Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/85/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710214818 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5710214818.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov matky: V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX/XX, M. a otca: M. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. I. X, XXX XX J., adresa pre doručovanie: M. K., Slovinternorm, spol. s r.o., so sídlom Krížna 44, 821 08 Bratislava, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 23P 183/2010-127 zo dňa 17.6.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 23P 183/2010-151 zo dňa 19.9.2011 a opravným uznesením č.k. 23P 183/2010-163 zo dňa 26.3.2012 a dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 23P 183/2010-170 zo dňa 10.4.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 23P 183/2010-127 zo dňa 17.6.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 23P 183/2010-151 zo dňa 19.9.2011 a opravným uznesením č.k. 23P 183/2010-163 zo dňa 26.3.2012 a dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 23P 183/2010-170 zo dňa 10.4.2012 potvrdzuje. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi M. K., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletú dcéru Q. K., nar. XX.XX.XXXX, a to vo výške 165,00 eur mesačne, počínajúc od 8.12.2010, splatné vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky V. K., nar. XX.X.XXXX. Nedoplatok na výživnom splatný za obdobie od 8.12.2010 do 30.6.2011 v celkovej sume 330,00 eur súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 15,00 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným k rukám matky, a to pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky. V prevyšujúcej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamietol a zamietol tiež vzájomný návrh na zníženie výživného a vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 12P 3/2008-40 zo dňa 12.9.2008 a to v časti výšky výživného na maloletú Q. K.. Súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 23P 183/2010-151 zo dňa 19.9.2011 prvostupňový priznal Slovenskej republike právo na náhradu trov konania vo výške 19,92 eur. Súčasne uložil otcovi M. K., nar. XX.X.XXXX, povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 19,92 eur a to na účet Okresného súdu Martin v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Následne okresný súd vydal opravné uznesenie č.k. 23P 183/2010-163 zo dňa 26.3.2012, ktorým opravil výrokovú časť písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 17.6.2011 č.k. 23P 183/2010-127 na strane 2 tak, že výrok č. IV v znení „Súd vzájomný návrh otca na zníženie výživného zamieta“ z výrokovej časti napadnutého rozsudku vypustil. Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 23P 183/2010-170 zo dňa 10.4.2012 okresný súd vzájomný návrh otca na zníženie výživného zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom, doručeným okresnému súdu dňa 8.12.2010 domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú Q. zo sumy 3.500,- Sk mesačne (podľa rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 12P 3/2008-40 zo dňa 12.9.2008, právoplatného dňom 21.10.2008) na 250,00 eur mesačne od podania návrhu na súd, so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa sú bývalí manželia a nežijú spolu, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 8C 131/99 zo dňa 18.8.1999, ktorým bola maloletá Q. zverená do výchovy a opatery matky. O výške výživného na maloleté dieťa bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 12P 3/2008-40 zo dňa 12.9.2008, právoplatným dňom 21.10.2008, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o zvýšení výživného na maloletú Q. na sumu 3.500,- Sk (116,18 eur) počínajúc od 1.5.2008. V čase rozhodovania súdu bola matka zamestnaná v spoločnosti Viena international, s.r.o. a dosahovala priemernú čistú mesačnú mzdu 14.254,- Sk (473,00 eur). Spolu s maloletou dcérou Q. a ďalšou maloletou dcérou O. R. bývali v domácnosti u matkinej sestry. Na bývanie matka prispievala čiastkou 5.000,- Sk mesačne. Maloletá Q. vtedy navštevovala 7. ročník základnej školy na ul. W. v M.. Otec bol zamestnaný na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR a dosahoval priemerný mesačný príjem 35.133,- Sk netto (1.166,00 eur). Býval v Bratislave a platil nájomné 14.000,- Sk mesačne. Následne podľa vlastnej výpovede po skončení štátno-zamestnaneckého pomeru sa od 1.9.2008 zamestnal vo firme SlovInter, s.r.o. Bratislava (správne má byť uvedené od 3.9.2008 vo firme Slovinternom, s.r.o. Bratislava - poznámka odvolacieho súdu) kde mal dohodnutú hrubú mzdu 28.000,- Sk mesačne. Po právnej stránke okresný súd vychádzal z ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 3 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade, ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu (v prípade maloletých detí) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle ustanovení Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného. Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia, s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane rodičov, ako i na strane maloletého dieťaťa. Výživné na maloletú Q. bolo naposledy zvyšované pred viac ako tromi rokmi (počnúc od 1.5.2008) na sumu 116,18 eur mesačne. Od tohto obdobia došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, najmä z dôvodu vyššieho veku a školskej dochádzky - nástupu na Gymnázium V.P. E. v M.. Matka dieťaťa býva spolu s maloletou Q. a maloletou dcérou O. R., nar. XX.X.XXXX, v 2-izbovom byte, ktorý nadobudla do svojho vlastníctva (po predaji rodinného domu, ktorý mala v spoluvlastníctve s bývalým partnerom O. R.). Náklady súvisiace s bývaním platí v nasledovných čiastkach: inkaso (plyn, koncesionárske poplatky, elektrina, káblová TV) vo výške cca 51,00 eur mesačne, zálohy za služby spojené s užívaním bytu v sume 160,86 eur mesačne, internet v sume 10,00 eur mesačne. Matka je od 1.12.2010 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR Martin. Nárok na dávky v nezamestnanosti má za obdobie od 1.12.2010 do 22.5.2011. Tieto dávky jej boli vyplácané vo výške 256,30 eur mesačne. Na maloletú dcéru O. R. bolo rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 4.3.2011 pod sp. zn. 12P 366/2010 zvýšené výživné na sumu 70,00 eur mesačne. Maloletá Q. nastúpila od 1.9.2010 do prvého ročníka na Gymnázium V.P. E. v M.. V škole sa aj stravuje, čo vychádza v priemere 20,00 eur mesačne. Dieťa bolo koncom školského roka na výlet, za ktorý platilo 28,00 eur, v septembri sa má zúčastniť poznávacieho zájazdu do Veľkej Británie, ktorý stojí 390,00 eur, okrem toho matka platila maloletej napr. kúpu dioptrických okuliarov (v mesiaci február 2011) v sume 104,00 eur a tiež poplatok za stomatologické ošetrenie v mesiaci marec 2011 v sume 50,00 eur. Pokiaľ ide o pomery otca, tento býva v prenajatom byte v Bratislave spolu so svojou priateľkou K. Y.. Nájomné spolu s energiami uhrádza vo výške 490,00 eur mesačne. Je zamestnaný vo funkcii riaditeľa v obchodnej spoločnosti Slovinternorm, s.r.o. Bratislava, pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa poberá priemernú čistú mzdu cca 344,00 eur mesačne. Podľa vlastnej výpovede iné príjmy nemá. Priateľka otca pracuje na Ministerstve hospodárstva SR a má priemernú čistú mzdu cca 414,00 eur mesačne. Otec má okrem maloletej Q. vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom z predchádzajúceho manželstva, a to k maloletej M. K., nar. XX.X.XXXX, vo výške 6.000,- a k maloletému M. K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 5.000,- Sk mesačne (rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 7C 429/2007-76 zo dňa 2.6.2009). Otec podal na Okresný súd Žilina pod sp.zn. 21P/399/2010 návrh na zníženie výživného na obidve maloleté deti po 116,00 eur mesačne, pričom vo veci nebolo ešte rozhodnuté (ďalšie pojednávanie nariadené na 11.8.2011). Na základe uvedených skutočností prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa je dôvodný. Ako už konštatoval vyššie, v konaní bolo preukázané, že od doby posledného rozhodovania o výške výživného došlo k zmenám pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Pokiaľ ide o matku, táto je od decembra 2010 nezamestnaná, pričom v tomto mesiaci jej naposledy bola vyplatená dávka v nezamestnanosti. Pokiaľ sa v blízkej budúcnosti nezamestná, bude zrejme odkázaná na dávky v hmotnej núdzi. Príjem matky oproti predchádzajúcemu obdobiu sa značne znížil, naproti tomu výdavky na maloleté dieťa vzrástli. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov okresný súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú Q. na sumu 165,00 eur mesačne počínajúc od dňom začatia konania, t.j. od 8.12.2010. Podľa záveru súdu prvého stupňa výživné v určenej výške zodpovedá zmeneným pomerom, veku, odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj pomerom rodičov. Uviedol, že možnosti a schopnosti otca platiť výživné v určenej sume to umožňujú, hoci tento tvrdil, že okrem príjmu zo zamestnania vo výške cca 344,00 eur mesačne netto iné príjmy nemá. Jeho tvrdenia sa javili súdu I. stupňa ako nevierohodné už len v porovnaní s platbami nájomného vo výške 490,00 eur mesačne a výživného v celkovej výške 481,00 eur mesačne. I keď je pravdou, že na nákladoch spojených s bývaním sa môže podieľať i priateľka otca, jej zárobok však nie je nijako vysoký. Výpovede otca sa ukázali ako nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko z výpisov z účtu z V. K. A., a.s., vyžiadané zo strany súdu, vyplýva, že otec má (jedná sa o obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2011) pravidelné mesačné vklady v hotovosti minimálne 1 000,00 eur mesačne. Súd tiež poukázal na to, že doposiaľ otec platil výživné na ďalšie dve maloleté deti vyššie ako na maloletú Q., ktorá je podstatne staršia, a preto zvýšenie výživného je aj v tomto smere dôvodné. Na návrh matky súd zvýšil výživné od začatia konania podľa § 77 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, t.j. od 8.12.2010, ku ktorému dňu už nepochybne bola preukázaná zmena pomerov u účastníkov konania. S poukazom na uvedené vznikol otcovi za obdobie do 30.6.2011 nedoplatok na výživnom vo výške 330,00 eur (6 mesiacov x 165,00 eur/mesačne - 6 x 116,18 eur/mesačne + pomerná časť za 24 dní v mesiaci december 2010 v sume 38,00 eur). Nedoplatok na výživnom súd otcovi pri aplikácii ust. § 160 ods. 1 vety druhej O.s.p. povolil splácať v splátkach po 15,00 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky. Z dôvodov uvedených vyššie návrh matky na zvýšenie výživného prvostupňový súd vo zvyšnej časti zamietol. Keďže podľa záveru súdu boli splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného, zároveň vzájomný návrh otca na jeho zníženie ako nedôvodný dopĺňacím rozsudkom v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Zároveň prvostupňový súd priznal Slovenskej republike právo na náhradu trov konania vo výške 19,92 eur a uložil otcovi povinnosť nahradiť tieto trovy štátu v uvedenej výške na účet Okresného súdu Martin v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Jedná sa o trovy uhradené z rozpočtových prostriedkov štátu v uvedenej výške z titulu náhrady nákladov za poskytnutie informácií (výpisu z bankového účtu M. K.) na základe vystavenej faktúry V. banky A., a.s. č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.5.2011, splatnej 30.5.2011. S poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. vzniklo štátu voči účastníkom konania právo na náhradu týchto trov. Vychádzal jednak zo zásady úspechu ako zavinenia, keď návrh matky na zvýšenie výživného posúdil ako dôvodný, aj keď mu nevyhovel v celom rozsahu a vzájomný návrh otca na zníženie výživného zamietol. Otec pritom zavinil vzniknuté trovy štátu, pretože súd mu uložil predložiť ako dôkaz výpis z bankového účtu, ktorý síce predložil, ale v neúplnej forme (č.l. 77-79 spisu). Vyžiadanie tohto dôkazu musel potom pre účely riadneho zistenia skutkového stavu zabezpečiť súd (§ 120 ods. 2 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec dieťaťa, v ktorom sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na nové rozhodnutie. Uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa doslova popiera základy aritmetiky, keď výživné na maloletú zvýšil s odôvodnením, že náklady na starostlivosť o dieťa sa zvýšili, pričom opačný dôkaz o výraznom znížení príjmu na strane otca, a teda možnosti podieľať sa na starostlivosti o dieťa, vôbec nebral do úvahy. Zákonná úprava pritom jasne definuje právo dieťaťa podieľať sa primerane na životnej úrovni rodičov, pričom je logické, že pokiaľ životná úroveň rastie, rastie aj životná úroveň samotného dieťaťa, avšak je nelogické, pokiaľ životná úroveň rodiča klesá, že by sa to nemalo odzrkadliť na životnej úrovni dieťaťa. Pokiaľ by dieťa žilo v úplnej rodine a životná úroveň rodičov by sa znížila, došlo by jednoznačne a nepopierateľne aj k zníženiu životnej úrovne dieťaťa. Ak je dieťa vychovávané v rozvedenom manželstve, akýkoľvek výkyv životnej úrovne by sa podľa napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu dieťaťa nemalo dotknúť. Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto jednoznačne v rozpore s logikou a objektivitou. Otec sa preto domáhal spravodlivého posúdenia veci s odôvodnením, že okresný súd svojim rozhodnutím poprel všeobecne uznávané axiómy. Axióma alebo v právnej terminológii postulát je základná veta systému teórií, z ktorej sa pomocou pravidla odlúčenia dokazujú ostatné vety či teorémy daného systému. Pojmy zavedené v axiómach sú základné alebo primitívne pojmy. O takto zavedených pojmoch sa pritom hovorí, že sú definované implicitne. Všetky ďalšie pojmy sa definujú explicitne pomocou axióm a základných pojmov. Dedukcia nasledujúcich výrokov je potom prípustná výsostne len pomocou pravidiel logiky, čo v rozhodnutí okresného súdu absentuje. Matka dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 9.11.2011, žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu uvedenom podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku (vrátane jeho dopĺňacích rozsudkov a opravného uznesenia) zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme, nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods.3 Zákona o rodine). Odvolacie námietky otca maloletého dieťaťa s ohľadom na uvedené kritériá krajský súd nepovažuje za dôvodné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa sa riadne vysporiadal so zárobkovými schopnosťami a možnosťami otca, ako aj výdavkami, ktoré má v súvislosti s ďalšími vyživovacími povinnosťami a svojou domácnosťou, ktorú aktuálne vedie so svojou družkou. Pri stanovení vyživovacej povinnosti súd nezohľadňuje len reálny príjem otca, ktorý dosahuje v zamestnaní, prípadne výšku jeho dávok v hmotnej núdzi, ale aj majetkové pomery, ako aj jeho schopnosti a možnosti zamestnať sa. Aj keď otec tvrdil, že po zmene jeho pracovného pomeru a nástupu na pracovisko do obchodnej spoločnosti Slovinternorm, s.r.o. sa jeho zárobok znížil a aktuálne predstavuje výšku 344,00 eur mesačne, z vykonaného dokazovania, najmä úplného výpisu jeho účtu v V. K., a.s. A. (teraz O. K., a.s.) jednoznačne vyplýva, že jeho majetkové pomery sú vyššie, než to sám deklaruje. Vyplýva to z jeho pravidelných mesačných vkladov v hotovosti na osobný účet v sume okolo 1 000,00 eur mesačne. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne (zárobkové, prípadne aj majetkové) možnosti, dané, okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne. Aj keď sám otec v konaní deklaroval len nízku mzdu vo výške 344,00 eur, ktorú má dosahovať v pozícii riaditeľa obchodnej spoločnosti v Bratislave, tento jeho príjem sa súdu javil ako nepravdepodobný s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj jeho výdavky, ktoré v konaní deklaroval (výška nájomného, ako aj sumy výživného, ktoré platí na svoje deti). Navyše, na nákladoch, ktoré má otec s bývaním, je povinná sa rovnakým dielom podieľať aj jeho družka K. Y., s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Je teda nepochybné, že zárobkové schopnosti a možnosti otca sú vyššie, než to v súdnom konaní deklaruje. Povinnosťou obidvoch rodičov je venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zabezpečeniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine. Nárast odôvodnených potrieb dieťaťa nie je potrebné v konaní dokazovať konkrétnymi položkami, vzhľadom na časový odstup od posledného určenia výživného. Je nepochybné, že vekom životné náklady na maloleté dieťa rastú a rovnako je potrebné zohľadniť aj vývoj životných nákladov. Výživné na maloletú Q. K. zvýšené okresným súdom aj podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnej miere môže pokryť jej odôvodnené potreby, a preto okresný súd postupoval správne, keď návrh matky vo zvyšnej časti na zvýšenie výživného zamietol a na strane druhej, keď návrh otca na zníženie výživného z rovnakých dôvodov zamietol. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej bol určený nedoplatok otca na výživnom na mal. Q. za obdobie od 8.12.2010 do 30.6.2011 vo výške 330,00 eur, ktorý okresný súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi splácať v splátkach po 15,00 eur mesačne k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania, ktoré plne zodpovedá ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a tiež vo výroku o náhrade trov štátu, ktoré je v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p., ako aj vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 12P 3/2008-40 zo dňa 12.9.2008 a to v časti určenia výšky výživného na mal. Q. K.. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l . O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p.. Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.