Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/452/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5707207903 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5707207903.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: V. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., ul. K. č. X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Oľgou Hadbábnou, advokátkou so sídlom F., ul. P. O. R. č. X, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/206/2007-223 zo dňa 28. septembra 2011, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom č. k. 9C/206/2007-223 zo dňa 28. 09. 2011 Okresný súd Martin zamietol návrh navrhovateľa v hore uvedenej veci. Rozhodnutie o trovách si vyhradil na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že: „...V konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/542/1996 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. V tomto prípade Slovenská republika ako pasívne legitimovaný subjekt je za tieto prieťahy zodpovedná, a to bez možnosti liberácie (ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť), pričom v jej mene koná v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti SR. Preto súd sústredil svoju pozornosť na skutočnosť, či došlo k vzniku škody na strane navrhovateľa; v tomto smere je preto namieste otázka, či vzhľadom na neukončené exekučné konanie preukázal navrhovateľ vznik škody ako majetkovej ujmy. V zmysle judikatúry škodou sa myslí ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Ušlým ziskom je v podstate ušlý majetkový prospech a spočíva v nezväčšení sa majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, ak by nenastala škodová udalosť, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný priebeh vecí. (stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR Cpj 87/1970). Charakter ušlého zisku má i majetková ujma predstavovaná stratou majetkového prínosu, ktorý poškodený ako veriteľ mohol od svojho dlžníka očakávať pri obvyklom slede udalostí, nebyť nesprávneho úradného postupu. Vznik škody na strane veriteľa v takomto prípade predpokladá, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené resp. jeho pohľadávka sa stala nevymáhateľnou. (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 145/2002). Ako bolo vyslovené v rozsudku NS ČR sp. zn. 25Cdo 803/2003 v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka to znamená, že škoda vznikne až vtedy, ak pominú účinky vyhláseného konkurzu, pretože až vtedy keď nebude nárok voči dlžníkovi uspokojený ani v rámci konkurzu, vznikne majetková ujma. V prejednávanom prípade možno dôjsť k záveru, že vznik škody nie je potrebné viazať až na okamih vydania rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť dlžníka podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ale na vznik takej dôkaznej situácie v exekučnom konaní, že povinný nemá žiaden majetok. Pre ustálenie tohto okamihu však podľa názoru súdu nie je postačujúce konštatovanie súdneho exekútora, ktoré sa nachádza na č. l. 17. Ak by bolo vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie súd by z tohto rozhodnutia vychádzal, ak by ako dôvod bol uvedený § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Nakoľko v prejednávanom prípade takéto rozhodnutie vydané nebolo, túto skutočnosť súd posudzoval ako predbežnú otázku na základe predložených a navrhnutých listinných dôkazov a došiel k záveru, že iba vyjadrenie súdneho exekútora nie je postačujúce. Nakoľko súdu nebol predložený exekučný spis súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha sp. zn. EX 551/2005, a tento dôkaz nebol zo strany navrhovateľa ani vznesený, súd nemá preukázanú skutočnosť, že od roku 2005 je dlžník - spoločnosť Žilinská dopravná a špedičná spoločnosť, s. r. o., nemajetný. Práve na navrhovateľovi je dôkazné bremeno, aby vznik samotnej škody preukázal. Súd preto nemajetnosť spoločnosti Žilinská dopravná a špedičná spoločnosť, s. r. o., zatiaľ nemal nijakým spôsobom preukázanú, a preto návrh navrhovateľa zamietol. Súd považoval nad rozsah svojho odôvodnenia za potrebné tiež uviesť, že ak by aj prijal záver o nemajetnosti povinného, a teda o vzniku škody, musel by skúmať či uplatnená škoda je v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom. Tejto skutočnosti musí zodpovedať aj uplatnená výška škody. Z predložených dokladov zatiaľ navrhovateľ preukázal, že v roku 2001 (ak by prebiehalo exekučné konanie) spoločnosť vlastnila hnuteľný majetok, z ktorého bolo možné pohľadávku navrhovateľa uspokojiť. Súd z doteraz vykonaných dôkazov mal zatiaľ preukázané, že hodnota tohto majetku bola iba 3.101 eur (93.421,- Sk), z čoho vyplýva, že aj keby konanie Okresného súdu Žilina nevykazovalo prieťahy v konaní a skončilo by v tomto období, pohľadávka navrhovateľa by nemohla byť uspokojená v takom rozsahu, v akom bola priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Žilina, a preto by v tomto prípade štát mohol zodpovedať za škodu iba do výšky pohľadávky, ktorú by bolo možné uspokojiť - a to je hodnota 3.101 eur. Žiadnu inú skutočnosť (o existencii ďalšieho majetku v roku 2000-2001) navrhovateľ nepreukázal. Preto by v danom prípade (ak by súd prijal záver o vzniku škody) nebola daná príčinná súvislosť medzi škodou nad rozsah preukázaného majetku dlžníka t.j. nad rozsah 3.101 eur. Navrhovateľ síce vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 08. 2011 (č. l. 191) uvádza, že JUDr. N. Q. na základe ohliadky odhadol očakávaný výťažok z predaja hnuteľnej veci (motorového vozidla) na 29.874,53 eur (900.000,- Sk), no z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 162/2000 vyplýva, že tento odhad nebol vonkoncom správny a hodnota tejto hnuteľnej veci bola nakoniec stanovená znaleckým posudkom na sumu 3.101 eur (93.421,- Sk), za ktorú bola táto vec aj vydražená. A preto záver o možnosti uspokojenia pohľadávky do výšky 29.874,53 eur (900.000,- Sk) nebol preukázaný. To, že dlžník v tomto čase (2000-2001) bol držiteľom aj iných motorových vozidiel bolo pre prejednávanú vec právne irelevantné, nakoľko nie je preukázané vlastníctvo spoločnosti Žilinská dopravná a špedičná spoločnosť, s. r. o., čo znamená, že z týchto vecí nemohla byť uspokojená ani pohľadávka navrhovateľa. Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku....“. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal, že riadne nevyhodnotil predložené dôkazy, pri vynesení rozhodnutia nevychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, a tiež aj odňatie možnosti na konanie pred súdom. Správne ale okresný súd konštatoval, že vznik škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu nie je potrebné viazať na okamih vydania rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť dlžníka podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ale na vznik takej dôkaznej situácie v exekučnom konaní, z ktorej vyplýva, že povinný nemá žiaden majetok. Súd tiež správne uvádza, že pri absencii rozhodnutia exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je nevyhnutné, aby súd v zmysle § 135 ods. 2 O. s. p. posúdil túto otázku sám. Za nesprávny však odvolateľ označil záver prvostupňového súdu, podľa ktorého konštatovanie súdneho exekútora nie je postačujúce na ustálenie okamihu vzniku nemajetnosti povinného v exekučnom konaní. Okresný súd vo svojich hodnotiacich záveroch neuvádza žiadne dôvody, na základe ktorých k nim dospel, najmä prečo považuje konštatovanie súdneho exekútora za nepostačujúci dôkazný prostriedok. Právny poriadok pritom na strane súdneho exekútora predpokladá a požaduje škálu odborných znalostí, ktorými podmieňuje výkon povolania súdneho exekútora. Súdny exekútor je povinný pri výkone svojej činnosti postupovať nezávisle, nestranne a s patričnou odbornou starostlivosťou za využitia svojich odborných vedomostí. S poukázaním na uvedené je odôvodnené predpokladať, že súdny exekútor ako štátom určená splnomocnená osoba je odborne dostatočne zdatný na posúdenie majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka v prebiehajúcom exekučnom konaní, v ktorom je poverený exekúciu vykonať. Odvolateľ mal za to, že v predmetnej veci v súlade s § 120 ods. 1 O. s. p. riadne označil dôkaz - vyjadrenie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha - z ktorého vyplýva nemajetnosť dlžníka, a teda i vznik škody nesprávnym úradným postupom. Súdny exekútor JUDr. Jozef Kaduch pri zaslaní svojho vyjadrenia nepochybne vychádzal z aktuálnej dôkaznej skutkovej situácie v exekučnom konaní, a teda aj z obsahu spisu sp. zn. EX 551/2005, ktorého nepredloženie, resp. neoznačenia ako dôkazu, navrhovateľovi súd vytýka. Súdny exekútor uviedol, že proti dlžníkovi sú vedené exekučné konania inými exekútormi, aj on sám proti dlžníkovi vedie exekučné konanie EX 391/00, ktoré časovo predchádza konaniu navrhovateľa. Súdny exekútor JUDr. Jozef Kaduch vo svojom vyjadrení dodáva, že ani v konaní EX 391/00 sa mu nepodarilo k dátumu jeho vyjadrenia zo dňa 14. 09. 2005 vymôcť žiadne finančné prostriedky. Uvedený stav súdny exekútor opakovane skonštatoval vo svojom vyjadrení zo dňa 02. 09. 2011. Okresný súd Martin spochybnenie tvrdenia súdneho exekútora, resp. nedostatočnosť jeho konštatovania vo vzťahu k preukázaniu nemajetnosti dlžníka neopiera o žiadne iné súdom vykonané dôkazy. Súčasne sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že exekučné konanie EX 551/2005, ktoré navrhovateľ vedie proti dlžníkovi, napriek pokračujúcej činnosti súdneho exekútora pre navrhovateľa až do dnešného dňa neprinieslo žiaden výsledok v podobe uspokojenia pohľadávky. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia rovnako nezaoberal predloženými prílohami k účtovným závierkam dlžníka za rok 2001 a 2002, v ktorých sa konštatuje útlm činnosti povinnej spoločnosti a v roku 2002 i účtovná strata. Uvedené v spojitosti s predloženými vyjadreniami súdneho exekútora svedčí o nemajetnosti dlžníka. Súdu bol predložený aj exekučný spis JUDr. Juraja Frantu so sp. zn. EX 162/2000, z ktorého vyplýva, že v roku 2001 v rámci exekučného konania vedeného proti dlžníkovi, bola odpredaná karoséria autobusu značky OASA HD-12. Iný majetok dlžníka nebol súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Frantom zistený a pohľadávka oprávneného - Slovenskej konsolidačnej, a. s., ostala vo zvyšku neuspokojená. Ani týmito okolnosťami sa súd nezaoberal, pričom z nich mohol ustáliť okamih vzniku nemajetnosti dlžníka tak, ako to podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia považuje za potrebné. Ak súd otázku nemajetnosti dlžníka v exekučnom konaní posudzoval ako predbežnú otázku podľa § 135 ods. 2 O. s. p. a ak považoval dôkazy navrhovateľom predložené za nepostačujúce pre rozhodnutie, mohol s poukázaním na § 120 ods. 1 tretia veta vykonať dôkazy, ktoré boli nevyhnutné na spoľahlivé posúdenie predbežnej otázky. Ako uvádza sám súd, vznik škody nie je potrebné viazať až na okamihy vydania rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť dlžníka, ale na vznik dôkaznej situácie v exekučnom konaní, že povinný nemá žiaden majetok. Z povahy veci, ani zo žiadneho ustanovenia platnej právnej úpravy nevyplýva, že by súd takúto dôkaznú situáciu musel a mal posudzovať len na základe obsahu exekučného spisu a že by na posúdenie tejto otázky bolo vyjadrenie exekútora, ktorý má o obsahu spisu vedomosť, nepostačujúcim dôkazným prostriedkom. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR, výrok každého rozhodnutia všeobecného súdu, konajúceho v civilnom procese vyjadruje záväzný a zásadne nezmeniteľný názor súdu na predmet jeho rozhodovania. Výrok súdneho rozhodnutia však nemožno vnímať oddelene od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, lebo v odôvodnení má byť uvedené z akých skutkových a právnych dôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý, pričom tieto skutkové a právne dôvody sú jedinými dôvodmi na vynesenie výroku. Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky a súčasne, aby také rozhodnutia neboli arbitrárne. Navrhovateľ je presvedčený, že od týchto právnych zásad a princípov sa okresný súd pri svojom rozhodovaní odchýlil, keď vyjadrenie súdneho exekútora o nemajetnosti označil bez ďalšieho za nepostačujúce a nezobral na vedomie ostatné predložené dôkazy a skutkové okolnosti v prejednávanej veci, najmä predložené účtovné závierky, obsah exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Juraja Frantu sp. zn. EX 162/2000, ako aj skutočnosť, že exekučné konanie po dobu viac ako 6 rokov nebolo pre navrhovateľa úspešné. Je pravdou, že v civilnom procese súd aplikuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Súčasťou tejto zásady je nielen hodnotenie dôkazu jednotlivo podľa voľnej úvahy súdu, ale aj hodnotenie dôkazov vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo. V danom prípade súd sústredil svoju pozornosť len na jednotlivý dôkaz - vyjadrenie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, ktorý bez riadneho odôvodnenia označil za nepostačujúci a vôbec tento nehodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými predloženými dôkazmi. Prvostupňový súd síce tvrdí, že pri posudzovaní predbežnej otázky o nemajetnosti dlžníka vychádzal z navrhnutých a predložených listinných dôkazov, neuvádza však z ktorých a aké závery si po ich vykonaní osvojil, v dôsledku čoho je táto časť odôvodnenia rozsudku nepreskúmateľná, a teda v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. O nesprávnom vyhodnotení dôkaznej situácie Okresným súdom Martin svedčí aj konštatovanie súdu v časti nad rozsah odôvodenia, kde súd považuje za preukázanú hodnotu majetku dlžníka v roku 2001 vo výške 3.101 eur. Súd skonštatoval, že súdny exekútor odhalil očakávaný výťažok z predaja autobusu „vonkoncom nesprávne“ na 900.000,- Sk, pričom neskorším znaleckým posudkom bola hodnota stanovená na 93.421,- Sk. Súdny exekútor JUDr. Juraj Franta v zápisnici o súpise hnuteľných vecí zo dňa 07. 11. 2000, ktoré je súčasťou exekučného spisu EX 162/2000 odhadol predpokladaný výťažok z hnuteľnej veci - funkčného autobusu značky OASA HD-12 s príslušenstvom vo vlastníctve dlžníka na 900.000,- Sk. V období od spísania citovanej zápisnice do 19. 03. 2001, kedy došlo ku dražbe majetku dlžníka bol vyššie špecifikovaný autobus znehodnotený trestnou činnosťou neznámeho páchateľa, následkom čoho bolo možné odpredať len jeho časť - konkrétne karosériu v hodnote 93.421,- Sk. Uvedené vyplýva z exekučného spisu, z fotodokumentácie, ktorá je prílohou znaleckého posudku, ako aj zo zápisnice o dražbe hnuteľnej veci súdnym exekútorom zo dňa 19. 03. 2001. Podrobným štúdiom predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 162/2000 by pri správnom posúdení jeho obsahu súd musel dospieť k záveru, že dlžník bol k dátumu 07. 11. 2000 vlastníkom hnuteľnej veci - funkčného autobusu - OASA HD-12, vrátane príslušenstva v hodnote cca 900.000,- Sk a nie vykradnutej karosérie, ktorá bola nakoniec predmetom predaja. K znehodnoteniu hnuteľnej veci došlo až v bližšie neurčenom okamihu po 07. 11. 2000. Uvedené skutočnosti Okresný súd Martin vo svojom konštatovaní nad rámec odôvodnenia nezohľadnil a nijako sa s nimi nevysporiadal. Prvostupňový súd ďalej ustálil, že držba iných motorových vozidiel dlžníkom v rozhodujúcom období je právne irelevantná, nakoľko z predaja týchto vecí nemohla byť uspokojená navrhovateľova pohľadávka. Je pravda, že jeho pohľadávka nemohla byť uspokojená z predaja spomínaných hnuteľných vecí, ale mohla byť uspokojená z majetkových plnení, ktoré dlžník vynakladal na držbu motorových vozidiel. Je zrejmé, že dlžník musel za držbu motorových vozidiel platiť buď nájomné, leasingové splátky alebo poskytovať inú formu majetkového plnenia vlastníkom veci. Už z povahy a charakteru obchodno-právnych vzťahov je vylúčené, aby dlžník ako obchodná spoločnosť disponoval bezodplatnou držbou motorových vozidiel. Po ďalšie, Žilinská dopravná a špedičná spoločnosť, s. r. o., ktorej hlavným predmetom podnikania bola cestná osobná doprava, si zadovážila predmetné motorové vozidlá (autobusy) za účelom podnikania, a teda tvorby zisku. Zisk, resp. príjem (tržby) spoločnosti, je takisto postihnuteľný exekúciou. Z vykonaného dôkazu výpisom z evidencie dopravného inšpektorátu je zrejmé, že dlžník mal v legálnej držbe viacero diaľkových autobusov, a to v čase prieťahov v konaní na Okresnom súde v Žiline, teda v období 1997-2000. Záver prvostupňového súdu o irelevantnosti predloženého dôkazu je zjednodušujúci a ignorujúci obchodné zvyklosti, ako aj podstatu podnikateľskej činnosti. Občiansky súdny poriadok stojí na základe zásady spravodlivosti a predvídateľnosti rozhodnutí súdu. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/54/2010 „...Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy...“. Navrhovateľ považuje za nesporné, že vyjadrenie súdneho exekútora o nemajetnosti dlžníka v spojitosti s ďalším ním predloženými dôkazmi je pre účely posúdenia nemajetnosti dlžníka dostatočné. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 100 ods. 1 O. s. p. nevyhodnotil predložené dôkazy ako nepostačujúce a v dokazovaní sa sústredil na preukázanie hodnoty majetku dlžníka a možnosti vymôcť jeho pohľadávku, ak by nedošlo k prieťahom v konaní pred Okresným súdom Žilina. Je nesporné, že účastníci konania sú povinní riadne označiť a predložiť súdu dôkazy, o ktoré opierajú svoje skutkové tvrdenia. Rovnako je nesporné, že navrhovateľ ako účastník v danej veci dôkazy riadne označil a predložil. Súd počas konania dokazovanie nesústredil na otázku dostatočnosti preukázania nemajetnosti dlžníka a nespochybnil tvrdenie súdneho exekútora, ani neuviedol dôvody, pre ktoré by tak bolo možné urobiť. Tieto dôvody nakoniec neuvádza ani v samotnom odôvodnení rozhodnutia. Týmto spôsobom porušil navrhovateľove právo na spravodlivý proces, keď svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch, než aké boli predmetom konania, čím navrhovateľovi odňal možnosť vyjadriť sa k nim. Takýmto postupom súdu mu bola zároveň odňatá možnosť konať pred ním v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Po prvý krát rozhodol vo veci okresný súd rozsudkom zo dňa 10. 04. 2008, ktorým odporcu zaviazal na zaplatenie majetkovej ujmy vo výške 1.277.347,45 Sk so 17,6%-ným úrokom z omeškania ročne a to z istiny 171 103,- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia; so 17,6%-ným úrokom z omeškania ročne a to z istiny 18.568,- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia; so 17,6%-ným úrokom z omeškania ročne a to z istiny 39.922,- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia; so 17,6%-ným úrokom z omeškania ročne a to z istiny 42.604,- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia ; so 17,6%-ným úrokom z omeškania ročne a to z istiny 48.497,- Sk od 17.2.2007, so 17,6%-ným úrokom z omeškania ročne a to z istiny 52.368,- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia , so 15,5%-ným úrokom z omeškania ročne a to z istiny 59.680,- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia , so 13%-ným úrokom z omeškania ročne a to z istiny 58.290,- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia , s 12%-ným úrokom z omeškania ročne a to z istiny 49.981,- Sk od 17.2.2007 do zaplatenia - všetko spolu do 3-och dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v časti nemajetkovej ujmy vo výške 300.000,- Sk návrh navrhovateľa zamietol. Na základe podaného odvolania navrhovateľa a odporcu Krajský súd v Žiline dňa 28.10.2008 v konaní sp. zn. 8Co 221/2008 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ následne podal dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 1Cdo 107/2009-130 zo dňa 28. 07. 2010 rozsudok Krajského súdu v Žiline z dňa 28. 10. 2008 sp. zn. 8Co 221/08 vo výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol v časti o náhradu nemajetkovej ujmy 9 958,18 Eur ( 300 000,- Sk ) odmietol a vo výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, že pokiaľ navrhovateľovi bola spôsobená škoda v dôsledku prieťahov v súdnom konaní, bez ohľadu na skutočnosť, že vznikli ešte za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. bolo potrebné o navrhovateľovom uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť podľa tohto zákona. Následne Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30. 11. 2010 rozsudok okresného súdu vo výroku o majetkovej ujme a o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Úlohu okresného súdu v ďalšom konaní špecifikoval ako skúmanie, či na strane navrhovateľa boli splnené všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom k uvedenému okresný súd konštatoval, že v súčasnosti sa konanie týka iba tej časti návrhu navrhovateľa, v ktorom požaduje od štátu náhradu majetkovej ujmy za nesprávny úradný postup Okresného súdu Žilina, ktorý spočíval v zbytočných prieťahoch v konaní sp. zn. 14C 542/1996 (uvedenú skutočnosť konštatoval Ústavný súd SR vo svojom náleze č. I. ÚS 221/2004 zo dňa 10.3.2005), v ktorom došlo k oneskorenému vydaniu rozsudku a v ktorom vznikla navrhovateľovi pohľadávka voči spoločnosti Žilinská dopravná a špedičná spoločnosť, s.r.o. v sume 541.013,- Sk s príslušenstvom. Predmetnú pohľadávku navrhovateľ vymáha v exekučnom konaní, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom pod sp. zn. EX 551/2005, no zatiaľ bezúspešne. Exekučné konanie nebolo do vyhlásenia rozsudku prvostupňového súd ukončené. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v roku 2001 bola povinná spoločnosť - Žilinská dopravná a špedičná spoločnosť, s.r.o. vlastníkom autobusu. Práve v dôsledku tohto vlastníctva navrhovateľ tvrdí, že ak by nedošlo k prieťahom v konaní zo strany Okresného súdu Žilina, mohol svoju pohľadávku voči spoločnosti Žilinská dopravná a špedičná spoločnosť, s.r.o. uspokojiť včas a to z tohto majetku. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov: Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné predovšetkým v tom bode, v ktorom prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne vyhodnotenie predloženého dôkazu a síce vyjadrenia súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, svedčiace o nemajetnosti povinného - Žilinskej dopravnej a špedičnej spoločnosti, s. r. o., v rozhodnom období, t. j. v čase, kedy malo dôjsť k prieťahom v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 14C/542/1996. Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu bol toho názoru, že vzhľadom na kvalifikáciu a postavenie súdneho exekútora v exekučnom konaní je tento dostatočne odborne zdatný na posúdenie majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka v práve prebiehajúcom exekučnom konaní. Pokiaľ preto menovaný súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 09. 2005 (č. l. 17 spisu) a tiež zo dňa 22. 09. 2011 (č. l. 217 spisu) uviedol, že povinný je nemajetný, z ktorého dôvodu aj neprichádza do úvahy prípadné uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, bolo toto jeho vyjadrenie dostatočne spôsobilé z dôvodov už uvedených na ustálenie okamihu vzniku nemajetnosti povinného v exekučnom konaní. S tým, že vznik škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu nie je potrebné viazať na okamih vydania rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť dlžníka podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ale na vznik takej dôkaznej situácie v exekučnom konaní, z ktorej vyplýva, že povinný nemá žiaden majetok, sa odvolací súd stotožnil. V tomto smere boli úvahy prvostupňového súdu správne. Nesprávne však, ako už bolo uvedené, neprihliadol prvostupňový súd na vyjadrenie súdneho exekútora o nemajetnosti povinného, v ktorej časti bolo aj rozhodnutie nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené (okresný súd len uviedol, že nie je postačujúce konštatovanie súdneho exekútora, neuviedol však z akých dôvodov). Ako už odvolací súd uviedol vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, pre vznik zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú v dôsledku nesprávneho úradného postupu musia byť splnené všetky zákonné predpoklady pre prijatie tohto záveru, teda nielen včasné neuspokojenie pohľadávky navrhovateľa voči Žilinskej dopravnej a špedičnej spoločnosti, s. r. o., protiprávne konanie, do úvahy prichádza nesprávny úradný postup - prieťahy v konaní, ale aj príčinná súvislosť medzi zbytočnými prieťahmi v konaní a včasným a riadnym neuspokojením pohľadávky navrhovateľa z titulu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Doposiaľ bolo ustálené len to, že v konaní pod sp. zn. 14C/542/1996 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ako aj to, že v súčasnosti už nie je možné vzhľadom k nemajetnosti Žilinskej dopravnej a špedičnej spoločnosti, s. r. o., v konaní pod sp. zn. 14C/542/1996, vystupujúcej v postavení odporcu, možné uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, priznanej v spomínanom konaní v celkovej sume 29.874,53 eur. Zostáva ale stále otázne (sporné), či by v prípade včasné a riadneho skončenia konania pod sp. zn. 14C/542/1996 došlo k uspokojeniu oprávnených nárokov veriteľa - navrhovateľa. V nadväznosti na uvedené prvostupňový súd („nad rámec svojho odôvodnenia“) uviedol, že z doposiaľ vykonaných dôkazov mal zatiaľ preukázané, že hodnota majetku povinného bola v čase kedy došlo k zbytočným prieťahom v konaní iba 3.101 eur, z čoho vyplýva, že aj keby konanie na Okresnom súde v Žiline nevykazovalo prieťahy v konaní a skončilo by sa riadne, pohľadávka navrhovateľa by nemohla byť uspokojená v takom rozsahu, v akom bola priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Žiline, a preto štát by mohol zodpovedať za škodu iba do výšky pohľadávky, ktorú by bolo možné uspokojiť, t. j. 3.101 eur. V uvedenej časti považoval odvolací súd závery prvostupňový súdu za predčasné, aj keď na druhej strane v súvislosti s odhadom autobusu, ktorý bol v rozhodnom čase vo vlastníctve povinného sa stotožnil s tým, že jeho cena by mala byť stanovená na základe znaleckého posudku, resp. odborného vyjadrenia osoby znalej a nie na základe obhliadky vykonanej súdnym exekútorom. Pokiaľ sa v tomto smere budú tvrdenia účastníkov aj naďalej rozchádzať, bude potrebné určiť cenu motorového vozidla v čase rozhodnom prípadným znaleckým dokazovaním, resp. odborným vyjadrením, pričom predtým však bude musieť byť spoľahlivo zistený samotný stav motorového vozidla vzhľadom k námietkam navrhovateľa, že v bližšie neurčenom čase po 07. 11. 2000 došlo k znehodnoteniu autobusu trestnou činnosťou neznámeho páchateľa, až následkom čoho bolo potom možné odpredať len jeho časť, konkrétne karosériu v hodnote 93.421,- Sk. Takže úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude ustáliť v akej výške v rozhodnom období pre posúdenie nároku navrhovateľa bol majetok povinného (zatiaľ prichádza v úvahu autobus značky OASA HD-12). Tiež sa bude musieť prvostupňový súd zaoberať ďalšími navrhovateľom uvádzanými skutočnosťami, že dlžník okrem vlastníctva spomínaného motorového vozidla mal aj iné majetkové plnenia, z ktorých sa prípadne mohol domôcť svojho nároku, ak by nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní. V tomto smere však má aj navrhovateľ dôkaznú povinnosť. V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .