Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612201385 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5612201385.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a z členov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci navrhovateľa - Ing. C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, proti odporkyni - I. Y., nar. X.X.XXXX, bytom B. C., Ul. X. C. XXXX/XXX v zastúpení Advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o. Bratislava, Velehradská 33 o zníženie výživného na plnoleté dieťa, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8P/21/2012-72 zo dňa 13.6.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom uložil navrhovateľovi povinnosť počnúc 1.6.2012 platiť na výživu odporkyne čiastku 130 eur mesačne a zároveň zmenil vo výroku o výživnom rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 3P/1/2011-26 z 3.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/43/2011-46 zo dňa 24.5.2011, vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . N e d o t ý k a sa výroku rozsudku, v ktorom okresný súd zamietol vo zvyšku návrh navrhovateľa. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ návrhom doručeným okresnému súdu 9.2.2012 sa domáhal zníženia výživného na odporkyňu - plnoletú dcéru na 40 eur mesačne od 1.2.2012. Tento svoj návrh zdôvodnil poklesom príjmu s účinnosťou od 1.1.2012, k čomu došlo v dôsledku jeho preloženia na inú pracovnú pozíciu s nižším príjmom. Napadnutým rozsudkom okresný súd (v prvom výroku) uložil navrhovateľovi povinnosť počnúc 1.6.2012 platiť na výživu odporkyne čiastku 130 eur mesačne, čím sa mení vo výroku o výživnom rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 3P/1/2011-26 z 3.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/43/2011-46 zo dňa 24.5.2011. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovení § 68, § 75 ods. 1,2 a § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine a po zistení skutkového stavu a vyhodnotení vykonaných dôkazov každého jednotlivo aj všetkých v ich vzájomnej súvislosti konštatoval čiastočnú opodstatnenosť návrhu. Okresný súd porovnal pomery, ktoré existovali v dobe pôvodnej úpravy s pomermi v dobe aktuálneho rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného. U odporkyne konštatoval zmenu pomerov v tom, že postúpila z predposledného do posledného ročníka stredoškolského štúdia, ktoré aj maturitnou skúškou ukončila. Jej náklady na stravovanie, ošatenie, obutie, školské pomôcky, mimoškolskú činnosť zostali v nezmenenej výške; pribudli jej jednorazové výdavky spojené so stužkovou slávnosťou, s prijímacím konaním na vysokoškolské štúdium a s absolvovaním vodičského kurzu (tieto uhradil navrhovateľ mimo rámec bežného výživného sumou 350 eur). Odporkyňa naďalej žije v spoločnej domácnosti s matkou, pritom oproti pôvodnej úprave sa nezmenili ani náklady na bývanie a elektrickú energiu. Matka naďalej vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, podľa údajov z daňového priznania a peňažného denníka možno konštatovať, že v jej príjmovej situácii k zmene nedošlo (v čase posledného rozhodovania ako živnostníčka mala príjem asi 380 eur mesačne), pritom na určenie presnej výšky príjmu matky odporkyne by bolo potrebné znalecké dokazovanie v oblasti ekonomiky, čo by celý spor predražilo a predĺžilo. U matky odporkyne sa nezmenil počet vyživovacích povinnosti ani bežné výdavky, ktoré má na svoju výživu. U navrhovateľa naďalej pretrváva vyživovacia povinnosť k dvom deťom. Od 1.1.2012 došlo k zmene výšky výživného na maloletú C. V. z 99,58 eur na 35 eur mesačne, čo navrhovateľ preukázal predložením písomnej dohody uzatvorenej s matkou tohto dieťaťa. Navrhovateľ býva naďalej v rodinnom dome, náklady na bývanie, vodu a energie vynakladá sumou 135 eur mesačne (v čase posledného rozhodovania 120 eur mesačne). Na svoju výživu má bežné výdavky nezvýšené napr. v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu a u neho súd nezistil ani nadštandardné výdavky napr. na chovanie psa, prípadne v súvislosti s finančne náročnými dovolenkami. Rovnako ako matka odporkyne ani jej otec nevlastní majetok väčšej hodnoty. Je síce spoluvlastníkom pozemku v urbárskom spoločenstve, ale má minimálny príjem z jeho prenájmu, čo odporkyňa nespochybnila. Počas súdneho konania previedol navrhovateľ na matku maloletej C. V. svoj spoluvlastnícky podiel k bytu, v ktorom maloletá C. so svojou matkou býva. Ako dôvod nespochybnený odporkyňou uviedol, že len matka maloletej C. spláca úver, ktorý čerpal navrhovateľ na kúpu tohto bytu. Vzhľadom na tento dôvod nemožno konštatovať, že by sa navrhovateľ zbavil svojho majetku; naopak touto transakciou síce prišiel o aktívum vo forme svojho spoluvlastníckeho podielu, ale na druhej strane z jeho portfólia odbudlo aj pasívum v podobe úveru. Súd zisťoval majetkové pomery obidvoch procesných strán (vrátane rodičov odporkyne) na rozdiel od odporkyne a jej matky je navrhovateľ zaviazaný úvermi a pôžičkami, čo však súd nevyhodnotil v neprospech odporkyne, ale v neprospech navrhovateľa. Tieto záväzky totiž zobral navrhovateľ na seba v minulosti napriek existencii jeho vyživovacích povinnosti. Za najzávažnejší dôvod pre zmenu výšky vyživovacej povinnosti okresný súd vyhodnotil objektívnu zmenu pomerov u navrhovateľa, ktorá nastala od posledného rozhodovania o výživnom vyvolaná jeho preradením zamestnávateľom na menej honorovanú pracovnú pozíciu. Nejde o slobodné a dobrovoľné rozhodnutie navrhovateľa, ktorým by sa vyhýbal plneniu svojej vyživovacej povinnosti. Nielen z vyjadrenia navrhovateľa ale aj z vyjadrenia jeho zamestnávateľa pre súd vyplynulo, že ide o zmenu vyvolanú situáciou na trhu a vo vnútorných pomeroch právnickej osoby, pre ktorú navrhovateľ pracuje (na pracovnej pozícii navrhovateľa začal pracovať konateľ spoločnosti, ktorý predtým v spoločnosti nepracoval). Súd aj vzhľadom na vyjadrenie jeho zamestnávateľa o redukcii počtu zamestnancov o cca 30% koncom roku 2011 uveril tvrdeniu navrhovateľa, že jeho možnosť spočívala buď v strate zamestnania alebo v prijatí menej platenej pracovnej pozície. Nemožno preto u navrhovateľa hovoriť o konaní, ktoré by spočívalo v úmyselnom vyhýbaní sa finančne výhodnejšiemu zamestnaniu. Navrhovateľ dlhodobo pracuje v oblasti obchodu a služieb napriek svojmu technickému vzdelaniu, nadobudol v tejto oblasti praktické zručnosti a skúsenosti a zmena zamestnania, ak by sa aj navrhovatľovi podarilo na už aj tak obmedzenom trhu práce získať inú prácu (prihliadajúc na jeho vek) by bola neefektívnym riešením. K poklesu príjmu otca v dôsledku tejto objektívnej okolnosti došlo o 76,52 eur v čistom mesačne, čo prihliadajúc na jeho dve vyživovacie povinnosti predstavuje zníženie každej z nich o cca 40 eur mesačne. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, čo na druhej strane znamená, že aj požiadavky dieťaťa na výživu môže rodič uspokojiť len v rámci svojich osobných, zárobkových a majetkových možnosti a schopnosti. Z tohto dôvodu súd výživné znížil na odporkyňu o 40 eur mesačne. K zmene pomerov navrhovateľa došlo od 1.1.2012, do dňa vyhlásenia rozsudku však musel výživné platiť v doteraz určenej výške, naposledy tak urobil za mesiac máj 2012, preto súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť od 1.6.2012 napriek návrhu (ktorý bol vo zvyšku zamietnutý) na jej zníženie od 1.2.2012. V súvisiacom výroku o náhrade trov konania okresný súd rozhodoval podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., na tomto základe navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu týchto trov, keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu a navrhovateľ návrh na prisúdenie náhrady trov konania nepodal. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonnej lehote odporkyňa. Odvolanie zdôvodnila najmä tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.). Poukázala na obsah odôvodnenia rozsudku, nikde sa v ňom nenachádza zmienka o tom, že plánovala pokračovať v štúdiu na vysokej škole, aj keď v čase rozhodovania ešte nevedela na akej konkrétnej vysokej škole bude študovať. Má záujem o štúdium na vysokej škole, študovať bude a teda jej mesačné náklady budú v dôsledku tejto skutočnosti vyššie ako boli doteraz preukázané. Súd pochybil, keď sa s touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, nezisťoval jej ďalšie študijné plány, možné navýšenie mesačných a mimoriadnych výdavkov, ktoré jej v dôsledku tohto vzniknú. Ako novú okolnosť odvolateľka uviedla jej prijatie na súkromnú vysokú školu „Bankovní institút vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica, konzultačné stredisko B. C., odbor právna administratíva v podnikateľskej sfére“. Ide o súkromnú vysokú školu, na ktorej jeden semester vychádza na sumu 799 eur. V priebehu vedeného odvolacieho konania odporkyňa v rámci doplnenia odvolania predložila rozhodnutie Bankového inštitútu vysokej školy zahraničnej vysokej školy Banská Bystrica o prijatí na štúdium zo dňa 10.8.2012. Poznamenala pritom, že sa uchádzala o štúdium na viacerých vysokých školách, na Katolíckej univerzite v Ružomberku, Univerzite Mateja Belu v Banskej Bystrici a na Žilinskej univerzite. Na všetkých troch školách bola pozvaná na prijímacie konania, na ktorých sa aj riadne zúčastnila. Nebola prijatá na štúdium ani na jednej z vysokých škôl z dôvodu nedostatočného počtu bodového ohodnotenia. Z tohto dôvodu sa rozhodla pre štúdium odboru právnej administratívy na súkromnej vysokej škole, ktorá je v jej rodnom meste a na ktoré štúdium bola i prijatá. Na jednej strane jej vzniknú náklady na štúdium v podobe potreby zaplatiť školné na semester vo výške 799 eur, na druhej strane ušetrí na nákladoch ako je cestovné, strava, najmä bývanie. Študovať bude v meste B. C., bude aj bývať v byte svojej matky, tá jej zabezpečuje aj zabezpečovať bude tak, ako tomu bolo doteraz bývanie a stravu. Ušetrí náklady, ktoré by jej vznikli ak by bola nútená odísť študovať mimo B. C. a musela by platiť za internát, resp. podnájom. Výživné priznané súdom v celkovej výške 130 eur mesačne nie je postačujúce na pokrytie jej mesačných výdavkov, tie sa jej naviac aj v dôsledku štúdia na vysokej škole ešte navýšia. Pritom iba zaplatenie školného za dva semestre za akademický rok 2012/2013 je v celkovej sume 1.598 eur (799 eur x 2), čo je suma 159,80 eur mesačne. Pokiaľ súd za najzávažnejší dôvod pre zmenu výšky vyživovacej povinnosti ako objektívnu zmenu pomerov považoval skutočnosť, že na strane navrhovateľa došlo k podstatným zmenám z dôvodu jeho preradenia na inú pracovnú pozíciu v dôsledku zmeny na trhu a tiež zmeny vnútorných pomerov právnickej osoby, pre ktorú pracuje, v tejto súvislosti odvolateľka poukazovala na skutočnosť, že navrhovateľ a jeho zamestnávateľ sú dlhoroční známi a je teda zrejmé, že vyjadrenie, ktoré navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o nevyhnutnosti jeho preradenia na inú pracovnú pozíciu a s tým súvisiace zníženie platu bolo vyhotovené účelovo s cieľom dosiahnuť rozhodnutie o znížení výživného tak, ako navrhovateľ žiadal vo svojom návrhu zo dňa 6.2.2012. Náklady spojené so štúdiom na vysokej škole zjavne prevyšujú výživné vo výške 130 eur stanovené napadnutým rozsudkom. Zníženie výživného na 130 eur mesačne by malo obzvlášť nepriaznivé následky spojené s tým, že by si nemohla zabezpečiť financovanie základných životných potrieb, najmä financovanie štúdia na vysokej škole. Takéto zníženie je neprimerané i z toho dôvodu, že preradenie navrhovateľa na inú pracovnú pozíciu a následne zníženie jeho príjmu, nemalo za následok zmenu, ktorá by mu bránila plniť si vyživovaciu povinnosť voči nej vo výške vyššej ako priznaných 130 eur mesačne. Zníženie výživného v rozsahu požadovaného navrhovateľom a priznané mu súdom bolo neprimerané k jej celkovým výdavkom. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Navrhovateľ má schopnosti, možnosti a majetkové pomery také, aby mohol naďalej prispievať na jej výživu sumou vyššou ako 130 eur mesačne. Odvolateľka poukazovala aj na obsahové znenie ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Z týchto dôvodov sa odporkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia podľa 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne v zmysle § 220 O.s.p. napadnuté rozhodnutie žiadala zmeniť. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukazoval najmä na to, že v dobe pôvodnej úpravy výživného sumou 170 eur mesačne bolo prihliadnuté nie na jeho príjem, ale predaj nehnuteľnosti, pre ktorý bol vysoko zadlžený. Napriek svojmu mesačnému príjmu vyživovaciu povinnosť sumou 170 eur mesačne plnil riadne a po zmene finančných pomerov u zamestnávateľa požiadal o zníženie výživného na základe svojho mesačného príjmu a finančnej situácie. S matkou druhej dcéry pritom zníženie previedli dohodou. Mesačne má rozdiel medzi príjmom od zamestnávateľa a všetkými výdavkami približne 130 eur do mínusu a je to suma s ktorou si momentálne nevie poradiť. Podal návrh o zníženie výživného v čase štúdia dcéry na strednej škole, o štúdiu na vysokej škole nemal informácie, pretože s ním prestala komunikovať. Dcéra ako spomína, sa zúčastnila skúšok na uvedené vysoké školy, čo sú školy s ľahšími nárokmi na prijatie, no bez úspechu. Táto skutočnosť ho nepotešila, skôr ho prekvapila, že sa prihlásila na súkromnú a finančne aj vedomostne náročnú vysokú školu, hoci má vedomosť o tom, že tam skúšky nerobia, aj napriek tomu, že finančná situácia jej obidvoch rodičov nie je priaznivá. Tvrdenie právneho zástupcu odporkyne o zmanipulovaní pozície a príjmu je nie práve profesionálny dôvod pre odvolanie. Skôr je na zváženie platenie trov právneho zastúpenia odporkyne v prvostupňovom a aj teraz v odvolacom konaní. Domáhal sa preto zamietnutia odvolania, prípadne o ďalšie zníženie určeného výživného z dôvodu zníženia mesačného príjmu, ktorý nie je dostatočný na pokrytie jeho základných výdavkov. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu vo výroku zníženia vyživovacej povinnosti otca na odporkyňu a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť. Výroku rozsudku, v ktorom okresný súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol sa odvolací súd nedotýkal, keďže uvedený výrok odvolaním navrhovateľ nenapadol. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci skutkový stav zistil riadne, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy i vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 i násl. O.s.p. t.j. tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo a právne posúdenie veci je v súlade s aplikovanými hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o rodine. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vyčerpávajúco a dôsledne dal odpoveď na všetky skutkovo ale i právne významné otázky, rozhodnutie v celom rozsahu je zdôvodnené z pohľadu oboch procesných strán. Okresný súd so všetkými rozhodujúcimi argumentmi účastníkov v prejednávanej veci sa dôsledne i vysporiadal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku a len na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa poukazuje na ďalšie súvislosti vzhľadom na vznesené odvolacie argumentácie odporkyňou v odvolaní. Krajský súd prioritne poznamenáva, že konanie o zníženie výživného v predmetnej veci nie je konaním vo veci starostlivosti o maloleté dieťa (nesporovým), ale ide o konanie sporové, v ktorom sa neuplatňuje zásada oficiality, resp. zásada vyšetrovacia tak, ako v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti. Z tohto dôvodu odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu bol viazaný rozsahom i dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Je v konaní preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš 3P/1/2011-26 z 3.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/43/2011-46 z 24.5.2011 (právoplatne 5.8.2011) bol navrhovateľ zaviazaný k povinnosti platiť výživného na odporkyňu (v tej dobe maloletú) sumou 170 eur mesačne od 1.1.2011. V dobe uvedenej úpravy odporkyňa navštevovala tretí ročník Obchodnej akadémie, bývala v spoločnej domácnosti s matkou, u ktorej súd vychádzal z príjmu približne v sume 380 eur mesačne, otec mal čistý mesačný príjem 668,87 eur, okrem odporkyne mal vyživovaciu povinnosť i k ďalšej maloletej dcére - C. na výživu ktorej prispieval sumou 99,58 eur mesačne. Je nepochybné, že od doby tejto pôvodnej úpravy uplynula pomerne krátka doba (približne 1 rok), avšak napriek uplynutiu tejto krátkej doby možno konštatovať, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, že nastala taká zmena v pomeroch účastníkov, ktorá odôvodňuje zmenu (čiastočné zníženie) výšky výživného na odporkyňu. Okresný súd v prejednávanej veci nepostupoval v žiadnom prípade arbitrárne. Starostlivo preskúmal pomery (príjmové, osobné, majetkové, počet vyživovacích povinností) tak na strane obidvoch rodičov odporkyne, ale aj otázku jej odôvodnených potrieb. Bezpochyby u navrhovateľa naďalej pretrváva vyživovacia povinnosť okrem odporkyne k ďalšej maloletej dcére, pričom matka odporkyne má vyživovaciu povinnosť iba k nej. Pokles príjmu matky odporkyne oproti pôvodnej úprave zistený ani preukazovaný v konaní nebol. Znamená to, že je opodstatnený záver, že príjem matky odporkyne minimálne je naďalej na takej úrovni ako v dobe pôvodnej úpravy. Treba zvýrazniť vo vzťahu k matke odporkyne, že i keď zabezpečuje otázku bývania pre odporkyňu, teda čiastočne týmto plnením plní voči nej vyživovaciu povinnosť, má vzhľadom na súčasný vek odporkyne voči nej vyživovaciu povinnosť aj formou naturálneho plnenia, to znamená, že okrem plnenia nemateriálnej povahy (zabezpečenie otázky bývania) je povinná na ňu prispievať i výživným ako druhý výživou povolaný rodič. Odvolací súd je presvedčený o tom, že matka odporkyne svoju vyživovaciu povinnosť aj takouto formou plní, teda v prospech odporkyne sa dostáva finančné plnenie nielen titulom platenia výživného zo strany navrhovateľa, ale aj titulom uhradzovania a platenia výživného zo strany aj jej matky. To znamená, že na zabezpečení materiálnych mesačných potrieb odporkyne sa podieľajú obidvaja jej rodičia. Je preukázaná zmena v príjmových možnostiach a schopnostiach navrhovateľa. Podľa správy jeho zamestnávateľa FERMONT s.r.o. bol od 1.1.2012 preložený na nižšie platenú prácu, došlo k zníženiu jeho príjmu z pracovnej činnosti. Zo správy zamestnávateľa za obdobie január 2012 a február 2012 je jeho čistý príjem v sume 583,80, eur, čo oproti príjmu v dobe pôvodného rozhodnutia je pokles o 76,52 eur, nejde pritom o pokles zanedbateľný, ale o taký pokles príjmu, ktorý má dopad v negatívnom slova zmysle na jeho možnosti a schopnosti uhradzovať výživné na odporkyňu (dospelú dcéru). Navrhovateľ preukázal v konaní, že pokles jeho príjmu z pracovnej činnosti bol zapríčinený objektívnou okolnosťou bez jeho zavinenia. O tejto skutočnosti svedčila nielen jeho výpoveď, ale aj predložené listinné dôkazy, ktoré okresným súdom boli i dôsledne vyhodnotené. Pokiaľ odvolateľka argumentovala účelovosťou konania či už zamestnávateľa, resp. navrhovateľa pri jeho preložení na menej platenú prácu, uvedená jej argumentácia ostala „iba“ v rovine tvrdenia, keďže konkrétny dôkaz na toto svoje tvrdenie neoznačila, nepredložila. V dobe rozhodovania okresného súdu odporkyňa bola študentkou strednej školy v maturitnom ročníku, mala stužkovú a pripravovala sa na vysokoškolské štúdium. Nemožno sa preto stotožniť s odvolacím argumentom, že v dobe rozhodovania okresného súdu uvedené okolnosti brané v úvahu neboli. Okresný súd už v dobe svojho rozhodovania nevylúčil záujem odporkyne uchádzať sa o štúdium na vysokej škole, konštatoval, že odporkyni pribudli jednorazové výdavky spojené s prijímacím konaním na vysokoškolské štúdium, teda na túto okolnosť okresný súd ku dňu svojho rozhodnutia aj prihliadal. K novej skutočnosti t.j. k prijatiu odporkyne na vysokoškolské štúdium došlo až v priebehu odvolacieho konania na základe rozhodnutia Bankového inštitútu vysokej školy Banská Bystrica o prijatí na štúdium zo dňa 10.8.2012, t.j. uvedená skutočnosť ku dňu rozhodnutiu súdu prvého stupňa známa nebola. Ani táto okolnosť podľa názoru odvolacieho súdu podstatným spôsobom rozhodnutie okresného súdu, ktorým znížil výživné na odporkyňu zo sumy 170 na 130 eur mesačne neovplyvňuje. Sama odporkyňa poukazuje v odvolaní na to, že študovať bude v mieste svojho bydliska, z toho vyplýva, že jej nevzniknú žiadne náklady, či už v súvislosti s dochádzkou do školy (cestovné náklady), prípadne s jej ubytovaním na internáte. Pokiaľ odporkyňa zvýšené náklady v súvislosti s vysokoškolským štúdiom vidí v tom, že ide o súkromnú vysokú školu, kde za jeden semester štúdia zaplatí 799 eur, je naďalej plne opodstatnený záver súdu prvého stupňa, na ktorý odvolací súd aj poukazuje (na č.l. 8 strany rozhodnutia), že síce dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, čo však na druhej strane znamená, že aj požiadavky dieťaťa na výživu môže rodič uspokojiť len v rámci svojich osobných, zárobkových a majetkových možností a schopností“. Na strane navrhovateľa ani odvolací súd nezistil nadštandardné majetkové pomery, nadštandardnú životnú úroveň v období rozhodnom pre posudzovanie výšky výživného na základe čoho by bolo možné vyživovaciu povinnosť navrhovateľa určiť vyššou sumou. Z týchto dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolanie odporkyne za nedôvodné a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil. Vecne správne rozhodol okresný súd i v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval krajský súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., odporkyňa ohľadne svojho odvolania úspech v odvolacom konaní nemala, bolo jej povinnosťou nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľovi - úspešnej procesnej strane, na strane navrhovateľa však v súvislosti s podaným odvolaním odvolací súd nezistil vznik trov v danom štádiu konania a ani odvolateľ si nárok na náhradu trov odvolacia konania postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil. Z týchto dôvodov účastníkom (žiadnemu z nich ) odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .