Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/215/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709204710 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5709204710.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: H. S., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, S., právne zastúpená Mgr. Patrikom Pálffym, advokátom, so sídlom J. N. X, S., proti odporcovi: Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpená spoločnosťou JUDr. Martin Timčák, advokát, s.r.o., so sídlom Zámocké schody č. 2/A, Bratislava, IČO: 44 430 043, o určenie platnosti poistnej zmluvy, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21C/95/2009-268 zo dňa 21. júna 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie na konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že poistná zmluva č. 5027900299 zo dňa 18.4.1999, predmetom ktorej bolo životné a úrazové poistenie, uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je platná a nezanikla. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania na účet právneho zástupcu Mgr. Patrika Pálfyho vo výške 692,62 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že okresný súd vyhodnotil naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení platnosti a trvaní zmluvy ako daný. Vzhľadom na podania odporcu, ktorými oznamoval, že poistný vzťah zanikol, navrhovateľka nevie, či tento poistný vzťah naďalej trvá, či má ďalej platiť dohodnuté poistné a či jej vzniká nárok na poistné plnenie. Právne postavenie navrhovateľky ako poistenca je teda neisté. Aj napriek podaniam odporcu, ktorými ukončil poistný vzťah, navrhovateľka aj naďalej platí dohodnuté poistné a verí, že poistná zmluva, ktorú uzatvorila, platí. Potreba odstrániť tento stav právnej neistoty navrhovateľky je dôležitá a naliehavá. Pre priemerného spotrebiteľa akým je navrhovateľka je pre rozhodnutie o tom, či poistnú zmluvu uzatvorí, rozhodujúca ponúkaná cena služby. Ak odporca na trhu ponúkal nízku ceny za službu životného poistenia, získal podnikateľskú výhodu v konkurencii ostatných poisťovní. Vo vzťahu k právam spotrebiteľa je nerozhodné, či nízku cenu služby odporca ponúkal s cieľom získať výhodné postavenie na trhu alebo v dôsledku nezodpovednej činnosti orgánov štátu. Okresný súd poukázal na to, že dohoda o tom, že pokiaľ navrhovateľka nebude súhlasiť so zvýšením poistného, poistný vzťah zaniká, medzi účastníkmi uzatvorená nebola. Takáto dohoda by bola však vzhľadom na kogentné ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Právny dôvod zániku poistnej zmluvy uvedený odporcom a to ust. § 50a Občianskeho zákonníka sa na poistné vzťahy nevzťahuje. Toto ustanovenie upravuje vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o budúcej zmluve. Jednotlivé dôvody zániku poistenia sú upravené v ustanoveniach § 800 až 804 Občianskeho zákonníka. Poistnú zmluvu môže vypovedať zásadne každý z účastníkov poistenia s jedinou výnimkou. Poistiteľ nemôže výpoveďou podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka privodiť zánik zmluvy o poistení osôb. Ide o kogentné ustanovenie, od ktorého sa účastníci poistnej zmluvy pod sankciou neplatnosti nemôžu odchýliť. Odporcom uplatnený dôvod zániku poistnej zmluvy a to nesúhlas navrhovateľky so zvýšením ceny služby súd považuje za nemorálny. Dodatočný nesúhlas spotrebiteľa o zvýšení ceny nemôže byť dôvodom pre zánik zmluvného vzťahu. Pokiaľ je odporca toho názoru, že výšku poistného určil nesprávne v dôsledku zavinenia orgánov štátu, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad finančným trhom, nemal by tým spotrebiteľov zaťažovať a agresívne sa ich snažiť ovplyvniť využívajúc nerovnosť zmluvných strán. Pretože odporca nijakým spôsobom nepreukázal, že sporná poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi zanikla, súd určil, že poistná zmluva č.5027900299, uzavretá medzi účastníkmi dňa 19.4.1999, predmetom ktorej bolo životné poistenie pre prípad smrti a dožitia a úrazové poistenie pre prípad trvalých následkoch, uzavretá na obdobie od 19.4.1999 do 19.4.2012 platí a naďalej trvá. Súd poukázal aj na smernicu Rady č. 93/13 EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá bola v spore úspešná, priznal právo na náhradu trov konania vo výške 692,62 € spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 99,50 € a trovách právneho zastúpenia vo výške 593,12 €. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namieta nedostatočné zdôvodnenie rozsudku, inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie veci. Poukazuje na petit žaloby navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že poistná zmluva na produkt UDP-K č. 5027900299 so začiatkom poistenia dňa 19.4.1999 a koncom poistenia dňa 19.4.2014 uzatvorená medzi poistníkom a poistiteľom je platná. Skutočnosť, že došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, žalovaný nikdy nepopieral tak, ako aj nikdy nepopieral, že zmluva bola uzavretá platne a účinne. Medzi stranami neexistoval žiadny rozpor o tom, či bola poistná zmluva platná alebo nie. Poukazuje na ust. § 153 ods. 2 O.s.p. V danom prípade súd nemal žiaden zákonný nárok prisúdiť viac alebo niečo iné, než bolo predmetom žalobného nároku vyjadreného v petite. Prvostupňový súd mal žalobu zamietnuť, nakoľko medzi účastníkmi nebol rozpor o tom, že zmluva je, resp. bola platná, Tým, že súd vo svojom rozsudku určil, že poistná zmluva nezanikla, významne prekročil rozsah žalobcovho návrhu. Žalobný petit znel na určenie platnosti poistnej zmluvy, nie na jej trvanie. V návrhu išlo nepochybne o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p. Základnou procesnou podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu. V danom prípade nebol daný naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení, že poistná zmluva je platná. Žalobca sa v predmetnom konaní domáha určenia platnosti poistnej zmluvy, pričom žalovaný tvrdí, že poistná zmluva platná bola, avšak dohodnutý poistný vzťah zanikol zo zákona následnou nemožnosťou plnenia, teda nie v dôsledku jednostranného úkonu zrušenia poistnej zmluvy zo strany žalovaného. Ak by totiž aj bolo súdom určené, že poistná zmluva je, resp. bola platná, neznamenalo by to, že poistný vzťah by v danom prípade nemohol zaniknúť v dôsledku žalovaným tvrdenej následnej nemožnosti plnenia. Za tohto stavu predmetná žaloba neplní preventívny charakter, nakoľko nie je spôsobilá odstrániť vyššie popísanú pociťovanú právnu neistotu navrhovateľky. Základnou spornou otázkou v konaní mala byť otázka, či došlo k zániku právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi konania poistnou zmluvou alebo nie, t.j. určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je. Podľa názoru odporcu, ktorý bol prezentovaný už od samotného začiatku konania, došlo v priebehu trvania právneho vzťahu k vzniku právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik tohto právneho vzťahu a to v dôsledku nemožnosti plnenia, majúc svoj pôvod v zmene právneho predpisu zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Zákonom č. 186/2004 Z.z. bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, do ktorého bol s účinnosťou od 1.5.2004 vložený nový § 31a, v zmysle ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané, že poistné v prípade poistného produktu UDP- K u odporcu nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Túto skutočnosť konštatovala tak Národná banka Slovenska v protokole o vykonanom dohľade, ako aj vyplýva z notárskej zápisnice z 2.6.2008, ktorá bola vyhotovená z rokovania medzi zástupcami NBS a odporcu. Rovnakom zákonom č. 186/2004 Z.z. bol v rámci prechodných a záverečných ustanovení zákona o poisťovníctve vložený nový § 70a, podľa ktorého odseku 1 poisťovňa a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005. Postupujúc v súlade s ust. § 70a ods. 1 citovaného zákona, ktorý žalovanému uložil povinnosť zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona, žalovaný musel postupovať a postupoval v súlade so zákonom a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočností zosúladiť svoje právne pomery s novými ustanoveniami zákona o poisťovníctve. Navrhovateľke odporca ponúkol dohodu o zmene obsahu zmluvy v časti výšky poistného tak, aby bola určená v súlade so zákonom, resp. ponúkol zníženie poistného plnenia pre prípad dožitia, na čo navrhovateľka nepristúpila v dôsledku tohto postoja, čo u odporcu viedlo k vzniku objektívnej následnej právnej nemožnosti plnenia, nakoľko odporca nemohol ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so zákonom. Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia minimálne v časti poistného plnenia, ktoré vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie ako malo byť správne poistno-matematicky vypočítané. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/169/96 zo dňa 20.3.1997, ako aj na ust. § 67 zákona o poisťovníctve, podľa ktorého sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Tento nový právny stav u odporcu zakladá následnú právnu a objektívnu nemožnosť plnenia ako plnenia nedovoleného, t.j. plnenia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi. Odporca nikde vo svojich podaniach a vyjadreniach neuviedol ako dôvod zániku poistnej zmluvy nesúhlas navrhovateľky so zvýšením platieb. Súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie potrebné k náležitému zisteniu skutkového stavu. Zistenými dôkazmi predloženými odporcom bolo nad akékoľvek pochybnosti preukázané, že výška poistného pri poistnom produkte UDP-K nebola určená v súlade s neskôr prijatým zákonným ustanovením § 31a zákona o poisťovníctve. Súd nevykonal odporcom navrhnuté dôkazy, a to výpoveď svedka JUDr. I. a predloženie celého znenia protokolu o vykonanej kontrole NBS, ktorého vyžiadanie odporca navrhol ako dôkaz za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií SR došlo v roku 1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov. Na základe vykonania týchto dôkazov by súd dospel k záveru o zodpovednosti Ministerstva financií SR za schválenie nesprávnych vzorcov. V tejto súvislosti je potrebné uvažovať aj o tom, u koho vlastne potencionálne môže škoda vzniknúť a zároveň, kto by bol za vznik danej škody zodpovedný. Subjektom oprávneným žiadať náhradu škody je navrhovateľka a nie odporca a subjektom zodpovedným za škodu bude štát. Poukazuje tiež na to, že prvostupňový rozsudok nie je relevantne zdôvodnený, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť a tým aj porušenie článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zotrvanie v spornom poistnom vzťahu za pôvodných podmienok by okrem rizika vzniku sankcií, ktoré pre odporcu vyplývajú, znamenalo prehlbovanie vzniku škody na jeho majetku, ako aj zvyšovanie škody na strane štátu. Úspech navrhovateľky v súdnom konaní by znamenal, že odporca je povinný poskytovať takú poistnú ochranu, ktorá je v rozpore s objektívnym právom a v rozpore s opatrením uloženým orgánom dohľadu. Navrhuje, aby Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odporca svojím podaním zo dňa 25.7.2012, ktoré bolo dané na poštovú prepravuje 26.7.2012, doplnil odvolanie, pričom v doplnení poukazuje na ust. § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom k 30.5.1995 vo vzťahu ku kalkulácii sadzieb poistenia, pričom štát vydaním povolenia na podnikanie ohľadom poistenia, ktorého sa žaloba dotýka, potvrdil, že kalkulácia sadzby dotknutého poistenia poistno-matematicky zohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov v zodpovedajúcej miere. Povolenie oprávňovalo a zaviazalo žalovaného uzatvárať poistné zmluvy na daný typ poistenia a výhrade so štátom povolenými sadzbami poistného. V roku 1999 pri kontrole kalkulácií štát potvrdil, že kalkulácie sú správne. Ani v roku 2003 kalkuláciám a sadzbám poistenia nič nevytkol. Až na základe protokolu z 29.10.2007 príslušný orgán štátu identifikoval nedostatok v činnosti odporcu. Žiadna zo zmluvných strán nedostatok zistený NBS (nízke poistné) nespôsobila a ani nemohla predvídať. Odporca v krátkom čase po zistení uvedenej novej okolnosti sa aktívne usiloval uzatvoriť s navrhovateľkou dohodu za účelom odstránenia rozporu so zákonom. Jeho iniciatíva nebola úspešná. Zásada, že zmluvy sa majú plniť, nie je absolútna a má svoje obmedzenia. Podstatná zmena vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností spôsobuje narušenie prirodzenej spravodlivosti medzi zmluvnými stranami a dopadá obzvlášť ťaživo na jednu zo zmluvných strán. Je okolnosťou, s ktorou je možné spojiť prelomenie zásady zmluvnej voľnosti v podobe následnej úpravy zmluvného záväzku alebo jeho zániku. K takémuto riešeniu sa prikláňajú právne dokumenty Európskej únie, ako sú princípy európskeho zmluvného práva, európsky návrh spoločného referenčného rámca, ako aj princípy zásad UNIDROIT. Princípy európskeho zmluvného práva obsahujú výkladové argumenty, ktoré presahujú slovenský právny poriadok, prelínajú sa právnymi poriadkami západnej a európskej právnej kultúry a majú preto charakter univerzálnych právnych princípov. Tieto princípy v článku 6:111 vyžadujú v situácii, ak sa po uzavretí zmluvy objavia zmenené okolnosti, ktoré činia plnenia zo zmluvy pre niektorú zo strán extrémne obtiažne, ak tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, aby dotknutá strana iniciovala jednanie o novom obsahu zmluvy. V zmysle § 1 O.s.p. majú súdy dbať o ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, a to oboch účastníkov. Poskytnutá súdna ochrana má byť spravodlivá. Navrhovateľom navrhované usporiadanie pomerov nie je správne, ani spravodlivé. Trvanie na zmluvnom vzťahu, v ktorom je inkorporovaná neprimeraná cena spôsobujúca výraznú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, nemôže byť v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť spravodlivé. Spravodlivé usporiadanie sporného právneho vzťahu možno v súdnom spore dosiahnuť iba za pomoci rozhodovacej činnosti súdu. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania, aby odporca neúčelne nerozmnožoval súdne konania, odporca doplnením odvolania za pomoci tzv. eventuálneho petitu navrhuje, aby odvolací súd rozhodol rozsudkom tak, že určí, že poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom podľa poistnej zmluvy UDP- K č. 5027900299 zo dňa 18.4.1999 trvá a odporca má voči navrhovateľovi právo na poistné vo výške 25,43 eur mesačne od uzavretia poistenia do 19.4.2009, alebo pre prípad zamietnutia tohto petitu, aby rozhodol tak, že určí, že poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom podľa poistnej zmluvy UDP- K č. 5027900299 zo dňa 18.4.1999, trvá a navrhovateľ má voči odporcovi právo na poistnú zmluvu pre prípad dožitia sa konca poistenia vo výške 2.318,03 eur, alebo pre prípad, že súd prvý aj druhý petit zamietne, aby rozhodol, že určuje, že poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom podľa poistnej zmluvy UDP-K č. 5027900299 zo dňa 18.4.1999 v časti poistenia rizika smrti trvá a v časti poistenia dožitia sa konca poistenia zanikol, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi bezdôvodné obohatenia vo výške časti poistného uhradeného navrhovateľom za poistenie rizika dožitia sa konca poistenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, alebo pre prípad, že budú zamietnuté prvý, druhý alebo tretí petit, aby rozhodol, že určuje, že poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom podľa poistnej zmluvy UDP- K č. 5027900299 zo dňa 18.4.1999 trvá a navrhovateľ má voči odporcovi právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca poistenia vo výške určenej súdom. Podaním, ktoré súdu došlo 30.8.2012, predkladá odporca listinný dôkaz - list NBS č. ODT-7467/2012 zo dňa 30.7.2012, ktorý odporca získal k dispozícii v priebehu mesiaca august 2012. V predmetnom liste NBS reagovala na otázku tretieho subjektu odlišného od odporcu ohľadom zmyslu, významu a záväznosti kalkulácie a sadzieb poistného pre poisťovne. Predložený listinný dôkaz potvrdzuje, že výšku poistného, ktorá sa premietla do poistnej zmluvy, ktorej sa predmetný príkaz dotýka, stanovil v rámci kalkulácií sadzieb poistného vtedajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom. Podaním zo dňa 4.9.2012, podaným na poštovú prepravu 11.9.2012, odporca doplnil svoje odvolanie o procesné námietky, že prvostupňový súd opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú v § 118 ods. 2 O.s.p. a to uviesť účastníkom konania, ktoré právne významne skutkové tvrdenia považuje za zhodné, ktoré právne významné okolnosti považuje za sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy nevykoná. V tejto súvislosti poukazuje na nepredvídateľnosť súdneho rozhodnutia konštatovanú aj rozhodnutím NS SR sp.zn. 3Cdo/236/2010. Poukazuje tiež na spôsob vykonania dôkazu listinou, v zmysle ust. § 129 O.s.p. právo účastníka vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa procesne správnym postupom vykonali. Žiada, aby vo vzťahu k vykonaniu dôkazov listinou odvolací súd preveril činnosť prvostupňového súdu. Podaním zo dňa 26.9.2012, ktoré súdu došlo 4.10.2012, odporca špecifikoval petit v doplnení odvolania zo dňa 25.7.2012, ktoré navrhol ako rozhodnutie súdu za účelom spravodlivého usporiadania zmluvného vzťahu tak, že v poradí tretí eventuálny petit znie: „Súd určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy UDP-K č. 5027900299 zo dňa 18.4.1999 v časti poistenia rizika smrti trvá a v časti poistenia dožitia sa konca poistenia zanikol. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.178,68 eur, ktorá poistno-matematicky zodpovedá časti poistného uhradeného žalobcom za poistenie rizika dožitia sa konca poistenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka vo vyjadrení sa pridržiava svojich doterajších tvrdení a stotožňuje sa s rozsudkom okresného súdu. Postup odporcu hodnotí ako účelový, v snahe oddialiť konečné rozhodnutie. Neporušila žiadnu povinnosť zo zmluvy, riadne platila poistné. Zo strany odporcu ide o nekorektné konanie. Má naliehavý právny záujem na určení, či právny vzťah medzi ňou a odporcom trvá, pretože prišla o usporenú časť peňazí. Žiada napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. s poukazom na ust. § 212 ods. 3 O.s.p. a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odporcu je dôvodné. Okresný súd sa počas konania dopustil viacerých procesných pochybení, ktoré môžu mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide pritom o vady konania, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať ex offo. Procesné pochybenia prvostupňového súdu zároveň spôsobili odňatie možnosti odporcovi konať pred súdom. Odporca v priebehu odvolacieho konania po uplynutí odvolacej lehoty opakovane dopĺňal a rozvíjal dôvody odvolania. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ust. § 205 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Na novouvedené dôvody odvolania po odvolacej lehote krajský súd preto neprihliadal. Možno však konštatovať, že tieto odvolacie dôvody sa týkali prevažne procesných vád konania, na ktoré je krajský súd povinný prihliadnuť ex offo. V priebehu odvolacieho konania v podaní nazvanom doplnenie odvolania zo dňa 25.7.2012, doručené krajskému súdu 30.7.2012, odporca navrhol spravodlivé usporiadanie sporného právneho vzťahu uvedeným 4 eventuálnych petitov, o ktorých žiada rozhodnúť (č.l. 287 až 288), pričom následným podaním doručeným súdu 4.10.2012 špecifikoval tretí eventuálny petit. Podľa obsahu možno toto podanie navrhovateľa posúdiť ako vzájomný návrh v zmysle ust. § 97 O.s.p.. Podanie vzájomného návrhu je však ustanovením § 216 ods. 1 O.s.p. v odvolacom konaní vylúčené. Krajský súd preto na toto podanie neprihliadol. Zásadnou odvolacou námietkou odporcu je, že okresný súd porušil zásadu viazanosti petitom zakotvenú v ust. § 153 ods. 2 O.s.p., z ktorého ustanovenia vyplýva, že súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Citované ustanovenie je vyjadrením dispozičnej zásady, ktorou je ovládané sporové konanie, výrazom ktorej je právo aj povinnosť súdu rozhodnúť iba o tom, čo účastník konania v návrhu žiadal. Zákon síce v niektorých prípadoch výnimočne umožňuje a dokonca aj ukladá povinnosť rozhodnúť nad rámec návrhu účastníka konania, o takýto prípad však nejde. Žalobný návrh - petit - je podstatnou obsahovou náležitosťou každého podania. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, pričom súd nesmie prekročiť jeho návrh. Uvedené však neznamená, že súd musí doslovne prevziať formuláciu petitu uvedenú navrhovateľom. Obsahovo však musí zachovať petit vymedzený navrhovateľom. Zo žalobného návrhu vyplýva, že navrhovateľka uviedla vo svojej žalobe určitý a zrozumiteľný petit vyjadrený nasledovne: „Poistná zmluva na produkt UDP-K č. 5027900299 so začiatkom poistenia dňa 19.4.1999 a s koncom poistenia dňa 19.4.2014, uzatvorená medzi poistníkom, t.j. H. S. a poistiteľom, t.j. Rapid Life životná poisťovňa, a.s., je platná“. Okresný súd v prvom výroku rozhodol, že „poistná zmluva č. 5027900299 zo dňa 18.4.1999, predmetom ktorej bolo životné a úrazové poistenie, uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom, je platná a nezanikla“. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd nad rámec petitu požadovaného navrhovateľkou rozhodol o trvaní právneho vzťahu, ktorého určenia sa navrhovateľka nedomáhala. Možno konštatovať, vychádzajúc z podaného návrhu vo veci samej, že navrhovateľka pri skutkovom odôvodnení svojej žaloby vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu udáva, že má právny záujem na určení, že právny vzťah medzi ňou ako poistenou a poistiteľom, t.j. žalovaným, trvá. Aj z iných skutkových tvrdení navrhovateľky vyplýva, že podstatné pre ňu je rozhodnutie o trvaní poistnej zmluvy. Navrhovateľka však jasne a zrozumiteľne sformulovala rozsudočný petit tak, že sa domáha určenia platnosti predmetnej poistnej zmluvy. Pokiaľ je tu potom rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a rozsudočným návrhom, potom mal okresný súd postupovať v zmysle ust. § 43 ods. 1 O.s.p. a tento rozpor medzi skutkovým vymedzením a petitom žaloby odstrániť. Bez toho, že by došlo k úprave petitu alebo k zmene žaloby (pripustenej súdom) súd môže rozhodovať len o tom, čoho sa navrhovateľ domáha. V danom prípade okresný súd prekročil návrh účastníka a tým svojím rozhodnutím založil vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takýto postup okresného súdu zároveň možno považovať za odňatie možnosti odporcovi konať pred súdom. Odporca mohol svoju obhajobu sústrediť len k vzťahu uplatnenému nároku a nemohol predpokladať vydanie rozsudku prvostupňovým súdom mimo požadovaný petit. Okresný súd procesne pochybil aj pri prejednaní veci, keď na návrh účastníkov nevykonal dokazovanie podľa pravidiel a zásad upravených v § 120 a nasl. O.s.p.. V zmysle uvedených ustanovení účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Za vykonanie navrhnutých dôkazov je však zodpovedný súd, ktorý ho vykonáva podľa pravidiel zakotvených v ustanoveniach § 120 a nasledujúcich. Zákon dáva do výlučnej právomoci súdu, aby posúdil, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie. Zároveň výnimočne umožňuje súdu, aby vykonal aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak je takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie veci. Iba z vykonaných dôkazov môže súd vyvodzovať skutkové a právne závery. Vychádzajúc však z obsahu zápisníc o pojednávaní (6.10.2009, 5.11.2010 a 21.6.2011) súd činnosť, ktorú by bolo možné označiť za dokazovanie, nevykonal. Hoci súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom JUDr. I., ako aj návrh na dokazovanie spisom Ministerstva financií č. 52/1024/1995, ako aj ďalších dôkazov, ktoré odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania (nie je zrejme akých) okresný súd nevykonal ani dokazovanie oboznámením obsahu listín, ktoré jednotlivé sporné strany v priebehu konania predložili a z ktorých okresný súd v rozsudku vo veci samej vychádzal, a to ani len oboznámením poistnej zmluvy. Okresný súd v rozsudku vo veci samej odvodzuje skutkové zistenia a právne závery od viacerých listinných dôkazov, poistnej zmluvy, listu odporcu zo dňa 25.4.2008, listu zo dňa 15.5.2008, listu zo dňa 10.6.2008, listu zo dňa 23.6.2008, ktoré majú povahu listinných dôkazov a v súlade s ust. § 122 ods. 1, § 123, § 129 ods. 1 mali byť vykonané na pojednávaní prečítaním príslušnej listiny alebo oboznámením jej obsahu s následnou možnosťou účastníkov vyjadriť sa k ich obsahu. Takýto postup zachovaný nebol. Potom skutkové zistenia uvedené v rozhodnutí prvostupňového súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, pokiaľ mal za to, že ich vykonanie nie je potrebné pre zistenie skutkového stavu veci. Svoje skutkové zistenia môže však odvíjať iba od vykonaných dôkazov. Ust. § 157 ods. 2 O.s.p. upravuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. V zmysle citovaného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedená požiadavka vyjadruje zabezpečenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces. V zmysle uvedenej požiadavky sa súd musí vyrovnať s argumentáciou odporcu. V dôvodoch rozhodnutia síce nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale musí dať odpoveď na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam. Hoci obrana odporcu v konaní bola založená na viacerých skutočnostiach a právnych dôvodoch, počas prvostupňového konania odporca argumentoval zánikom právneho vzťahu medzi účastníkmi pre nemožnosť plnenia na základe rozporu plnenia vyplývajúceho zo zmluvy s objektívnym právom. Okresný súd sa s touto zásadnou argumentáciou odporcu v dôvodoch svojho rozhodnutia nijako nevyporiadal, čím porušil právo odporcu na spravodlivý súdny proces. Vyššie uvedené skutkové vady konania sú tak významné, že sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Z uvedeného dôvodu krajský súd musel zrušiť napadnutý rozsudok bez toho, aby mohol posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude opätovne vec prejednať za dodržania zásad upravujúcich dokazovanie v konaní pred súdom v zmysle § 120 a nasl. O.s.p.. Okresný súd je v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p. viazaný petitom návrhu uplatneným navrhovateľkou a nemôže prekročiť jeho rozsah. Ak má súd za to, že je rozpor medzi skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe a navrhovaným rozsudočným petitom, na odstránenie tohto rozporu musí vyzvať navrhovateľku postupom v zmysle ust. § 43 O.s.p.. Povinnosťou okresného súdu bude v novovydanom rozhodnutí sa vyporiadať nielen s právnou argumentáciou navrhovateľky, ale aj s obranou odporcu a to vo všetkých zásadných otázkach. Okresný súd opätovne rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.