Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/80/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5707203615 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5707203615.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, právnej veci navrhovateľa: Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., Ul. H. č. XX/XX, právne zastúpený JUDr. Milanom Fulecom, advokátom, so sídlom v F., Ul. A. č. X, proti odporcovi: FAGORMASTERCOOK S.A. (predtým WROZAMET S.A.), so sídlom Ul. Zmigrodzka č. 143, 50-961 Wroclav, Poľsko, IČO: 930604318, právne zastúpený advokátskou kanceláriou MUNDIEROVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom 811 01 Bratislava, Zámocké schody 2/A, v konaní o určenie neexistencie záložného práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Martine zo dňa 5.12.2011 č.k. 7C/91/07-753, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Martine opakovane v tomto konaní rozsudkom zo dňa 5.12.2011 č.k. 7C/91/07/753 zamietol návrh navrhovateľa o určenie neexistencie záložného práva. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ v podanom návrhu zo dňa 10.4.2007 žiadal, aby súd určil , že neexistuje záložné právo na nehnuteľnostiach , parc. č. 1337/68, zastavaná plocha o výmere 661 m2, a stavbe súp. č. 5502 , prevádzková budova na parcele č. 1337/68 , zapísanej na LV č. XXXX , kat. územie T., vedeného Správou katastra Martin a to až do právoplatného skončenia sporu vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako kupujúci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.3.2006 uzavretej so spoločnosťou GAS GROUP a.s., so sídlom v Martine, ako predávajúcim nadobudol rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva pod č. V 686/2006 zo dňa 22.3.2006 , k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. V čase uzavretia zmluvy okrem vecných bremien uvedených v kúpnej zmluvy na nehnuteľnostiach neviazlo žiadne záložné právo. Po uplynutí 11-tich mesiacov od nadobudnutia predmetných nehnuteľností Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím Zo 8/2006 - Le / Pd / zo dňa 5.1.2007 vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Martin č. Pd 2011/06 zo dňa 21.9.2006 a záznam Správy katastra Martin, ktorým bolo dňa 20.1.2006 vymazané záložné právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam zrušil a vec vrátil Správe katastra Martin na ďalšie konanie. V dôsledku toho bolo zapísané záložné právo v prospech odporcu. V návrhu poukázal na ust. § 151 h/ ods. 3 veta druhá O.z., teda na to, že bol dobromyseľný a záložné právo nepôsobí proti nemu. V dôsledku tejto skutočnosti je týmto zápisom záložného práva nielen obmedzený v disponovaní s predmetnými nehnuteľnosťami a v prípade, že odporca pristúpi k uspokojovaniu pohľadávky zo zálohu môže byť pozbavený svojho vlastníckeho práva. Podľa neho je tu daný právny záujem na podaní tohto návrhu v zmysle ust. § 80 O.s.p.. Ďalej v návrhu poukázal na to, že podľa neho je existencia záložného práva sporná. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu mu oznámil, že začína výkon svojho záložného práva a to formou dobrovoľnej dražby v zmysle Zákona č. 527/02 Z.z.. V návrhu si uplatnil aj náhradu trov konania. Okresný súd v Martine rozsudkom z 30.10.2008 návrh navrhovateľa zamietol, keď vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že výmaz záložného práva bol v rozpore s právnymi predpismi. Na výmaz záložného práva nebol žiadny zákonný dôvod , čo bolo preukázané jednak protestom prokurátora a následným rozhodnutím Katastrálneho úradu v Žiline. Z postupu navrhovateľa a predtým firiem GAS Martin s.r.o. a GAS GROUP a.s., podľa názoru súdu vyplýva, že ich konanie a následne prevod nehnuteľností na navrhovateľa je sprevádzaný snahou „ očistiť “ nehnuteľnosti a ukrátiť záložného veriteľa, t.j. odporcu o jeho právo. Neuveril navrhovateľovi, že mu nebolo známe, že nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom , čo jednoznačne vyplynulo aj z jeho výpovede na pojednávaní dňa 29.9.2008, keď uviedol, že o záložnom práve vedel len okrajovo. Podľa názoru súdu teda nepochybne nevynaložil náležitú starostlivosť a vzhľadom na to nebol dobromyseľný ako to má na mysli ust. § 151 h/ ods.3 O.z.. Predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom odporcu a to vzhľadom na personálne prepojenie firiem a navrhovateľa. Odporca podľa názoru súdu v žiadnom prípade nemôže doplatiť na nezákonný postup katastrálneho úradu . Samotné záložné právo záložného veriteľa nemohlo ani zaniknúť z hľadiska hmotnoprávneho a to vzhľadom na to, že takýto záznam plní len evidenčnú funkciu. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie . V dôsledku jeho odvolania Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 5 Co 93/09 zo dňa 6.10.2009 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že okresný súd neúplne vyhodnotil vykonané dôkazy a preto nie je možné preskúmať, či správne vyložil ust. § 151 h) ods. 3 O.z., teda či navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosť dobromyseľne , teda že bol v tom, že nie je zaťažená záložným právom. V uznesení tiež uviedol, že nie je zrejmé z odôvodnenia rozsudku okresného súdu , čo mal na mysli, keď pri právnom posúdení veci uviedol, že konanie právnych predchodcov navrhovateľa je sprevádzané snahou „ očistiť „“ nehnuteľnosti a takým spôsobom ukrátiť záložného veriteľa, t.j. odporcu o jeho právo. Tiež sa nezaoberal vzhľadom na argumentáciu navrhovateľa jeho tvrdením, že v čase prevodu nehnuteľnosti na navrhovateľa táto nebola zaťažená záložným právom, ktoré by bolo vyznačené podľa platných právnych predpisov v katastri nehnuteľností. V zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline Okresný súd v Martine zopakoval a doplnil dokazovanie a opätovne rozsudkom z 16.8.2010 návrh navrhovateľa zamietol, keď mal preukázané, že navrhovateľ nebol dobromyseľný , lebo ako sa uvádza v zákone , pri vynaložení náležitej starostlivosti by nepochybne zistil, že na nehnuteľnostiach je záložné právo. K tomuto záveru súd dospel na základe výpovede samotného navrhovateľa, ktorý uviedol, že bol spoločníkom aj s otcom vo firme GAS Martin, s.r.o. . Jeho otec tam bol aj konateľom. V spoločnosti GAS Group, a.s. bol otec predsedom predstavenstva a on bol členom dozornej rady. Sám uviedol, že mal prístup k dokladom, pokiaľ sa týkal aj tejto konkrétnej veci. Uviedol však, že mal len okrajové vedomosti. O záložnom práve vedel a následne potom aj vedel, že toto záložné právo bolo vymazané. Vedel aj o predchádzajúcej odpovedi Správy katastra Martin, že výmaz nie je dôvodný. Tiež vedel, že opakovaný výmaz bol žiadaný z tých istých dôvodov. V konaní mal súd preukázané aj vzhľadom na protest prokurátora a následné rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline, že výmaz bol v rozpore so zákonom. Proti tomuto rozsudku opätovne podal odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 5 Co 59/2011 zo dňa 18.7.2011 opätovne zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, že odôvodnenie prvostupňového súdu opätovne nespĺňa zákonom požadované náležitosti. Nevysporiadal sa so všetkými vykonanými dôkazmi a z nich vyplývajúcimi skutkovými zisteniami, ako aj s argumentáciou navrhovateľa, že v čase nadobudnutia predmetných nehnuteľností navrhovateľom neboli tieto zaťažené záložným právom, ktoré by bolo vyznačené podľa platných právnych predpisov. Nedostatočne nebol zdôvodnený právny záver súdu o prelomení predpokladu uvedeného v ust. § 151 h) ods. 3 veta druhá O.z., podľa ktorého záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. V dôsledku uvedeného zrušujúceho uznesenia krajského súdu okresný súd opätovne prejednával vec, opakovane vypočul účastníkov konania a okresný súd aj po opätovnom prehodnotení vykonaného dokazovania a opätovnom vypočutí účastníkov dospel k takému istému záveru, ako je to uvedené v rozsudkoch zo dňa 30.10.2008 a 16.8.2010, ktorý zdôvodnenie obsahu aj toto odôvodnenie. V týchto rozsudkoch bolo podrobne popísané, z akých zistených skutočností, dôkazov súd vychádzal a prečo a ako ich vyhodnotil. V zrušujúcich uzneseniach Krajský súd v Žiline nevyslovil záväzný právny názor, z ktorého by okresný súd mohol vychádzať. Navrhovateľ stále trval na tom, že pri kúpe nehnuteľností bol dobromyseľný, teda, že táto nevedel o tom, že na ňu je viazané záložné právo , nakoľko bolo Správou katastra Martin vymazané. V danej veci treba mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či nadobúdateľ nehnuteľnosti, teda navrhovateľ pri náležitej starostlivosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti tohto prípadu od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že na nehnuteľnosť v čase kúpe sa neviazalo záložné právo. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti musí preukázať navrhovateľ. Z vykonaného dokazovania podľa názoru okresného súdu dobromyseľnosť navrhovateľ nepreukázal od tej skutočnosti, že záložné právo nebolo v čase kúpy na liste vlastníctva vyznačené. Súd sa nestotožnil so stanoviskom jeho právneho zástupcu, ktorý tvrdil, že pre každého je záväzné zapísané alebo nezapísané záložné právo, nakoľko takéto skutočnosti sa vyznačujú len záznamom (§ 34 Zák. č. 162/1995 Z.z.) a nejedná sa o rozhodnutie vydaného v správnom konaní. Je potrebné zopakovať, prečo podľa názoru súdu navrhovateľ túto dobromyseľnosť nepreukázal. Nepreukázal ju preto, že medzi firmami a navrhovateľom bolo personálne prepojenie. Navrhovateľ vedel o záložnom práve , ako aj o odpovedi Správy katastra Martin, že výmaz záložného práva daný GAS Martin, s.r.o. nie je možný , ako aj o tom, že ďalšie podanie návrhu na výmaz dané GAS Group a.s., so sídlom v Martine je daný v podstate z tých istých dôvodov. Tieto skutočnosti nepoprel. Uviedol, že o nich vedel, avšak len okrajovo. Toto podľa názoru súdu znamená, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nevynaložil náležitú starostlivosť , lebo vedomosti, ktoré „ okrajovo „ mal mali u neho nepochybne vzbudzovať pochybnosti o tom, či je viazané na nehnuteľnosť záložné právo alebo nie. Súd teda opätovne vyhodnotiac všetky dôkazy, a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že bol dobromyseľný pri uzatváraní kúpnej zmluvy jeho návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Proti rozsudku okresného súdu opätovne podal odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil s právnym záverom prvostupňového súdu, ktorý jeho žalobný návrh zamietol. Navrhoval, aby v odvolacom konaní odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrhu vyhovel. V podrobne zdôvodnenom odvolaní okrem iného zdôraznil, že navrhovateľ v čase nadobudnutia predmetných nehnuteľností bol presvedčený, že nadobúda nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom a toto jeho presvedčenie vyplývalo jednak z hodnoverných a záväzných údajov katastra nehnuteľnosti, keď z listu vlastníctva, na ktorých boli zapísané tieto nehnuteľnosti vyplývalo, že na týchto nehnuteľnostiach neviazne žiadne záložné právo v prospech spoločnosti WROZAMET S.A. Navrhovateľ preto aj vzhľadom na okolnosti, že záložné právo bolo vymazané Správou katastra Martin na základe návrhu spoločnosti GAS GROUP a.s., ktorý bol podaný z rovnakého dôvodu, ako návrh podaný spoločnosťou GAS Martin s.r.o., že záložné právo nevzniklo a bol presvedčený, že záložné právo bolo vymazané práve z uvedeného dôvodu. Navrhovateľ nemal teda žiadne pochybnosti o tom, že na predmetných nehnuteľnostiach záložné právo neviazne, a preto aj pri vynaložení náležitej starostlivosti bol dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažených záložným právom. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa podrobne rozviedol, prečo navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Okrem iného naďalej zdôrazňoval, že navrhovateľ v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy nevynaložil náležitú odbornú starostlivosť tak, ako to predpokladá ust. § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorým navrhovateľ účelovo argumentoval. Uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu je dostatočne, presvedčivo, riadne, výstižne a zrozumiteľne odôvodnený a v celom rozsahu sa odporca stotožnil s dôvodmi prvostupňového súdu. Podľa jeho názoru navrhovateľ preukázateľne disponoval podrobnými informáciami, ktoré boli objektívne spôsobilé vyvolať pochybnosť o správnosti výmazu záložného práva odporcu v predmetnej nehnuteľnosti, preto navrhovateľ nebol a objektívne nemohol byť dobromyseľný o tom, že nadobúda predmetnú nehnuteľnosť bez záložného práva odporcu. Krajský súd v dôsledku podaného odvolania opätovne vec prejednal v odvolacom konaní a bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. opätovne rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov: Okresný súd skutočne vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a účastníci konania ďalšie dôkazy ani nenavrhovali. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý je odlišný od právneho záveru prvostupňového súdu, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, resp. ho nesprávne aplikoval a vyložil v súvislosti so zistenými skutočnosťami v rámci dokazovania a to konkrétne ust. § 151h ods. 3 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Odvolaciemu súdu sa javí ako hypotetické a nie presvedčivé tvrdenie odporcu ako i prvostupňového súdu, že bolo jednoznačne preukázané, že by navrhovateľ v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti nebol dobromyseľný a že s určitosťou možno tvrdiť, že si bol vedomý toho, že nadobúda záloh zaťažený záložným právom. Podľa názoru odvolacieho súdu by takýto výklad znamenal akoby „prezumpciu viny“ na strane navrhovateľa, hoci navrhovateľ produkoval závažné dôkazy a skutočnosti, na základe ktorých je možné predpokladať, že nadobúda nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom v prospech odporcu. Odvolací súd sa s prvostupňovým súdom zhoduje v tom, že v prejednávanej veci bola podstatnou otázkou otázka posúdenia zo strany súdu, či navrhovateľ bol v čase prevodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom alebo či dobromyseľný v tomto smere nebol. I keď prvostupňovému súdu sa logicky vzhľadom na vykonané dokazovanie mohlo zdať spochybnenie dobromyseľnosti navrhovateľa, na ktoré poukazoval odporca, dôvodné, sú tu závažné argumenty, na ktoré poukazoval navrhovateľ a na základe ktorých je odvolací súd toho názoru, že je potrebné rešpektovať prezumpciu dobromyseľnosti na strane navrhovateľa, pokiaľ jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti nie je možné preukázať opak. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že v čase nadobúdania nehnuteľnosti navrhovateľom nebolo na predmetné nehnuteľnosti vedené záložné právo z dôvodu, že na základe návrhu spoločnosti GAS GROUP a.s., Správa katastra Martin rozhodnutím zo dňa 20.1.2006 vykonala záznamom výmaz záložného práva, ktoré na predmetných nehnuteľnostiach viazlo predtým v prospech spoločnosti WROZAMET S.A. Zápis záznamom je v zmysle § 4 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“), jedným zo spôsobov rozhodovania správy katastra, ktorý má povahu neformálneho rozhodnutia, čo znamená, že rozhodnutie spočíva len vo faktickom úkone, ktorým správa katastra z popisných informácii katastra technickými prostriedkami vykoná zápis záznamom, v danom prípade odstránila zapisovaný údaj, teda záložné právo v prospech spoločnosti WROZAMET S.A. Týmto sa údaj o výmaze záložného práva v prospech spoločnosti WROZAMET S.A. v zmysle § 70 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona stal hodnoverným a záväzným údajom katastra. Na základe takéhoto hodnoverného a záväzného údaja katastra nehnuteľnosti mohol byť navrhovateľ dôvodne presvedčený, že nadobúda nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom v čase, keď ich nadobúdal. Keďže zápis záznamu výmazu záložného práva je neformálne rozhodnutie správy katastra ako štátneho orgánu, nie je možné z neho zistiť, na základe čoho bolo toto rozhodnutie vydané, teda vykonané, preto možno uveriť tvrdeniu navrhovateľa, že bol presvedčený, že záložné právo bolo vymazané na návrh spoločnosti GAS GROUP a.s., podaného dňa 8.12.2005 z dôvodov, ktoré boli zhodné s dôvodmi, ktoré v návrhu na výmaz záložného práva podala spoločnosť GAS Martin s.r.o., a preto nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že mal pochybnosti o správnosti a zákonnosti výmazu záložného práva, a teda že nadobúda nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom. Pokiaľ v tejto súvislosti sa aj príslušná správa katastra dopustila chýb, prípadne nejakého protiprávneho konania, nemôže za to niesť dôsledky navrhovateľ, ktorý mal dôvod spoliehať sa na hodnovernosť týchto údajov v katastri nehnuteľnosti v čase nadobúdania nehnuteľnosti. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že dospel k odlišnému právnemu názoru ako súd prvého stupňa, rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.