Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/129/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709215151 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5709215151.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Doc. MUDr. H. C. Z.., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. F., ul. W. G. č. X, 2/ JUDr. X. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. F., ul. W. T. č. XX, 3/ MUDr. X. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. T., ul. C. č. XX, 4/ U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., ul. M. R. U. č. XX/XX, 5/ Y. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., ul. J. S. č. X/XX, 6/ Mgr. F. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., ul. M. R. U. č. XXXX/XX, 7/ U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., ul. F. č. XXXX/ X, navrhovatelia 1/ - 7/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom Martin, ul. Červenej armády č. 1, IČO: 36 862 819, proti odporcovi: C. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., F. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom so sídlom Y., ul. M. R. U. č. X, o zaplatenie 3.893,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/244/2009-88 zo dňa 13. septembra 2011, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovatelia 1/ až 7/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi z titulu trov odvolacieho konania sumu 178,46 eur na účet jeho splnomocneného zástupcu JUDr. Miroslava Salíniho, advokáta so sídlom Y., ul. M. R. U. č. X, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh na začatie konania, sa zamieta. Navrhovateľov zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že navrhovatelia a odporca sú vlastníkmi susediacich lesných pozemkov. K spornej ťažbe drevnej hmoty došlo v marci roku 2006. Ťažobné skupiny navrhovateľov a odporcu zvážali vyťažené drevo (a to aj kalamitné) na to isté miesto v lese. Dňa 22. 03. 2006 keď navrhovateľka 1/ pricestovala do Y., sa vyťažené drevo na odvoznom mieste v lese už nenachádzalo. Kto toto drevo z odvozného miesta odviezol, predal a obohatil sa, sa ani na základe rozsiahleho vyšetrovania v trestnom konaní nepodarilo zistiť. Trestné konanie vedené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Martin ČVS: ORP-383/OZ-MT-2008, bolo uznesením zo dňa 11. 06. 2008 zastavené. Uvedené trestné konanie voči neznámemu páchateľovi bolo začaté uznesením Policajného zboru, odbor skráteného vyšetrovania v Martine, pod číslom ČVS: ORP-588/1- OSV-MT-2009, a to dňa 22. 04. 2006. V tomto uznesení sa okrem iného konštatuje, že hranica medzi spornými pozemkami, a to parc. č. 477/30 a pôvodnou parc. č. 478/4 (teraz parc. č. 938/8) je nejasná. Toto trestné konanie bolo na základe pokynu Okresnej prokuratúry v Martine, zo dňa 05. 02. 2010 opätovne začaté dňa 23. 02. 2009. Obnovené konanie bolo uznesením Okresnej prokuratúry v Martine, č. 3PV120/2009-21 zo dňa 19. 04. 2010 zastavené s konštatovaním, že skutok nespáchal obvinený E. A.. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28. 09. 2010, navrhovateľka vypovedala, že vyťažené sporné drevo z odvozného miesta sa chystali odviesť F., ktorí sú obchodníci s drevom alebo dopravcovia. Na základe návrhu právneho zástupcu navrhovateľky, súd vo veci vypočul ako svedka R. F.. Na pojednávaní konanom dňa 13. 09. 2011, svedok R. F. vypovedal, že navrhovateľku 1/ pozná. Robil pre ňu aj práce pri ťažení dreva. Uviedol, že navrhovateľka 1/ ho u neho doma osobne navštívila a snažila sa ovplyvniť jeho svedeckú výpoveď, pretože vedela, že je predvolaný ako svedok. Svedok uviedol, že trvá na tom, čo už viac krát vypovedal pred vyšetrovacími orgánmi, že drevo ktoré patrilo navrhovateľke 1/ z lesa neodviezol a nepredal. Osobu, ktorá drevo navrhovateľov z lesa odviezla a predala, označiť nevedel. Svedok uviedol, že odporcu nepozná. Pretože odporca namietal premlčanie uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aj keby vznik takéhoto práva bol preukázaný, súd ho priznať nemohol, pretože trojročná objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 22. 03. 2009. Návrh na začatie konania, ktorým navrhovatelia uplatnili toto právo, bol súdu doručený dňa 01. 12. 2009. Na pojednávaní konanom dňa 13. 09. 2011 navrhovatelia podali návrh na zmenu návrhu na začatie konania a žiadali, aby bola zmenená právna kvalifikácia, na základe ktorej uplatnili právo na zaplatenie sumy 3.893,22 eur s príslušenstvom, a to nie z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenie, ale z titulu práva na náhradu škody, čím sa zmenil aj obsah žaloby. Na základe § 95 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), súd navrhovanú zmenu návrhu, na základe ktorej navrhovatelia žiadali, aby im súd priznal sumu 3.893,22 eur s príslušenstvom na základe zodpovednosti odporcu za spôsobenú škodu, nepripustil, pretože výsledky doterajšieho dokazovania v konaní, ktoré bolo začaté dňa 01. 12. 2009 (temer pred dvomi rokmi), môžu byť len čiastočne podkladom pre rozhodovanie o návrhu na náhradu škody. Z týchto dôvodov, súd návrh na začatie konania zamietol, pretože návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný a navyše takýto nárok v konaní preukázaný nebol. Konštatoval, že ak by aj pripustil zmenu právnej kvalifikácie uplatneného nároku, a to z titulu náhrady škody, aj voči takémuto nároku odporca vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ ku škode došlo v marci 2006 a navrhovateľka 1/ sa túto skutočnosť dozvedela 22. 03. 2006, aj nárok na náhradu škody bol premlčaný, pretože nebol navrhovateľmi uplatnený v trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Nárok na náhradu škody zanikol premlčaním uplynutím trojročnej premlčacej lehoty dňa 22. 03. 2009. Odporkyňa v trestnom konaní uplatnila právo na náhradu škody, a to voči E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. č. XXX a to vo výške 3.893,22 eur, a to dňa 18. 03. 2009, E. A. nie je v tomto spore odporcom. O trovách konania, súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi, ktorý úspešne bránil svoje právo, priznal právo na náhradu trov konania, a to podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov, a to za sedem úkonov právnej služby, v sume 2.188,18 eur, ktoré trovy zaviazal navrhovateľov 1/ až 7/ spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Miroslava Salíniho, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zákonnej lehote proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/-7/. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázali na to, že predmetom konania bol ich právny nárok na zaplatenie sumy 3.893,32 eur s príslušenstvom, ktorý si uplatnili ako fyzické osoby podnikajúce ako Pozemkové spoločenstvo THOMKA F., IČO: 31 940 285, bez právnej subjektivity. Zistili, že odporca v priebehu mesiaca marec 2006 vykonal bez ich súhlasu nezákonnú ťažbu drevnej hmoty na lesnom pozemku, ktorý im patrí. Ťažbu na lesnom poraste č. 103, zapísanom na ich liste vlastníctva č. XXX kat. úz. F., zistil lesný hospodár navrhovateľov Y. N.. Žalovanú sumu určili podľa meraní pňov po ťažení dreva, podľa predpokladanej hmotnosti dreva, vychádzajúc z lesného hospodárskeho plánu, podľa ktorého im bola spôsobená škoda uvedenou ťažbou. Odporca v trestnom konaní uznal, že vykonal ťažbu na ich pozemku a že spôsobenú škodu zaplatí. Tvrdili, že si v trestnom konaní riadne uplatnili právo na náhradu škody voči odporcovi. Svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnili podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodného obohatenie a v priebehu konania žiadali, aby súd pripustil zmenu žaloby v časti právneho titulu, čo však súd zamietol. Takýto postup súdu považovali za bezdôvodný a v rozpore s právnom navrhovateľov na prístup k súdu a na spravodlivé súdne konanie. Považovali to za odňatie práva konať pred súdom. Vytýkali prvostupňovému súdu, že mu nebol predložený spisový materiál polície týkajúci sa vyšetrovania danej veci. Súd odmietol od polície vyžiadať chýbajúcu časť vyšetrovacieho spisu, a to bez ohľadu na jeho číselné označenie. Podľa nich obstaranie kompletného spisového materiálu bolo podstatným úkonom, pretože len z jeho obsahu by bolo možné posúdiť otázku dôvodnosti alebo nedôvodnosti námietky premlčania žalobného nároku vznesenej odporcom. Následkom postupu súdu sa stalo aj to, že súd rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy relevantné pre rozhodnutie vo veci. Jeho závery nemôžu byť v súlade s povinnosťou súdu zistiť riadne skutkový stav a riadne aplikovať príslušnú normu bez ohľadu na vymedzenie žalobného nároku. Preto tvrdili, že súd ich vec nesprávne právne posúdil. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadal, aby rozsudok okresného súdu bol potvrdený. Podľa jeho názoru bol zistený úplný skutkový stav prvostupňovým súdom a z dôkazov, ktoré boli vykonané, súd vyvodil správny právny záver. Poprel tvrdenia navrhovateľov uvádzaných v žalobnom návrhu a v odvolaní, že by bol v mesiaci marec 2006 vykonal bez ich súhlasu nezákonnú ťažbu drevnej hmoty na ich lesnom pozemku. Tvrdil, že nevykonal žiadnu nezákonnú ťažbu na pozemku navrhovateľov, takúto ťažbu nikomu nenariadil a ani neorganizoval. Uvedená skutočnosť nebola ani preukázaná pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré vec vyšetrovali na základe trestného oznámenia navrhovateľky 1/, čo vyplýva aj z dokladov. Naviac trestné konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní bolo vedené proti inej osobe ako je on. Pokiaľ v odvolaní navrhovatelia uvádzajú, že ťažbu zistil lesný hospodár navrhovateľov Y. N., k tomu uviedol, že navrhovatelia a ich lesný hospodár mali k dispozícii len lesný hospodársky plán bez vyznačenia hraníc pozemkov. Hospodár nemal k dispozícii mapu s označením hraníc pozemkov navrhovateľov aj odporcu alebo geometrický plán, v ktorom by boli hranice týchto pozemkov vyznačené. Preto nemohol presne vedieť, ktoré stromy boli vyťažené na pozemku patriacom navrhovateľom a ktoré stromy boli vyťažené na susedných pozemkoch patriacich jemu alebo jeho synovi. Pokiaľ sa jedná o žalovanú sumu namietal jej vyčíslenie, pretože nebola určená znalcom a obsahuje aj hodnotu dreva vyťaženého na pozemku, ktorý bol podľa platného práva v čase ťažby v jeho vlastníctve, resp. aj na časti tohto pozemku, ktorá bola predmetom súdneho konania vo veci vlastníckeho práva k tejto časti, a to v konaní pred Okresným súdom v Martine sp. zn. 21C/89/2008, v súčasnosti vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10Co/160/2011. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že v trestnom konaní uznal, že vykonal ťažbu na ich pozemku a že spôsobenú škodu im uhradí, toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože nikdy v trestnom konaní neuznal, že za spôsobenú ťažbu dreva na ich pozemku alebo odvezením z miesta kde bolo uskladnené, zodpovedá on, pretože nikdy ťažbu na pozemku navrhovateľov nevykonával a ani neriadil iné osoby pri ťažbe dreva na pozemku navrhovateľov. Po vykonaní spornej ťažby jeho syn E. A. len pre zachovanie dobrých vzťahov vlastníkov susediacich pozemkov vyjadril ochotu, že zaplatí vyťažené drevo bez toho, že by si presne preveril z ktorých pozemkov bolo drevo presne vyťažené a koľko kusov bolo vyťažených z pozemku navrhovateľov a koľko z pozemku odporcu. Toto však v žiadnom prípade nie je možné vnímať ako uznanie zodpovednosti za škodu a výšky náhrady škody alebo uznanie bezdôvodného obohatenia z jeho strany a výšky bezdôvodného obohatenia. Považoval za potrebné uviesť aj to, že neskôr ťažiaca skupina riadená navrhovateľmi, resp. nimi poverenou osobou, vyťažila protiprávne aj drevo na jeho pozemku, v jeho vlastníctve a navrhovatelia odmietli mu uhradiť škodu spôsobenú vyťažením dreva v jeho vlastníctve. Poukázal na to, že dôležité, že navrhovatelia si žalobný nárok od začiatku konania uplatňovali titulom bezdôvodného obohatenia, na čom zotrvali po celé konanie a až po faktickom skončení dokazovania žiadali súd o súhlas so zmenou žaloby s tým, že si uplatňujú náhradu škody voči odporcovi v žalovanej výške. Vyjadril súhlas s tým, že súd ich návrh na zmenu nepripustil, pretože doterajšie dokazovanie smerovalo len k objasneniu vzniku bezdôvodného obohatenia v dôsledku straty vyťaženého dreva z miesta, kde bolo uskladnené po ťažbe a k vráteniu bezdôvodného obohatenia z jeho predaja. Pokiaľ by súd I. stupňa pripustil v záverečnom štádiu konania uvedenú zmenu návrhu, muselo by sa dokazovanie vykonať na súde I. stupňa znovu a v oveľa širšom rozsahu. Súd by musel určiť znalca a bolo by nutné dať urobiť aj znalecký posudok na škodu na vyťaženom a odvezenom dreve. Dôležité v tejto súvislosti bolo aj to, že ani v trestnom konaní a ani v konaní pred súdom I. stupňa sa nijako nepreukázalo, že škodu navrhovateľov bol spôsobil on svojím protiprávnym konaním. Naopak, navrhovateľka 1/ v trestnom konaní nevedela uviesť osobu, ktorá by škodu na vyťaženom dreve spôsobila alebo sa bezdôvodne obohatila predajom na úkor navrhovateľov. Pred súdom I. stupňa navrhovateľka označila za osobu, ktorú podozrievala z odvezenia vyťaženého dreva z miesta jeho uskladnenia úplne inú osobu, a to R. F., ktorého súdu predvolal ako svedka za účelom podania svedeckej výpovede. Podľa neho súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a doklady z trestného konania vedeného orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré boli pripojené do súdneho spisu, boli dostatočné pre riadne a úplné zistenie skutkového stavu v súvislosti s nárokom navrhovateľom. Nebolo potrebné pripájať do súdneho spisu ďalšie doklady z trestného konania, pretože tiet boli do skončenia dokazovania v súdnom spise na súde I. stupňa postačujúce a obsahovali výpovede svedkov a iné dôkazy, ako aj zistenia orgánov činných v trestnom konaní, a tiež závery okresnej prokuratúry. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny, a to z nasledovných dôvodov: Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 01. 12. 2009, sa navrhovatelia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.893,22 eur s 9 % úrokom z omeškania od 01. 11. 2009 až do zaplatenia. Navrhovatelia uviedli, že odporca v mesiaci marec roku 2006 vykonal bez súhlasu navrhovateľov, nezákonnú ťažbu drevnej hmoty na lesnom pozemku, ktorý je v ich vlastníctve v kat. úz. F., porast č. 103. Navrhovatelia si uplatnili právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v hodnote vyťaženej drevnej hmoty vo výške 3.008,41 eur a zároveň žiadali aj zaplatenie dodatočných nákladov za zalesnenie, ktoré sú navrhovatelia podľa lesno-hospodárskeho plánu povinní vynaložiť vo výške 884,81 eur. Celkove navrhovatelia žiadali o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.893,22 eur. Svoj nárok navrhovatelia preukazovali najmä uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, číslo ČVS: ORP-385/OZ-MT-2008 zo dňa 11. 06. 2008, ktorým bolo trestné stíhanie pre prečin krádeže voči neznámemu páchateľovi zastavené, výsluchom odporcu a zápisnicou o výsluchu odporcu a jeho syna E. A. v tejto veci. Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 01. 04. 2010, v ktorom uviedol, že s tvrdením navrhovateľov, že on, alebo jeho ťažobná skupina na pozemku v katastrálnom území F., parc. č. 477/29 ťažil drevnú hmotu sám, alebo prostredníctvom ťažobnej skupiny, nesúhlasí. Uviedol, že v marci roku 2006 navrhovatelia, takisto ako aj odporca, ťažil drevnú hmotu, ktorú zvážali na tú istú skládku v lese. Uviedol, že pokiaľ nejaká drevná hmota zo skládky zmizla a niekto ju odviezol, nie je mu známe, kto to urobil. Odporca uviedol, že ťažobná skupina navrhovateľov vykonala ťažbu dreva v spornej oblasti bez použitia relevantnej katastrálnej mapy, prípadne bez riadneho geometrického plánu, z ktorého by boli zrejmé hranice pozemku, ktorý je v ich vlastníctve a z ktorého môžu ťažbu vykonávať. Odporca považoval postup ťažobnej skupiny navrhovateľov a spôsob vykonávania uvedenej ťažby dreva na základe leso-hospodárskeho plánu, v ktorom sú zakreslené len hranice porastov (nie hranice pozemkov) za nesprávny a protiprávny. Odporca tvrdil, že ťažobná skupina odporcu postupovala pri vykonávaní ťažby dreva v súlade s údajmi platného geometrického plánu. Vo svojom vyjadrení spochybnil aj výpočet výšky bezdôvodného obohatenia. Odporca ďalej uviedol, že on a jeho syn, v čase keď vypovedali pred orgánmi činnými v trestnom konaní, v júni 2006, nemali k dispozícií informácie od svojej ťažobnej skupiny, ako to skutočne s vykonávaním ťažby dreva v spornej lokalite bolo, pretože nemali k dispozícií žiadne mapové podklady, ktoré by im umožnili podať presnejšiu svedeckú výpoveď. Odporca poukázal aj na uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Martin, číslo ČVS: ORP-383/OZ-MT-2008, ktorým bolo trestné stíhanie, začaté za prečin krádeže, zastavené, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 21C/244/2009-88 zo dňa 13. 09. 2011, ktorým návrh navrhovateľov zamietol. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V prejednávanej veci navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že sa odporca na ich úkor bezdôvodne obohatil. Pokiaľ navrhovatelia namietali, že na Okresnom súde v Martine je vedené konanie o určenie hranice medzi pozemkami navrhovateľov a odporcu pod sp. zn. 21C/89/2008, ktoré doposiaľ nie je skončené, odvolací súd zo spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/160/2011 zistil, že spis Okresného súdu v Martine sp. zn. 21C/89/2008 ktorým sa navrhovatelia domáhali voči odporcovi 1/ C. A. a odporcovi 2/ C. A. určenia vlastníckeho práva k parcelám zapísaným na LV č. XXX kat. úz. F. ako E-KN č. 477/30 - lesné pozemky o výmere 10135 m2 a určenia, že odporca 1/ je podielový spoluvlastník nehnuteľnosti na LV č. XXXX a odporca 2 je podielový spoluvlastník na nehnuteľnosti LV č. XXXX, bolo uznesením zo dňa 24. 09. 2009 skončené tak, že prvostupňový súd podanie navrhovateľov odmietol. Na odvolanie navrhovateľov bolo uznesenie Okresného súdu v Martine potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/160/2011 dňa 25. 01. 2012. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Pokiaľ navrhovatelia za odňatie možnosti konať pred súdom považovali taký postup prvostupňového súdu, ktorým nepripustil zmenu žaloby v časti právneho titulu a nevyžiadal si celý spisový materiál spisu OO PZ Martin - Západ sp. zn. ČVS:ORP-327/02-MT-08, odvolací súd nepovažoval uvedené dôvody za dôvody, ktorými by prvostupňový súd odňal navrhovateľom možnosť konať pred súdom. Výsledky doterajšieho dokazovania v konaní, ktoré bolo začaté 01. 12. 2009 mohli byť len čiastočne podkladom pre rozhodovanie o návrhu na náhradu škody. Naviac navrhovatelia boli zastúpení kvalifikovaným splnomocneným zástupcom a kedykoľvek po začatí konania mohli takúto zmenu žiadať. Taktiež z dokladov pripojených v spisovom materiáli týkajúcich sa konania pred OO PZ Martin - Západ v spise sp. zn. ČVS:ORP-327/02-MT-08 mal prvostupňový súd zistený dostatočný skutkový stav k tomu, aby vo veci rozhodol. Ani tento dôvod odvolací súd nepovažoval za dôvod, ktorým by bola odňatá navrhovateľom možnosť konať pred súdom. Odvolací súd z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom nemal preukázané, že by navrhovatelia v konaní boli preukázali, že by odporca sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, a taktiež nebolo preukázané, že by odporca bol spôsobil navrhovateľom 1/ až 7/ škodu tak ako uvádzali v podaní, ktorým sa domáhali pripustenia zmeny žalobného návrhu. Pre uvedené skutočnosti odvolací súd ma za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne a ako také ho podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého bol odporca v odvolacom konaní úspešný, a preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní splnomocnený zástupca odporcu vykonal jeden úkon právnej služby, a to vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu, za čo mu prináleží suma 141,09 eur a režijný paušál 7,63 eur, spolu 148,72 eur a 20 % DPH čo činí 29,74 eur, spolu 178,46 eur. Odvolací súd preskúmal vyčíslenie trov odvolacieho konania splnomocneným zástupcom odporcu a zistil, že tieto vyúčtované v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a preto odporcovi trovy odvolacieho konania priznal v plnej výške. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .