachádza naplnenie svojich potrieb istoty a bezpečia. Uvedené závery potvrdzuje aj výsluch matky na súdnom pojednávaní, ktorá nedôvodne odmieta so synom riešiť predmetný problém, minimálne s oboma deťmi o ňom hovoriť. Jej tvrdenie o pozitívnom vzťahu maloletého dieťaťa so staršou sestrou nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a je prirodzené, že pokiaľ dochádza k negatívnemu správaniu zo strany sestry dieťaťa, tak sa to nedeje v jej prítomnosti. Matka vo výpovedi potvrdila, že jej maloletá dcéra mala vážne problémy so správaním. Bola klasifikovaná dvojkou zo správania, robila protivenstvá. Ak matka odmietla riešiť situáciu, nevyhľadala odbornú pomoc a ponecháva maloletého v prítomnosti dcéry, ktorá má problémové správanie, je schopná ublížiť, neplní si povinnosť ochrany dieťaťa pred možnou ujmou na jeho zdraví. Tvrdeniam matky nezodpovedajú objektívne zistenia týkajúce sa psychického zdravia dieťaťa. Podľa záverov dvoch psychológov je dané vysoké podozrenie zo sexuálneho a mocenského obťažovania dieťaťa zo strany jeho nevlastnej sestry. Bola preto osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, ako aj osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. S poukazom na uvedené, zotrvanie dieťaťa v prostredí matky, ktorá žije v spoločnej domácnosti s maloletou dcérou E., voči ktorej je osvedčené podozrenie z obťažovania maloletého, ohrozuje zdravie maloletého dieťaťa a mohlo by spôsobiť vážne narušenie jeho duševného a telesného vývoja. V domácom prostredí matky má maloletý spoločnú izbu s nevlastnou sestrou, pričom argument matky ohľadom umiestenia izieb je z hľadiska dohľadu nad maloletým nepostačujúci. Zo strany matky neboli tak urobené žiadne opatrenia za účelom riešenia problému maloletého dieťaťa. Naopak z jej strany naďalej dochádza k delegovaniu niektorých povinností na sestru maloletého dieťaťa (napr. sprevádzanie maloletého dieťaťa do školského zariadenia). Okresný súd konštatoval, že nariadené predbežné opatrenie sleduje tak legitímny cieľ, a to ochranu zdravia maloletého dieťaťa, ktorý vyvažuje zásah odňatia dieťaťa z doterajšieho výchovného prostredia matky. Intenzita nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho minimálnej možnosti obrany, je práve dôvodom na predbežné odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého rodičia - otca. Nad uvedenou ochranou záujmov maloletého dieťaťa nestojí právo maloletého dieťaťa na udržiavanie väzieb s obidvom rodičmi, ako ani právo rodičov na výkon rovnakých rodičovských práv. Argument trojzmennej prevádzky otca nebol dôvodný. V osobnej starostlivosti sa striedali doposiaľ obaja rodičia, pričom nedostatky v starostlivosti otca neboli zistené, ako ani signalizované. V prípade potreby môže otcovi pomôcť stará matka dieťaťa, s ktorou má maloletý pozitívny vzťah. Okresný súd konštatoval, že v konaní nebola osvedčená žiadna iná alternatíva výkonu rodičovských práv a povinností, ktorá by maloletému dieťaťu v jeho doterajšej striedavej osobnej starostlivosti mohla poskytnúť ochranu. Na záver okresný súd poznamenal, že rozhodovanie o ďalšej starostlivosti o maloleté dieťa bude predmetom vykonávania dokazovania vo veci samej, výsluchom svedkov a predovšetkým znaleckého dokazovania. Uznesenie okresného súdu napadla v zákonom stanovenej lehote matka maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu. Mala za to, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná okamžitá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a nevyplýva ani z návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. Nebol preukázaný ani druhý predpoklad na nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Obava z ohrozenia je objektívny stav, na preukázanie ktorého nie je postačujúce len subjektívne presvedčenie bez objektívneho dôkazu, že takáto obava je reálna. Uviedla, že do času vydania predbežného opatrenia bol maloletý týždeň v osobnej starostlivosti otca a týždeň u matky, pričom takáto forma starostlivosti mala charakter striedavej osobnej starostlivosti a realizovala sa potom, čo otec maloletého opustil spoločnú domácnosť, teda takmer 3 mesiace. Za uvedené obdobie otec žiadnym spôsobom nesignalizoval ním a ani starou matkou uvádzané skutočnosti a to ani kolíznemu opatrovníkovi, ani inému orgán. Matka maloletého uviedla, že na vykonanie psychologického pohovoru s maloletým zo strany kolízneho opatrovníka nedala súhlas, dokonca o jeho udelenie ani nebola ako zákonný zástupca požiadaná. Poukázala zároveň na to, že súd nenariadil vykonať psychologický pohovor, kolízny opatrovník mal len zabezpečiť pohovor a zistiť názor maloletého dieťaťa. S obsahom písomnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 30.3.2012 označenej ako „Správa vo veci psychologického pohovoru s maloletým dieťaťom“ nesúhlasila, nakoľko zistenia psychologičky Mgr. M. R. neboli zistené psychologickým vyšetrením, nemajú podklad v psychologickom vyšetrení. Na to, aby takéto závažné závery mohla vysloviť, musela by vykonať komplexné psychologické vyšetrenie. Pohovor ako taký nie je spôsobilým ani dôveryhodným zdrojom informácií, nakoľko na zistenie vzťahov medzi dieťaťom a každým z rodičov, ako aj zistenie iných skutočností, sa využíva len ako jedna z metód zisťovania a skúmania v kombinácii s osobnostnými, citovými a inými testami, ktoré však vykonané neboli. Uviedla, že psychologička neskúmala dôveryhodnosť skutočností uvádzaných maloletým s poukazom na to, že maloletý sa pred pohovorom nachádzal u otca a starej matky, a napriek tomu, že matka poukazovala na pojednávaní na to, že zo strany otca a starej matky dochádza k účelovému ovplyvňovaniu maloletého. Vzhľadom k tomu, že psychologička nemala k dispozícii a nepracovala ani so všetkými informáciami týkajúcimi sa maloletého, ako aj predmetnej veci, nemohla reálne a ani správne zistiť skutočnosti, ktoré uviedla v záveroch správy. Vo vzťahu k hodnoteniu vzájomného vzťahu matky a dieťaťa zo strany psychologičky uviedla matka maloletého, že táto nevykonala žiadne citové, osobnostné a ani iné testy a nepoužila potrebné testovacie metódy, na základe ktorých by mohla vysloviť takýto závažný záver. Rovnako tak vo vzťahu k otcovi nevykonala potrebné testy a nepoužila potrebné testovacie metódy, na základe ktorých by mohla vysloviť svoj záver. V prípade správy PhDr. V. T. zo dňa 17.2.2011 poukázala matka maloletého na skutočnosť, že ide o správu starú viac než rok, vyšetrenie iniciovala stará matka maloletého so sestrou otca bez toho, aby matka o tom mala vedomosť a bez jej súhlasu, pričom na také vyšetrenie by nedala súhlas. Starou matkou boli zadané údaje, ktoré nie sú totožné so skutočnosťou, niektoré podstatné skutočnosti zase uvedené neboli, z čoho vyplýva, že správa nevychádza z objektívneho stavu. Poukázala aj na to, že uvedené vyšetrenie vôbec nie je zaznamenané vo výpise z účtu poistenca maloletého a preto mala pochybnosť, či vyšetrenie vykonané bolo, keďže o ňom neexistuje záznam. Ďalšie vyšetrenie bolo zrealizované až po uplynutí 11 mesiacov napriek tomu, že podľa uvedenej správy sa mal otec dostaviť do ambulancie, kde sa nedostavil. Vyšetrenie maloletého PhDr. T. zo dňa 25.1.2012 považovala matka maloletého za účelové, uskutočnené bez toho, aby o ňom bola matka informovaná a bez toho, aby sa mohla k veci vyjadriť a zúčastniť sa vyšetrenia. Otec spísal dňa 27.1.2012 návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému a dňa 30.1.2012 ho podal na súd, pričom uvedenú správu predložil na pojednávaní dňa 15.3.2012 aj napriek tomu, že PhDr. T. odporučila zverenie maloletého do starostlivosti otca predbežným opatrením. Otec však na základe jej odporučenia návrh na nariadenie predbežného opatrenia nepodal. Okresný súd tiež predbežné opatrenie nevydal aj napriek oboznámeniu sa s obsahom tejto správy a urobil tak až na základe návrhu otca. Matka maloletého ďalej uviedla, že otec s ňou po vydaní predbežného opatrenia komunikuje len minimálne, podľa jeho oznámenia matke sa matka môže stretnúť s maloletým výlučne v jeho prítomnosti. Otec sa snaží minimalizovať kontakt so synom a vylúčiť matku z jeho života, čo môže mať nepriaznivé následky na duševný vývoj maloletého. Podľa vyjadrení maloletého je tento zo strany otca, starej matky a sestry otca poučovaný o tom, ako sa má správať, čo má hovoriť, neustále je mu zo strany otca prízvukované, že ak nepovie to, alebo ono, nekúpia mu nejakú vec. Matka maloletého uviedla, že doposiaľ maloletý vyrastal so svojimi dvoma súrodencami, s ktorými má vybudovaný pekný vzťah. Nie sú pravdivé tvrdenia prezentované otcom o vzťahu maloletého so sestrou E., ani to, že by ho mala obťažovať. K tvrdeniam otca, že maloletý má byť fyzicky napádaný, nakoľko mal mať modriny na líci a ruke, uviedla, že sú nepravdivé, nepreukázané, čo možno preukázať aj zdravotnou dokumentáciou maloletého, kde sa žiaden záznam o tom nenachádza. Pokiaľ okresný súd uviedol, že neurobila žiadne opatrenia za účelom riešenia problému, uviedla matka maloletého, že dňa 19.3.2012 oznámila otcovi maloletého, že maloletý môže navštevovať materskú školu v Liptovskom Petre, čo však otec odmietol, pričom predpokladala, že tak urobil z dôvodu, aby jej čo najviac komplikoval a sťažoval situáciu a využíval jej vtedajšou nemožnosť nastupovať do práce neskôr. Zároveň uviedla, že problém bol s maloletou E. a Y. konzultovaný s matkou, starším bratom a svedkyňou Mgr. L. J., ktorú aj navrhla vypočuť na pojednávaní dňa 24.4.2012, ktorá sa ako pedagóg môže k tomu náležite vyjadriť. Maloletá E. uviedla, že ani jedno z obviňujúcich tvrdení nie je pravdivé. Opätovne poukázala aj na to, že počas práce otca v trojzmennej prevádzke nebude schopný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého. Nie je v záujme maloletého, aby sa o neho starala stará matka, ktorá ma 76 rokov, prípadne sestra otca, keď maloletý má oboch rodičov a starostlivosť chce zabezpečovať aj matka. Do začatia konania nebola žiadnym spôsobom spochybňovaná jej spôsobilosť zabezpečovať starostlivosť a výchovu maloletého, žiadne nedostatky príslušným orgánom neboli signalizované a ani zistené. Podľa názoru matky maloletého, osobná starostlivosť o maloletého realizovaná do vydania predbežného opatrenia viedla k možnosti maloletého intenzívnejšie rozvíjať a udržiavať väzby s oboma rodičmi, bola v súlade so záujmami maloletého a v súlade so záujmami a právami každého z rodičov, pričom takúto starostlivosť rešpektujú aj ustanovenia Zákona o rodine, ako aj medzinárodné normy týkajúce sa práv detí. S poukazom na uvedené skutočnosti mala matka maloletého za to, že bolo preukázané, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia a preto navrhovala, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Kolízny opatrovník a otec maloletého dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadrili. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Preskúmaním napadnutého uznesenia, spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení matky maloletého dieťaťa v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval v danom prípade správne a v súlade s platným znením Občianskeho súdneho poriadku upravujúcim postup súdu pri nariaďovaní predbežného opatrenia (§ 74 a nasl.), keď návrhu otca maloletého Y. na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil matke maloletého, aby odovzdala maloletého do starostlivosti otca. Odvolací súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky prípustnosti a opodstatnenosti nároku potrebné pre nariadenie predbežného opatrenia uvedené v platnom znení Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd považoval dôvody, pre ktoré okresný súd rozhodol o nariadení predbežného opatrenia za správne a v podrobnostiach na ne odkazuje. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletého Y. nie sú manželia, od januára 2012 nežijú v spoločnej domácnosti. Zo správy klinickej psychologičky PhDr. V. T. zo dňa 25.1.2012, ako aj zo správy psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš Mgr. M. R. zo dňa 30.3.2012 vyplynula dôvodná obava o psychické a fyzické zdravie maloletého Y., keďže vzniklo podozrenie, že maloletý je obeťou sexuálneho a mocenského obťažovania zo strany jeho nevlastnej sestry. S ohľadom na uvedené skutočnosti sa otec maloletého dieťaťa predbežným opatrením domáhal odovzdania dieťaťa do jeho starostlivosti. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na povahu predbežného opatrenia, ktoré je len dočasným opatrením, ktoré neprejudikuje výsledok konania pred súdom vo veci samej. Pred jeho nariadením musia byť splnené podmienky vyžadované zákonom. Je potrebné odlíšiť povahu predbežného opatrenia od definitívnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Obzvlášť v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je potrebné starostlivo posúdiť, či sú splnené resp. osvedčené podmienky stanovené zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia. Je teda nevyhnutné, aby bolo osvedčené, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy a že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo zdravie, život a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa ohrozené. Odvolací súd dospel k záveru, že otec návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj predloženými listinnými dôkazmi - správami klinickej psychologičky PhDr. V. T. a psychologičky Mgr. M. R. osvedčil opodstatnenosť svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pre vydanie predbežného opatrenia postačuje, aby bol nárok osvedčený - spravdepodobnený, pričom je vzhľadom na požadovanú rýchlosť konania nevyhnutné, aby súd pružne reagoval na vzniknutú situáciu aj bez úplného zistenia skutkových okolností. Pri nariaďovaní samotného predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Z predložených listinných dôkazov mal odvolací súd osvedčenú dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia v rozsahu navrhovanom otcom maloletého dieťaťa. Odvolací súd zhodne s okresným súdom má za to, že bola osvedčená naliehavá potreba pre okamžitý zásah súdu tým, že predbežným opatrením upraví rodičovské práva a povinnosti k maloletému Y., a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia boli osvedčené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že záujem maloletého dieťaťa alebo maloleté dieťa samotné je ohrozené, resp. že mu hrozí nejaká ujma, v tomto prípade zo strany nevlastnej sestry maloletého dieťaťa, ktorá žije v spoločnej domácnosti s matkou maloletého dieťaťa. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru, že zotrvanie dieťaťa v prostredí matky ohrozuje zdravie dieťaťa a mohlo by spôsobiť vážne narušenie jeho duševného a telesného vývoja aj vzhľadom na to, že s nevlastnou sestrou má u matky spoločnú izbu. Odvolací súd uznáva, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a zodpovedajú za všestranný vývoj dieťaťa, avšak je potrebné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Vzhľadom na osvedčené skutočnosti je podľa názoru odvolacieho súdu daný dôvod na dočasnú úpravu pomerov v tom zmysle, že maloletý bude odovzdaný do starostlivosti otca. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia. Nakoľko na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, bude v rámci tohto konania nepochybne vykonané rozsiahle dokazovanie na potvrdenie alebo vyvrátenie osvedčených skutočností, pričom sa podrobne preskúmajú skutočnosti potrebné pre definitívne rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. Odvolací súd preto po zvážení všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu otca maloletého dieťaťa je dôvodné a preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.