Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/53/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612201231 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5612201231.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: F. B., nar. XX. X. XXXX, Z. B., nar. X. X.. XXXX a maloletú P. B., nar. XX. X. . XXXX, bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš, deti rodičov : matky C. B., nar. XX. X. XXXX, bytom P.. A., Ul. X. A. č. XXXX/XXX, zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave, Nám. Slobody č 12, Kancelária Lipt. Mikuláš, Nám. Osloboditeľov č. 61/1 a otca O. B., nar. X. XX. XXXX, bytom P. A., Ul. D. č. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7P/19/2012-68 zo dňa 27.3.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši rozsudkom č.k. 7P/19/2012-68 zo dňa 27.3.2012 zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu zvýšeným výživným na maloletého F. B., nar. XX. X. XXXX vo výške 90,- eur mesačne, na maloletého Z. B., nar. X. X. XXXX vo výške 86,- eur mesačne, na maloletú P. B., nar. XX. X. XXXX vo výške 75,- eur mesačne, vždy do 15- teho dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky, od 8. 2. 2012, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 10. 2008 č.k. 3P/248/2008-35 v časti o uložení povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého F. B. sumu 1.800,-Sk mesačne, na maloletého Z. B. sumu 1700,- Sk mesačne a na maloletú P. B. sumu 1500,-Sk mesačne. V zostávajúcej časti sa návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Zročné zvýšené výživné za obdobie od 8. 2. 2012 do 31.3. 2012 vo výške 53,02 eur na maloletého F. B., vo výške 52,- eur na maloletého Z. B. a vo výške 44,33 eur na maloletú P. B., zaviazal otca k povinnosti splácať mesačnými splátkami po 5,- eur na každé z detí, spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky od apríla 2012 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiaden z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že matka podaným návrhom sa domáhala uloženia povinnosti otcovi maloletých detí platiť zvýšené výživné na maloletého F. sumou 100,- eur mesačne, na maloletého Z. sumou 90,- eur mesačne a na maloletú P. sumou 80,- eur mesačne. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh matky maloletých detí je dôvodný čiastočne, keď vykonaným dokazovaním zistil dôvodnosť v časti a v zostávajúcej časti návrh na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov, a to tak na strane otca detí ako povinnej osoby, tak aj na strane maloletých detí ako oprávnených osôb. Zvýšili sa predovšetkým výdavky na základe toho, že maloleté deti sú vekovo staršie. Zvýšili sa predovšetkým výdavky na základné existenčné potreby na stravu, ošatenie, obuv, ďalej náklady na bývanie, športové a kultúrne výdavky ako aj poplatky súvisiace so zdravotným stavom. U najstaršieho dieťaťa sú zvýšené výdavky na stravu, aj vzhľadom na športovú aktivitu, ako aj obuv. Mladšie deti sa vo voľnom čase venujú športovým a kultúrnym aktivitám, ktoré sú pre ďalšie rozvíjanie prospešné. Príjem otca detí od posledného rozhodnutia o výživnom sa zvýšil o 120,- eur mesačne. Je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej nebýva, avšak platí výdavok na dodávku elektrickej energie. Bytovú potrebu má uspokojenú u svojej sestry, s ktorou sa podieľa na nákladoch spojených s bývaním. Na účte v peňažnom ústave má voľné finančné prostriedky. Hmotnú úroveň otca zvyšuje aj využívanie pozemku - záhrady, na ktorej pestuje poľnohospodárske plodiny. Má právo disponovať s nehnuteľnosťou rodinným domom, ktorý nie je využívaný, hoci je zaťažený vecným bremenom. Na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že je v odporcových schopnostiach a možnostiach platiť určené výživné. Keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, nebolo možné prihliadať na skutočnosti, ktoré nastanú po jeho vyhlásení. V čase rozhodovania súdu pracovný pomer otca detí ešte trval. Je potrebné ale uviesť, že výživné má prioritný charakter. Otec detí je preto povinný prehodnotiť svoje výdavky tak, aby zabezpečil predovšetkým potreby svojich detí. Na strane matky maloletých detí došlo k zníženiu príjmov v dôsledku pribudnutia ďalšej vyživovacej povinnosti, o ktoré dieťa sa osobne stará. Jediným príjmom matky je rodičovský príspevok. Hoci ide o objektívnu skutočnosť, pre ktorú matka nemôže zadovažovať svoj príjem zárobkovou činnosťou, je zodpovedná za plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k všetkým maloletým deťom. Na rozdiel od otca detí nebýva v spoločnej domácnosti s otcom najmladšieho dieťaťa, ktorá skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná, avšak neboli vznesené návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania, a preto vzhľadom na preukázaný skutkový stav, boli dané dôvody na rozhodnutie vo veci samej, ktoré našli vyjadrenie vo výroku napadnutého rozsudku. Otec maloletých detí podal proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na to, že už vo svojom vyjadrení k žalobe podrobne zdôvodnil svoju finančnú situáciu aj stretávanie sa s deťmi, ako aj výdaje na ich potreby. Na pojednávaní však nadobudol dojem, že to, čo tvrdí matka detí, je pravda a dôveryhodné a súd berie do úvahy len jej tvrdenia a čo tvrdí on, tak to si vymýšľa. Matka na súde tvrdila, že deti ku mne nechodia, ale ku kamarátom, že oproti iným deťom nechodia na výlety, nemajú športové potreby, toto všetko sú nepravdivé tvrdenia a bol by rád, keby sa súd na to opýtal detí. On im dáva čo je schopný a to aj vo svojom vyjadrení uviedol. Na rozdiel od matky detí neholduje alkoholu, nefajčí, ona áno. Fajčenie si dopraje, dopraje si alkohol. Z tvrdenia detí je absolútne isté, že žije so svojim druhom, s ktorým má syna, avšak túto skutočnosť súd neskúmal. Navrhovateľka tvrdila, že s ňou nebýva a platí jej 100,- eur mesačne na syna, ale nijako to nepotvrdila. Starostlivosť o detí - úrad práce, sociálnych vecí a rodiny neurobila kontrolu ani u neho ani u matky detí, aby vedeli, čie tvrdenia sú pravdivé. Boli by videli športové potreby detí, aj bicykel, aj korčule, aj snowbord, ktoré im kúpil. Ak by mal platiť zvýšené výživné ako určil okresný súd, vznikol by problém s víkendami, ktoré deti trávia u neho. Vlastne by ich musel ukrátiť, pretože jeho finančný príjem je taký, aký súdu predložil. Napriek tomu je ochotný platiť na deti spolu 185,- eur a to na F. 70,- eur, Z. 60,- eur a na P. 55,- eur. Preto v tomto zmysle navrhuje rozsudok okresného súdu zmeniť. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila prostredníctvom centra právnej pomoci aj matka maloletých detí. Navrhol, aby rozsudok okresného súdu bol potvrdený ako vecne správny. Nestotožňuje sa s tvrdeniami, ktoré uvádza otec maloletých detí vo svojom odvolaní. Nie je pravdou tvrdenie otca, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonával zisťovanie domácich pomerov. Na preukázanie tvrdení odporcu, že športové potreby, ktoré v nehnuteľnosti sa nachádzajú a ktoré majú slúžiť potrebám maloletých detí, zakúpil on. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je orgán, ktorý v konaní háji záujmy maloletých detí a neslúži ako podporný orgán na preukázanie tvrdení odporcu. Odporca si vlastnou nedbanlivosťou zapríčinil namietaný stav tým, že svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom. Pokiaľ tvrdí, že nebudú môcť deti tráviť víkend u neho a to z dôvodu jeho príjmu, opomenul pravdepodobne skutočnosť, že na súdnom pojednávaní vyšli najavo skutočnosti, že neúčelne investoval svoje finančné prostriedky (poistka do nepojazdného auta, dve nehnuteľnosti), a preto bola výška výživného určená v správnej uvedenej výške a to s prihliadnutím na náklady a jeho príjmové pomery. Ostatné tvrdenia odporcu hrubo osočujú matku maloletých detí, považuje ich ale za irelevantné a nezakladajúce sa na pravde. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané otcom maloletých detí v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2,4 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ - otec maloletých detí vo svojom odvolaní, konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočností potrebné pre posúdenie veci, keď vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a ďalšie vyhotovenie odôvodnenia nevykonáva. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považoval za nevyhnutné uviesť, že otec maloletých detí si musí uvedomiť, že jeho zákonná vyživovacia povinnosť v takom rozsahu, ako ju určil súd prvého stupňa, aspoň čiastočne pomôže matke maloletých detí pokryť náklady, ktoré má s výchovou a výživou maloletých detí. Preto odvolací súd nemohol vyhovieť jeho odvolaniu, ktoré nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.