Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/65/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612203341 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5612203341.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. B., nar. XX.X.XXXX a F. B., nar. X.X.XXXX, obidve deti bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov: matky - P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom V., K P. XXXX a otca - J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. V. XXX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 7P/54/2012-31 zo dňa 9.5.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e . V časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd vo zvyšku návrh matky zamietol, ponecháva n e d o t k n u t ý . Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu zvýšeným výživným na maloletú L. B. sumou 130,-€ mesačne a na maloletú F. B. sumou 110,-€ mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred od 5. 4. 2012 k rukám matky detí, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17. 5. 2010, č. k. 3C/36/2010-49 v časti o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej L. B. sumou 80,-€ mesačne a na výživu maloletej F. B. sumou 60,-€ mesačne. V zostávajúcej časti návrh matky zamietol. Zročné zvýšené výživné za obdobie od 5. 4. 2012 do 30. 4. 2012 vo výške 43,33 € na maloletú L. B. a vo výške 43,33 € na maloletú F. B., je otec povinný splácať mesačnými splátkami vo výške 10,-€ mesačne na každé z detí, spolu s bežným výživným, od mája 2012 k rukám matky detí s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd návrhu na zvýšenie výživného vyhovel vo výške určenej vo výroku rozhodnutia, keďže vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť návrhu. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov a to na strane maloletých detí, keď staršie dieťa navštevovalo 6. triedu základnej školy, v súčasnej dobe chodí do 8. triedy. V uvedenom období vývoja maloletého dieťaťa dochádza k podstatnému nárastu výdavkov na základné existenčné potreby, stravu, ošatenie, obutie, hygienu. Zvýšili sa aj výdavky vynakladané na školské pomôcky. Dieťa je vo veku vzrastu, pričom výživné zahŕňa aj časť nákladov na bývanie, výdavky spojené so športovými a kultúrnymi aktivitami, zdravotným stavom. Mladšie dieťa v čase posledného rozhodnutia o výživnom navštevovalo predškolské zariadenie, v súčasnej dobe chodí do 2. triedy základnej školy. Obidve deti majú zvýšené výdavky so zdravotným stavom. Na strane otca detí, ako povinnej osoby, došlo tiež k podstatnej zmene pomerov. Došlo k zvýšeniu jeho príjmov. Tvrdenie otca detí, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom býval u matky resp. u brata, bolo vyvrátené jeho výpoveďou v konaní o rozvod manželstva. V uvedenom konaní výslovne uviedol, že býva sám v rodinnom dome, pričom špecifikoval aj náklady na bývanie. Na strane matky maloletých detí došlo k zníženiu príjmu, keďže sa stala nezamestnanou, evidovanou na úrade práce, má príjem len na základe dohody o vykonaní práce (nie z hlavného pracovného pomeru, na rozdiel od otca detí). Komplex výdavkov, vrátane pôžičky, z ktorej použitie finančných prostriedkov otec nevedel ani minimálnym spôsobom konkretizovať, preukazuje vyššiu životnú úroveň otca. Výživné má prioritný charakter. Jeho platbou sa zabezpečuje požadovaná životná úroveň. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča a adekvátne tomu má právo na zabezpečenie svojich odôvodnených potrieb. Matka detí si plní svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou a každodenným zabezpečovaním potrieb detí. Doposiaľ určené výživné je nepostačujúce na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb detí. Zvýšené výživné má preto zamedziť zníženiu štandardnej životnej úrovne detí a zabezpečiť ich ďalší vývoj, štúdium, adekvátne ich potrebám, schopnostiam. Otcovi bola preto uložená povinnosť prispievať zvýšeným výživným na maloletú L. sumou 130,-€ mesačne (o sumu 10,-€ bol návrh matky zamietnutý ako nedôvodný, pričom okresný súd prihliadal aj na splácanie zročného výživného za relevantné obdobie) Výživné bolo možné priznať až od podania návrhu 5.4.2012, keďže matka detí nepreukázala žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci priznať výživné spätne. Zročné zvýšené výživné za obdobie od 5.4.2012 do 30.4.2012 vo výške 43,33 € je otec povinný zaplatiť na účet maloletých mesačnými splátkami vo výške 10,-€, splatné spolu s bežným výživným od mája 2012, k rukám matky detí s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V zákonom stanovenej lehote napadol rozsudok okresného súdu odvolaním otec maloletých detí. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný plat zistený súdom vo výške 618,20 € bol vyšší od 1.4.2011 preto, lebo pracoval nadčas a aj v nočných hodinách podľa požiadaviek zamestnávateľa. Základný plat vrátane odmien, prémií sa nezvyšoval. Od 22.5.2012 zamestnávateľ nočnú prácu, ako aj prácu nadčas zakázal z dôvodu poklesu zákaziek, takže priemerný mesačný plat sa mu zase bez uvedených príplatkov znížil už za mesiac máj 2012. Okresný súd zároveň neprihliadal na to, že mal výdavky v súvislosti s bývaním v rodinnom dome, a to za odpad 12,-€, domovú daň 26,-€, káblovú televíziu 48,-€, cirkevnú daň 5,-€/rok, ktoré uhrádzal na rok 2012 a že mal aj ďalšie neočakávané výdavky spojené s jeho údržbou. Pokiaľ sa matke od pridelenia bytu od 1.10.2010 podstatne zvýšili náklady na bývanie, mal za to, že nebol dôvod, aby žiadala o pridelenie nájomného bytu, keďže jej rodičia v rodinnom dome bývajú sami. Byt si ihneď po nasťahovaní kompletne zariadila. Zároveň tvrdil, že napriek matkou deklarovaným finančným problémom táto podstúpila plastickú operáciu nosa. Na konfirmáciu dcéry L. prispel 25,-€. Od rozvodu dostávajú deti darčeky a peniaze od príbuzných z jeho strany napr. na Vianoce, narodeniny, meniny. Ďalej poukázal na to, že matka dala sama výpoveď z Tatrasvitu k 31.12.2010 údajne kvôli deťom, avšak v Tescu tiež pracovala krátky a dlhý týždeň a deti boli často samé. Zmenou zamestnania, na ktorú nebol dôvod, si zavinila zníženie príjmu. Uviedol, že mal aj nepredvídané náklady 2.000,-€ na kúpu plynového kotla, preto musel predchádzajúcu pôžičku navýšiť o ďalších 2.000,- €, ktorú spláca po 126,-€ mesačne. Mal za to, že aj matka by sa mala snažiť o zabezpečenie riadnej výživy a opatery detí a prispievať podľa svojich schopností a možností. Konanie matky je účelové a to najmä v spojení s jej novým bývaním, pretože len na bývanie vynakladá 298,55 €, čo by nebolo potrebné, ak by bývala u svojich rodičov. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie matka maloletých detí. Navrhovala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu. Dôvody, ktoré otec uvádzal v odvolaní považovala za tendenčné a odporujúce priebehu dokazovania. Okresný súd zistil čistý mesačný príjem otca vychádzajúc z relevantných dôkazov. Vychádzal aj z hodnoty majetku, ktorý otec vlastní. Výdavky otca v spojitosti s rodinným domom dostatočne zohľadnil. Uviedla, že v rodinnom dome, ktorý vlastnia jej rodičia, býva aj jej sestra, preto bola nútená pre seba a deti si zabezpečiť primerané bývanie, pričom sa jedná o obecný nájomný byt. Tvrdenia otca o plastickej operácii nosa nie sú pravdivé, nakoľko išlo o chirurgický zákrok, ktorý hradila zdravotná poisťovňa. Zariadenie bytu je štandardné, v primeraných cenách, pričom jej poskytli pôžičku rodinní príslušníci v záujme zabezpečenia lepších podmienok pre deti. Skutočnosti uvádzané otcom vo vzťahu k zamestnaniu matky už boli posudzované súdom. Dôvodom bolo, že práca na dve zmeny bola nevýhodná, nakoľko deti si vyžadujú zvýšenú starostlivosť. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletých detí uviedol, že rozsudok je v ich záujme. Výživné v stanovenej výške zohľadňuje potreby maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti povinnej osoby. Navrhoval preto, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Otec v podaní doručenom okresnému súdu dňa 13.7.2012 označenom ako „Prednes otca maloletých detí k vyjadreniu matky“ uviedol, že skutočným dôvodom pre podanie návrhu na zvýšenie výživného, nie sú zvýšené výdavky spojené s potrebami maloletých detí. Od určenia výživného v konaní o rozvod manželstva, ktoré právoplatne skončilo 18.6.2010, do podania tohto návrhu 5.4.2012 neuplynula ani taká doba, ktorá by tak radikálne zvýšenie výživného opodstatňovala, ani nárast nákladov na ich výživu. Skutočným dôvodom je známosť matky s iným mužom, z ktorého dôvodu požiadala o pridelenie obecného nájomného bytu, napriek tomu, že v rodičovskom dome mala zabezpečené riadne bývanie, pretože je sestra pracuje v Bratislave a domov k rodičom sa vracia sporadicky. Prostredníctvom zvýšeného výživného sa tak matka snaží o zabezpečenie úhrady nákladov za nájom a za služby spojené s bytom. Zároveň uviedol, že matka detí je už pravdepodobne od 1.6.2012 zamestnaná na čerpacej stanici v Poprade, takže pomery sú zmenené na strane matky a mali by byť zohľadnené pri stanovení výšky výživného. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu v časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd vo zvyšku návrh matky zamietol, ponecháva nedotknutý. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu preskúmal zmenu pomerov tak na strane maloletých detí, ako aj otca a matky maloletých detí odvtedy ako naposledy o výživnom rozhodoval Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 3C/36/2010-49 zo dňa 17.5.2010. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorým čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného a výživné zvýšil zo sumy 80,-€ na sumu 130,-€ u mal. L. a zo sumy 60,-€ na sumu 110,-€ u maloletej F.. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s rozhodnutím okresného súdu o povinnosti otca splácať zročné zvýšené výživné za obdobie od 5.4.2012 do 30.4.2012 vo výške 43,33 € na maloletú L. a vo výške 43,33 € na mal. F. v mesačných splátkach po 10,-€ mesačne na každé z detí spolu s bežným výživným. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok a rodičom je uložená povinnosť, aj keď na úkor svojho minima ju plniť a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je potrebné, aby súd pri rozhodovaní prihliadal na osobnú starostlivosť o dieťa niektorým z rodičov, keďže táto skutočnosť má nepochybne vplyv i na určenie výšky výživného. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča v čase vyhlásenia rozsudku, v prípade rozhodovania za čas minulý sa rozsah určuje podľa schopností a možností v čase, v ktorom sa výživné priznáva. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb, pričom za odôvodnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti možno považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Zákon zároveň umožňuje súdu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti, a to najmä s prihliadnutím na zmenu pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. K vydaniu nového rozhodnutia o výživnom však dôjde len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru, pričom skutočnosť, či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3C/36/2010-49 zo dňa 17.5.2010, v ktorom zároveň bolo otcovi uložené prispievať na výživu mal. L. sumou 80,-€ mesačne a na výživu mal. F. sumou 60,-€ mesačne. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že matka plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom svojou osobnou starostlivosťou, zabezpečuje ich bývanie, platí poplatky s ním spojené, stravovanie, ošatenie, hygienu, lieky, dopravu do školy. Otec sa s deťmi stretáva raz za dva mesiace. V konaní bolo nepochybne preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú vekovo staršie, maloletá F. už navštevuje základnú školu, a to druhý ročník a maloletá L. ôsmy ročník, s čím nepochybne súvisí zvýšenie výdavkov na ich stravovanie v škole, na ošatenie, hygienu, na školský klub detí a takisto aj na školské pomôcky. Navyše u oboch detí sú zvýšené výdavky v súvislosti s návštevou alergiologickej ambulancie a so zakupovaním liekov. Mal. L. navyše nosí okuliare, navštevuje detského neurológa. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov maloletých detí. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom predstavoval čistý mesačný príjem otca sumu 478,01 €, podľa potvrdenia zamestnávateľa (čl. 18 spisu) predstavoval za obdobie 4/2011 až 3/2012 sumu v priemere 618,20,-€. Pokiaľ otec v odvolaní tvrdil, že došlo medzičasom k zníženiu jeho príjmu, uvedené tvrdenie nijako nepreukázal, preto aj odvolací súd vychádzal z príjmu otca zisteného okresným súdom. Príjem matky sa od posledného rozhodovania súdu zmenil, v súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a zároveň pracuje na základe Dohody o vykonaní práce a mesačná čistá odmena za obdobie 3/12 bola 211,41 € a za 4/2012 97,20 €. Obaja rodičia platia mesačné poplatky spojené s bývaním, s cestou do práce. Matka spláca pôžičku po 34,-€ mesačne, ktorú si vzali ešte za trvania manželstva na zakúpenie počítača pre deti. Otec spláca úver vo výške 126,-€ mesačne. K odvolacej námietke otca, že okresný súd neprihliadal na jeho náklady na odvoz odpadu, domovú daň, káblovú televíziu, cirkevnú daň či iné neočakávané výdavky spojené s údržbou rodinného domu, odvolací súd poukazuje na to, že takéto výdavky nemal v spise dokladované a zároveň ani v priebehu konania pred okresným súdom otec detí na tieto výdavky nepoukazoval. Ostatné výdavky preukázané otcom maloletých okresný súd pri rozhodovaní vzal do úvahy. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu argumentáciu otca, že matka mohla ostať bývať s deťmi v rodičovskom dome a nemusela platiť vysoké poplatky spojené s bývaním v nájomnom obecnom byte. Je potrebné prihliadať na skutočnosť, že matka, na rozdiel od otca, ktorý má zabezpečené bývanie v rodinnom dome v jeho vlastníctve, nemá vlastné bývanie a preto musela zabezpečiť bývanie primerané aj s ohľadom na vek dcér a ich potreby. Pokiaľ by ostala bývať u rodičov, nepochybne by musela prispievať na výdavky spojené s bývaním aj im, pričom podľa jej vyjadrenia s rodičmi býva ešte jej sestra. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd, zhodne s okresným súdom, konštatuje, že nakoľko u maloletých detí došlo k objektívnej a podstatnej zmene pomerov v súvislosti s tým, že sú vekovo staršie, navštevujú obe základnú školu, vzhľadom na ich zdravotný stav a s ohľadom na možnosti, majetkové a zárobkové pomery a životnú úroveň povinného rodiča - otca, je dôvodné zvýšenie výživného na sumu určenú okresným súdom, ktorá nepochybne zodpovedá aj preukázaným odôvodneným potrebám maloletých detí. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletých detí ako nedôvodné a rozsudok okresného súdu v rozsahu napadnutom odvolaním ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu; keďže konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.