Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/98/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710201149 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5710201149.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Milica U., nar. XX.X.XXXX, bytom R. č. XXXX/X, O., 2/ M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, N., T. F., D XJX, U., S. N., právne zastúpených JUDr. Máriom Buksom, advokátom so sídlom T. V. X, XXX XX O., proti odporcovi: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXXX/XXX, N., právne zastúpeného Centrum právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Kancelária Banská Bystrica, Kukučínova č. 24, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie sumy 15.000,00 eur, o odvolaní navrhovateľov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C 49/10-186 zo dňa 7.12.2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 5C/49/2010-198 zo dňa 19.1.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 5C 49/10-186 zo dňa 7.12.2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 5C/49/2010-198 zo dňa 19.1.2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ktorým bola vykonaná oprava dátumu vyhlásenia rozsudku v jeho písomnom vyhotovení) okresný súd zamietol návrh navrhovateliek v rade 1/ a 2/, ktorým sa domáhali, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť im sumu 15.000,00 eur a nahradiť im trovy, ktoré im v súvislosti s týmto konaním vzniknú. Zároveň vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľky v rade 1/ a 2/ sa návrhom podaným dňa 9.2.2010 domáhali, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť im sumu 15.000,00 eur a náhradu trov konania. Uviedli, že odporca bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1To 27/2009-571 zo dňa 28.4.2009 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, § 138 písm. h/, j/ Tr. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/, § 138 písm. h/ Tr. zákona, ktorého sa dopustil tak, že dňa 9.2.2007 asi o 13.45 hod. spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zahynuli V. Y., nar. XX.X.XXXX - matka navrhovateliek, P. D., nar. XX.X.XXXX - brat navrhovateliek a jeho družka M. T., ktorá bola v 13. - 14. týždni gravidity. Odporca počas celého trestného konania nevyjadril ľútosť nad následkom, ktorý spôsobil. Len na záver hlavného pojednávania uviedol, že mu je to ľúto. Konaním odporcu navrhovateľky utrpeli vážnu citovú ujmu. V dôsledku nedbanlivosti odporcu, ktorý bol za svoje konanie odsúdený a potrestaný (resp. v čase podania tejto žaloby ešte zrejme vykonáva trest odňatia slobody), tento spôsobil navrhovateľkám značnú citovú ujmu spočívajúcu v náhlej smrti ich matky, brata a jeho tehotnej družky. Poukázali na ust. § 11, § 13, § 15 a § 16 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ). Na základe uvedenej právnej úpravy, najmä vo vzťahu k ust. § 11 a § 15 OZ navrhovateľky konštatovali, že odporca svojím konaním zasiahol a porušil právo V. Y. - matky navrhovateliek na ochranu jej života a zdravia a že navrhovateľky ako deti pani Y. sú aktívne legitimované na podanie žaloby o ochranu osobnosti. Navrhovateľky si už aj v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom v Dolnom Kubíne pod sp.zn. 23T 6/2008 a predtým pred OR PZ UJaKP v Martine pod ČVS: ORP-126/1-OVK- MT-2007 uplatnili aj právo na náhradu škody spôsobenej v priamej súvislosti s trestným činom - náhrady pohrebných nákladov, cestovných výdavkov a iných nevyhnutných výdavkov, ktoré vynaložili v súvislosti s usmrtením ich matky. V trestnom konaní zastupovala navrhovateľku v rade 2/ navrhovateľka v rade 1/. Navrhovateľky boli so svojím právom na náhradu škody rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1To 27/2009-571 zo dňa 28.4.2009 odkázané na konanie vo veciach občiansko-právnych. Časť výdavkov, a to platby za pohreb zosnulého P. D. v sume 32.398,- Sk, za pohreb V. Y. v sume 38.081,- Sk, nákladov za kar v sume 9.884,- Sk bola navrhovateľkám nahradená poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Odporca, a ani poisťovňa však dosiaľ nenahradili, a to ani len sčasti, ďalšie výdavky, ktoré museli v súvislosti s konaním odporcu navrhovateľky vynaložiť, a to: platby za pohrebnú kyticu do kostola v sume 2.000,- Sk (66,39 eur), platba za letenky navrhovateľky v rade 2/ a jej druha z Londýna do Viedne a späť v sume 1.098,40 GBP (58.874,24 Sk, t.j. 1.954,67 eur), platba za vázy na pohreb v sume 266,- Sk (8,83 eur), platba za sviečky, stuhy na pohreb v sume 926,- Sk (30,74 eur), platba za smútočné oblečenie v sume 1.046,- Sk (34,72 eur), platba za viazanky v sume 156,- Sk (5,18 eur), platba za vyčistenie obleku a vetrovky v sume 238,- Sk (7,90 eur), platba za veniec v sume 639,- Sk (21,21 eur), platba za obuv, pančuchy v sume 1.365,- Sk (45,31 eur), platba za smútočné oblečenie v sume 233,- Sk (7,73 eur), platba za náklady pri vybavovaní karu v sume 187,- Sk (6,21 eur), platba za alkohol pre hrobára pri kopaní hrobov v sume 99,50 Sk (3,00 eur), platba za náklady na vylepenie parte v sume 1.128,90 Sk (30,95 eur - v rozsudku je nesprávne uvedená suma 3,95 eur), ako aj platba za pančuchy v sume 55,- Sk (1,83 eur), v celkovej sume 2.197,97 eur. Rozdiel oproti žalovanej sume predstavujúcej čiastku 15.000,00 eur, a to čiastku 12.802,03 eur (v rozsudku je nesprávne uvedená suma 12.803,03 eur) si uplatnili titulom nemajetkovej ujmy. Tento spôsob výpočtu bol odôvodnený právnym zástupcom navrhovateliek tak, že po vyčíslení náhrady škody žaloval nemajetkovú ujmu predstavujúcu rozdiel medzi sumou 15.000,00 eur a sumou 2.197,97 eur, t.j. výšku škody na veciach a iné. Škodu si uplatnili navrhovateľky v rade 1/ a 2/ samostatne a nerozdelili ju na sumu, ktorú si uplatňuje navrhovateľka v rade 1/, napr. oblečenie, obutie a podobne a samostatne navrhovateľka v rade 2/, ktorá si uplatňovala nárok na úhradu letenky z Londýna do Viedne. Okresný súd poukázal na to, že pri rozdielnej výške škody u jednotlivých navrhovateliek, si tieto uplatnili celkovú vyčíslenú škodu spoločne a žiadali, aby odporca bol zaviazaný zaplatiť tak, ako to bolo uvedené v petite návrhu. Pri uplatnení nároku na nemajetkovú ujmu navrhovateľkami v rade 1/ a 2/ sa súd stotožnil s tým, že v danom prípade je daný základ uplatnenia tohto nároku, práva domáhať sa na ochranu osobnosti vyžaduje a zároveň stačí, aby išlo o neoprávnený (protiprávny) zásah do práv na ochranu osobnosti. V prípade existencie takéhoto neoprávneného zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Súd prvého stupňa mal preukázané, že odporca ako vodič spôsobil z nedbanlivosti dopravnú nehodu, následkom ktorej zahynula matka a brat navrhovateliek v rade 1/ a 2/, čo bolo preukázané právoplatným rozhodnutím súdu a týmto bola preukázaná aj zodpovednosť odporcu za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti navrhovateliek a to do práv na ich súkromný, rodinný život, ktorý bol smrťou ich blízkych trvalo narušený. Predpokladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže takýto zásah je svojou povahou trvalý a neodstrániteľný. Okresný súd vychádzal zo zásady, že pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu, pričom treba prihliadať ku všetkým okolnostiam danej veci, i k tomu, že z hľadiska primeranosti sa vzťahuje k výške náhrady, ktorej zmyslom je vyvážiť, prípadne zmierniť nemajetkovú ujmu. V danom prípade súd prihliadol aj k satisfakčnému významu toho, že odporca bol odsúdený v rámci trestného konania, ako aj na to, že majetkové pomery odporcu nie sú pre stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy rozhodujúcim hľadiskom tak, ako ani majetkové pomery navrhovateliek. Nesporne v konaní výpoveďami navrhovateliek mal okresný súd preukázané, že medzi navrhovateľkami a ich matkou bolo silné sociálne a morálne puto v rámci ich súkromného a rodinného života. Z nečakanej smrti mali pocit úzkosti, smútku, šoku, stratili predovšetkým s matkou viesť súkromný život odo dňa jej smrti. Predovšetkým výpoveďou navrhovateľky v rade 2/ bolo zistené, že táto túto stratu prekonávala s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Protiprávnym konaním odporcu došlo k nenávratnej deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života navrhovateliek a tým aj k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie, rodinný život a právo na ochranu osobnosti, ktoré následky nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou. Navrhovateľka v rade 1/ vo svojej výpovedi pred súdom na pojednávaní dňa 28.9.2011 uviedla, že výška nemajetkovej ujmy bola uplatnená s poukazom na to, že dospeli k názoru o nízkom treste odporcu a na to, aby bol aj on za to, čo spravil, potrestaný, teda za tragédiu, ktorú spôsobil ich rodine, uplatňuje si nárok na nemajetkovú ujmu s uvedením „nech trpí aj on za to, čo spôsobil, pretože my trpíme". Nebola spokojná s rozhodnutím krajského súdu v trestnom konaní. V tomto smere okresný súd poukázal na to, že nemajetková ujma je ujma, ktorá sa priznáva navrhovateľkám z iných dôvodov, ako to uviedla navrhovateľka v rade 1/, t.j. nie z dôvodu, aby odporca trpel, ale aby boli odstránené následky, ktoré vznikli im ako navrhovateľkám. Nemajetková ujma nie je inštitútom, ktorý slúži na to, aby spôsoboval utrpenie inému človeku, ale naopak, nemajetková ujma je inštitútom, ktorý sa priznáva účastníkovi konania na to, aby na jeho strane boli zmiernené následky zásahu do jeho osobnosti, práv na súkromie, rodinný život. K tvrdeniu odporcu, že z jeho strany bol dostatočne potrestaný za to, čo spôsobil a nie je dôvod priznávať navrhovateľkám žiadnu nemajetkovú ujmu s poukazom na jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery, okresný súd uviedol, že nemajetková ujma sa nepriznáva s prihliadnutím na pomery na strane odporcu, a ani na strane navrhovateliek. Samotné oľutovanie skutku ako morálna satisfakcia v danom prípade nemôže odstrániť ten zásah do osobnosti, aby odstránil ujmu, ktorá vznikla navrhovateľkám. Navrhovateľky v rade 1/ a 2/ si uplatnili nárok spočívajúci v dvoch nárokoch, a to nároku na náhradu škody a nároku na nemajetkovú ujmu s tým, že uplatnenú sumu spočítali do jednej sumy a žiadali, aby bol odporca povinný im ju zaplatiť. Z petitu rozsudku, na ktorom zotrval právny zástupca navrhovateliek počas celého pojednávania a aj v záverečnej reči je však nesporne zrejmé, že ide o výrok, ktorý je nevykonateľný. V prípade, že by odporca neplnil navrhovateľkám dobrovoľne a tieto by si chceli uplatniť svoj nárok, nie je zrejmé, koľko ktorá z navrhovateliek má dostať zo žalovanej sumy a v danom prípade nejde o plnenie, ktoré by mohol poskytnúť ktorejkoľvek z nich. Náležitosťou návrhu je určitý návrh (petit), ktorý spolu s uvedením právnych dôvodov vyjadruje obsah a rozsah súdnej ochrany, o ktorej má súd svojím výrokom rozhodnúť. Nedostatok určitého petitu je preto vadou, ktorá bráni vecnému vybaveniu návrhu. Určitý návrh je nevyhnutný vzhľadom na exekučné konanie, lebo výkon rozhodnutia možno nariadiť len vtedy, ak vykonateľné rozhodnutie, ktorým sa súd vyjadrí o určitej veci, obsahuje presné vymedzenie nároku, ktorý sa má exekúciou vymáhať. Len určitý návrh môže vyvolať také presne vymedzené rozhodnutie, teda rozsudok znejúci na plnenie musí byť nútene vymáhateľný, čo v danom prípade by nenastalo. Základ nároku navrhovateliek bol nesporný, ale jeho vymedzenie v petite bolo nevykonateľné. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh navrhovateliek v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. okresný súd ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľky v rade 1/ a 2/ v písomnom podaní svojho právneho zástupcu zo dňa 28.12.2011, v ktorom sa domáhali zmeny napadnutého rozsudku a to tak, že súd zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľkám rade 1/ a 2/ sumu 15.000,00 eur a zároveň ho zaviaže na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Uviedol, že sa nestotožňujú s právnym záverom vysloveným okresným súdom v napadnutom rozsudku a považujú ho za nesprávny. Pokiaľ súd dospel k záveru, že právny základ nároku je nesporný, mal rozhodnúť o výške plnenia a odporcu zaviazať na plnenie. Ak si navrhovateľky uplatnili svoje právo spoločne, bude aj pri výkone rozhodnutia postupovať pri aplikácii hmotného práva aktuálneho pre úpravu občiansko-právnych vzťahov podľa ust. § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel. Peňažné plnenie je plnením vo svojej podstate deliteľným a keďže nie je medzi navrhovateľkami iná dohoda, odporca je povinný plniť každej z nich rovnaký diel. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 7.2.2012 učineného prostredníctvom jeho ustanoveného zástupcu žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Vyslovil súhlas s obsahom napadnutého rozsudku, keďže podľa jeho názoru súd na základe voľnej úvahy môže prihliadnuť na všetky aspekty súvisiace s okolnosťami tohto prípadu. Odporca svoje stanovisko k celej veci predložil v písomnom vyjadrení svojho zástupcu zo dňa 15. novembra 2011, ktoré je súčasťou spisu. Zotrváva preto na obsahu tohto vyjadrenia a apeluje na skutočnosti v ňom spomenuté. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 vety prvej O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, z nasledovných dôvodov: Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že dňa 9.2.2010 navrhovateľky podali na súd návrh o zaplatenie sumy 15.000,00 eur s príslušenstvom, ktorý odôvodnili tým, že odporca počas celého konania nevyjadril ľútosť nad následkom, ktorý spôsobil 9.2.2007 dopravnou nehodou, pri ktorej zahynuli V. Y., nar. XX.X.XXXX - matka navrhovateliek, P. D., nar. XX.X.XXXX - brat navrhovateliek a jeho družka M. T., ktorá bola v 13. - 14. týždni gravidity. Len na záver hlavného pojednávania uviedol, že je mu to ľúto. Konaním odporcu navrhovateľky utrpeli vážnu citovú ujmu. V dôsledku nedbanlivosti odporcu, ktorý bol za svoje konanie odsúdený a potrestaný (resp. v čase podania žaloby si zrejme vykonával trest odňatia slobody), tento spôsobil navrhovateľkám značnú citovú ujmu spočívajúcu v náhlej smrti ich matky, brata a jeho tehotnej ženy. Poukázali na ustanovenia § 11, § 13, § 15 a § 16 Občianskeho zákonníka, pričom konštatovali, že na základe uvedenej právnej úpravy najmä vo vzťahu k ust. § 11 a § 15 Občianskeho zákonníka navrhovateľky konštatujú, že odporca svojím konaním zasiahol a porušil právo V. Y. - matky navrhovateliek na ochranu jej života a zdravia a že navrhovateľky ani deti pani V. Y. sú aktívne legitimované na podanie žaloby na ochranu osobnosti. Navyše ďalšou časťou ich nároku bolo aj právo na náhradu škody v súvislosti s ďalšími výdavkami, ktoré im vznikli s pohrebom, tak ako boli vyčíslené v odôvodnení napadnutého rozsudku v celkovej sume 2.197,97 eur a to s poukazom na ust. § 16 a § 420 a § 449 Občianskeho zákonníka. Z toho vyplýva, že navrhovateľky svoj návrh na začatie konania skutkovo vymedzili tak, že odporca svojím protiprávnym konaním zasiahol do osobnosti zomrelej (ich matky), pričom zároveň došlo k zásahu do osobnosti pozostalých osôb (navrhovateliek v rade 1/ a 2/) napr. do ich práva na súkromie. Podľa okolností, za ktorých k takému konaniu došlo, prichádza teda v prejednávanej veci do úvahy tak možnosť tzv. postmortálnej ochrany osobnosti zomrelej V. Y. - matky navrhovateliek s poukazom na stranu 2 žaloby a jej posledný odsek v zmysle ust. § 15 Občianskeho zákonníka, ako aj možnosť ochrany osobnosti pozostalých osôb v zmysle § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka, t.j. ochrany osôb navrhovateliek v rade 1/ a 2/. Súčasťou návrhu je tiež nárok navrhovateliek na náhradu škody v zmysle ust. § 16, § 420 ods. 1 a § 449 Občianskeho zákonníka. Jedná sa teda o tri samostatné nároky, ktorých celkovú sumu navrhovateľky v návrhu špecifikovali tak, že si uplatňujú náhradu škody voči odporcovi v sume 2.197,97 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 12.802,03 eur. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, v tom, že návrh navrhovateliek je neúplný, pretože jeho súčasťou by malo byť vyčíslenie škody, ktorá každej z navrhovateliek vznikla a taktiež je potrebné špecifikovať sumu, ktorú si navrhovateľky uplatňujú ako náhradu nemajetkovej ujmy z titulu tzv. postmortálnej ochrany osobnosti ich matky, ako aj ochrany osobnosti každej pozostalej osoby (t.j. každej navrhovateľky) osobitne. Zásah do osobnosti každej pozostalej osoby totiž nemusí byť rovnaký. Citové väzby každej z navrhovateliek vo vzťahu k ich matke môžu byť rozdielne, čo má byť obsahom skutkových tvrdení a dokazovania pred okresným súdom. Pokiaľ bol okresný súd toho názoru, že petit návrhu je neurčitý, bolo jeho povinnosťou postupovať v súlade s ust. § 43 ods. 1 O.s.p. a vyzvať navrhovateľky v rade 1/ a 2/, aby svoje neúplné podanie (návrh) v tomto smere doplnili tak, aby ich podanie spĺňalo náležitosti návrhu na začatie konania v prejednávanej veci a toto, aby spĺňalo okrem všeobecných náležitostí uvedených v ust. § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 O.s.p.. V prípade, že by navrhovateľky svoje podanie (návrh) v zmysle výzvy a poučenia súdu v stanovenej lehote neopravili a nedoplnili, súd by takéto podanie ako neúplné odmietol (§ 43 ods. 2 O.s.p.). Za daných okolností nebol teda dôvod vytýčiť v predmetnej veci pojednávanie a o takomto neúplnom podaní konať a následne aj meritórne rozhodnúť. Neúplnosť podania (návrhu), prípadne jeho petitu a absencia skutkových tvrdení je odstrániteľnou vadou podania, ktorú bol okresný súd povinný prioritne riešiť. Až následne mal vo veci vykonávať úkony v rámci prípravy pojednávania, vo veci vytýčiť pojednávanie a meritórne rozhodnúť. Za týchto okolností bolo však jeho rozhodnutie predčasné. Odvolací súd poznamenáva, že špecifickosť osobnostných práv spočíva práve v ich osobitnom objekte, na ktorý sa upínajú a ktorý je ich nositeľom, t.j. na človeka, osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti a individualite. Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe bez rozdielu a je viazané na individualitu každej osoby. Ide o samostatné právo každej fyzickej osoby a z podstaty tohto práva je vylúčená akákoľvek solidarita medzi viacerými fyzickými osobami, uplatňujúcimi nárok na ochranu osobnosti. Neoprávnenosť zásahu a od toho odvíjajúca sa výška nemajetkovej ujmy musí byť posúdená vo vzťahu ku každej fyzickej osobe samostatne, na základe kritérií odvíjajúcich sa od dotknutej osobnosti a miery zásahu, u každej osoby individuálne. Hoci navrhovateľky sú sestry, predmetom uplatneného nároku je všeobecné osobnostné právo každej z nich osobitne. Výšku nemajetkovej ujmy je preto potrebné u každej navrhovateľky posúdiť samostatne, t.j. vo vzťahu ku každej z nich osobitne. Taktiež výška vecnej škody v celkovej sume 2.197,97 eur - vzniknutej v príčinnej súvislosti s trestným činom spáchaným odporcom - ako ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodených vyjadrená všeobecným ekvivalentom (v peniazoch) je u každej navrhovateľky rozdielna a preto musí byť vo vzťahu ku každej z nich presne vyšpecifikovaná a vyčíslená osobitne. Rovnako tak odvolací súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku konštatuje aj absenciu náležitého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V dôsledku absencie náležitého odôvodnenia je potom výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu navrhovateliek zaťažený vadou podraditeľnou pod ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Okresný súd totiž vo svojom odôvodnení vôbec neuviedol, z akého dôvodu zamietol návrh navrhovateliek na postmortálnu ochranu osobnosti ich matky V. Y.. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd v prvom rade podľa § 43 ods. 1 O.s.p. vyzve navrhovateľky v rade 1/ a 2/ na opravu a doplnenie svojho neúplného podania (návrhu) a vyzve ich, aby svoj návrh - žalobný petit riadne vyšpecifikovali, konkrétne ku každej navrhovateľke tak čo sa týka náhrady škody, postmortálnej ochrany osobnosti ich matky V. Y., ako aj ochrany osobnosti každej z navrhovateliek. Keďže sa jedná o samostatné nároky každej z navrhovateliek, je potrebné, aby žalovanú istinu v tomto smere riadne rozdelili a vyšpecifikovali. Rovnako je potrebné, aby navrhovateľky v rade 1/ a 2/ skutkovo vymedzili najmä svoj nárok vo vzťahu k nároku na náhradu škody, a tiež vo vzťahu k ochrane osobnosti ich ako pozostalých osôb, ako aj nároku na postmortálnu ochranu V. Y. - ich matky. V dôsledku týchto skutkových tvrdení je potom potrebné, aby sa ich nárok odrazil v peňažnom plnení, ktoré si každá z navrhovateliek osobitne uplatňuje voči odporcovi v tomto súdnom konaní. Následne súd doručí opis doplneného návrhu odporcovi, resp. jeho ustanovenému zástupcovi, na vyjadrenie a po zistení jeho stanoviska vytýči vo veci termín pojednávania, doplní dokazovanie podľa návrhov procesných strán a vo veci opätovne rozhodne. Svoje nové rozhodnutie odôvodní okresný súd spôsobom predpísaným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.