Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoE/70/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710201575 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5710201575.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. V. XX, o vymoženie pohľadávky 321,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č.k. 17Er/537/2010-17 zo dňa 19. marca 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v J., X. XX, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zamietol. V odôvodnení uviedol, že podkladom žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci je rozsudok rozhodcovského súdu vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. sp. zn. EP 81589/09 zo dňa 14.10.2009 (ďalej už len exekučný titul). Po preskúmaní žiadosti a s poukazom na ust. § 44 ods.2, 3 Exekučného poriadku (ďalej už len EP) a § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej už len OZ) dospel k záveru, že Zmluva o pôžičke zo dňa 02.03.2005 (na základe ktorej bol v rozhodcovskom konaní vydaný exekučný titul) je zmluvou spotrebiteľskou, v ktorej, konkrétne v jej všeobecných obchodných podmienkach (ďalej už len VOP), sa nachádzajú zmluvné ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tomto smere poukázal najmä na rozhodcovskú doložku uvedenú v Čl. VIII. písm. p) podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou strán. Ak nedôjde k dohode budú spory riešené prostredníctvom všeobecného súdu odporcu alebo v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory, s.r.o.. Toto rozhodnutie bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následne konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (v nadväznosti na smernicu č. 93/13/EHS). Záver o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky možno vyvodiť aj zo stanoviska Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009, podľa ktorého, už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v ktorého obvode má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný súd spotrebiteľa spĺňa podmienky nekalosti. Skutočnosť, že rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú je možné vyhodnotiť aj v exekučnom konaní, bola vyjadrená Súdnym dvorom v rozsudku C-40/08 zo dňa 6.10.2009. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo zákonom ukladá aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa, a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že okresný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril EP. V zmysle § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej už len ZRK) v spojení s § 159 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len O.s.p.), právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu. V zmysle ust. § 45 ods.1 ZRK exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Poukázal na závery rozhodnutia Súdneho dvora C-40/08, ktoré vychádzajú zo zásady rovnocennosti pri poskytovaní ochrany garantovanej spotrebiteľovi. Táto ochrana musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Rovnaký argument musí potom platiť, ak sa posudzuje garancia práv garantovaných spotrebiteľovi v rámci exekučného konania na základe právoplatného rozsudku. Ak je odvolanie voči súdnemu rozhodnutiu porovnateľné so žalobou voči rozhodcovskému rozsudku, potom musí byť v obidvoch prípadoch zabezpečená rovnocenná ochrana práv spotrebiteľa garantovaná smernicou aj v exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno vyvodzovať z európskeho práva záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako komunitárne právo neukladá všeobecnému exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Ďalej dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku (ďalej už len ObZ) a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.3 OZ. S poukazom na ust. § 46 ods.1 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zastáva názor, že namietaným postupom exekučného súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu. V závere dal do pozornosti dôvodovú správu k ust. § 53 ods.4 písm. r/ OZ, podľa ktorej, ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky je neprijateľné, nespôsobuje to neplatnosť celej doložky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods.1 O.s.p. preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.), podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 167 ods.2 v spojení s § 157 ods.2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods.2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolacie námietky oprávneného nepovažuje odvolací súd za dôvodné. Treba zdôrazniť, že právny vzťah založený medzi oprávneným a povinným zmluvou o pôžičke zo dňa 02.03.2005 bolo nutné posúdiť jednoznačne podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006. Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/ zákona spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúcim. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere, definovanej v Obchodnom zákonníku a vytvorenej predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zmluva o úvere zo dňa 02.03.2005 bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala (a aj v súčasnosti poskytuje) úvery z vlastných zdrojov, a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Povinný teda v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch mal v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Pre posúdenie daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského nemal význam ani fakt, že inak sa zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) spravuje výhradne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je definovaná zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ide o právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktorému uvedený zákon poskytuje náležitú ochranu. S odvolacou námietkou oprávneného, ktorej podstata spočívala v názore, že exekučný súd nie je oprávnený zamietnuť žiadosť na vykonanie exekúcie, sa odvolací súd nestotožnil. Súdna prax všeobecných súdov (napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5CoE/231/2010 zo dňa 24.8.2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 5CoE/52/2010 zo dňa 21.12.2010) a nakoniec i prax Ústavného súdu SR (napr. uznesenie IV. ÚS 368/2010-18 zo dňa 7.10.2010) zastáva názor, že je povinnosťou exekučného súdu i v štádiu podania žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia skúmať, či exekučný titul je spôsobilým titulom na vykonanie exekúcie podľa § 41 EP. Z vyššie označených rozhodnutí je zrejmé, že pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celom je vydaný v rozpore so zákonom, a preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému vznikol judikovaný nárok a ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Nakoľko v predmetnom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky (v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia), okresný súd postupoval v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Pokiaľ sa oprávnený odvoláva na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-40/08, odvolací súd poznamenáva, že práve z tohto rozsudku (bod 59.) vyplýva záver, že vnútroštátny súd aj v štádiu núteného výkonu právoplatného rozhodcovského rozsudku, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí (aj bez návrhu) skúmať a posudzovať neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve, ak podľa vnútroštátnych procesných pravidiel je možné takéto posúdenie vykonať. Ak sa zistí takáto neprimeraná doložka, je vnútroštátny exekučný súd povinný vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú, aby sa ubezpečil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný. Odvolacia námietka oprávneného, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. je nedôvodná, nakoľko skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou)okresný súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Uvedený názor je v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (pozri napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. V preskúmavanej veci okresný súd správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. V prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu) okresný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdil správne. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými okresný súd odôvodnil nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, a preto na základe vyššie uvedených skutočností a právnych úvah napadnuté uznesenie podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.