Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/307/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711201807 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711201807.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Žilina 010 47, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403 008, proti žalovanému: Ing. Ján Segľa, s miestom podnikania 038 04 Bystrička 20, IČO: 40 994 520, v konaní o zaplatenie 1 297,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 70/2011-34 zo dňa 21.09.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 70/2011-34 zo dňa 21.09.2011 p o t v r d z u j e s tým, že označenie sídla žalobcu v záhlaví rozsudku správne znie „Žilina 010 47, Pri Rajčianke 8591/4B“ a IČO žalovaného v záhlaví rozsudku správne znie „40 994 520 “. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 297,39 Eur a trovy konania 77,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd vykonal pojednávanie dňa 21.09.2011 v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 101 ods. 2 OSP napriek ospravedlneniu žalovaného. Žalovaný vo svojom ospravedlnení bližšie nešpecifikoval dôvody svojej neúčasti na pojednávaní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti, pritom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Okresný súd nemohol vyhodnotiť závažnosť tvrdeného dôvodu neúčasti žalovaného na pojednávaní a konštatovať, že ide o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pretože žalovaný uviedol, že ide o súkromné dôvody. Posúdenie toho, čo je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania je vecou súdu, preto ak okresný súd nemohol posúdiť dôvod neúčasti žalovaného na pojednávaní ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, tak vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 OSP v jeho neprítomnosti. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) a vyhodnotil, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá dňa 10.11.2005 zmluva o dodávke a distribúcii elektriny, podľa ktorej sa žalobca ako dodávateľ zaviazal žalovanému ako odberateľovi dodávať silovú energiu za podmienok dohodnutých v článku 1 Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny (č.l. 3 spisu) a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za odobratú elektrickú energiu. Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania okresný súd posúdil ako kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. OBZ. Žalobca dodával žalovanému elektrickú energiu podľa dohodnutých podmienok a cenu za odobratú energiu na odbernom mieste vyúčtoval podľa zmluvy žalovanému za obdobie od 08.05.2007 do 09.05.2008 faktúrou č. 6210965078 (č.l. 6 spisu) vo výške 3 800,36 Eur, z ktorej žalovaný čiastočne uhradil 2 502,96 Eur, čo vyplývalo z listinného dôkazu - konzultácia inkasovaných platieb (č.l. 25 spisu). Žalovaný sa primárne bránil v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, pričom namietal postup žalobcu a výšku záväzku. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že takto uplatnenej obrane žalovaného nezodpovedal ani jeden z listinných dôkazov, ktoré k odporu proti vydanému platobnému rozkazu pripojil - písomná korešpondencia žalobcu a žalovaného (prílohová obálka na č.l. 15 spisu). Okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi neuhradenú časť ceny 1297,39 Eur vyúčtovanej faktúrou č. 6210965078. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal prejednanie veci v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 21.09.2011, ktorého sa zo súkromných dôvodov nemohol zúčastniť, čo v dostatočnom predstihu s príslušným ospravedlnením oznámil okresnému súdu. Okresný súd nezobral do úvahy jeho dôvody i napriek tomu, že išlo o prvé ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Súkromné dôvody boli tak vážne, diskrétne, že nepovažoval za nutné ich vysvetľovať okresnému súdu, pretože sa týkali jeho 81-ročnej matky a jej súkromia. Záver okresného súdu možno považovať za zákonný, ale neobvyklý a považoval ho za problém zaujatosti sudkyne voči jeho ospravedlneniu a jeho osobe. Poukázal na to, že na pojednávanie sa chcel dostaviť v náhradnom termíne, pretože považoval za dôležité sa vyjadriť pred okresným súdom a napriek chaosu v podkladoch žalobcu chcel navrhnúť súdny zmier. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K doručenému odvolaniu sa žalobca písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 za, 0 proti, s verejným vyhlásením rozsudku v zmysle § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/307/2011-52 zo dňa 19.01.2012 s tým, že podľa § 156 ods. 1, 3 OSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, tiež na internetovej stránke krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia Krajský súd v Žiline prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu odvolacích dôvodov, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 03.11.2011 (č.l. 42-43 spisu) a z nich len tých, ktoré boli žalovaným prednesené v rámci konania pred súdom prvého stupňa, za viazanosti zisteným skutkovým stavom v zmysle § 213 ods. 1 OSP súdom prvého stupňa, keďže v písomne podanom predvolaní okresného súdu na č.l. 23 spisu boli účastníci konania poučení podľa § 120 ods. 4 OSP. Nosná odvolacia námietka žalovaného sa týkala procesného postupu okresného súdu, ktorý vo veci konal a rozhodol dňa 21.09.2011 v jeho neprítomnosti. Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. K posúdeniu tohto nosného odvolacieho dôvodu žalovaného sa krajský súd oboznámil s obsahom spisu, zistil, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 21.09.2011. Predvolanie na nariadený termín ústneho pojednávania, ktoré obsahovalo aj poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP, spolu s doručenkami sa nachádza na č. l. 23 rub spisu a žalovaný ho prevzal do vlastných rúk dňa 21.07.2011. K doručeniu predvolania na pojednávanie teda došlo v súlade s § 115 ods. 2 OSP . K odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom nedošlo s poukazom na priebeh súdneho konania, ktoré začalo doručením žaloby na Okresný súd Žilina dňa 18.02.2011, následne vydaním platobného rozkazu pod č.k. 18Rob/45/2011-11 zo dňa 24.05.2011, od doručenia ktorého, v zmysle doručenky na č.l. 12 rub spisu, bol žalovanému, až do rozhodnutia okresným súdom dňa 21.09.2011, vytvorený dostatočný priestor na tvrdenie skutočností, označenie, predloženie dôkazov v sporovej právnej veci. Z ust. § 101 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 119 ods. 1 veta prvá OSP vyplýva, že k odročeniu súdneho pojednávania sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to podanie žiadosti o odročenie pojednávania a existencia dôležitého dôvodu. Na č.l. 28 spisu sa nachádza ospravedlnenie žalovaného, s uvedením, že sa nemôže zúčastniť pojednávania zo súkromných dôvodov, ktoré nemohol predpokladať skôr, a z tohto dôvodu nesplnomocnil zákonného zástupcu, pretože sa chcel dostaviť na pojednávanie osobne. Žiadal o odročenie pojednávania. Okresný súd správne skonštatoval splnenie podmienok pre možnosť vykonania pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti žalovaného v súlade s § 101 ods. 2 OSP, keďže žalovaný nedoložil k tvrdenému dôvodu neprítomnosti žiadne dôkazy, ani ich neoznačil, takže nebolo možné vyvodiť ospravedlniteľnosť prekážky neprítomnosti účastníka na nariadenom pojednávaní, ktorá na seba viaže odročenie pojednávania, za splnenia ďalších zákonných podmienok. Žalovaným tvrdený dôvod neúčasti „súkromné dôvody“, nebol dostatočne konkretizovaný, nebolo možné z neho posúdiť, či v čase nariadeného pojednávania, bol nevyhnutný a skutočne dôležitý v konkurencii s nariadeným súdnym pojednávaním, preto okresný súd nepostupoval v nesúlade s ust. § 101 ods. 2 OSP, ak vyhodnotil, že boli v danom prípade splnené podmienky pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalovaného. Vo väzbe na toto zistenie a konštatovanie potom nebol ako opodstatnený vyhodnotený ani dôvod, že by žalovanému bolo zabránené vyjadriť sa k prejednávanej veci. Žalovaný tvrdený dôvod neúčasti napokon ani v odvolaní bližšie nekonkretizoval, mimo uvedenia, že sa týkal jeho 81 ročnej matky a jej súkromia, a že je diskrétny. Žalovaný žiadne dôkazy na preukázanie svojej obrany voči žalobou uplatnenému nároku však neprodukoval, hoci tak mohol uskutočniť nielen na nariadenom pojednávaní okresným súdom dňa 21.09.2011, vo vzťahu ku ktorému naviac nepreukázal ani to, že by sa ho nezúčastnil z dôležitého dôvodu. Z uvedeného, v postupe okresného súdu nebolo zistené také konanie, ktoré by znamenalo zásah do práv žalovaného v rovine odňatia jeho možnosti konať pred súdom, a ktorý postup by znamenal zásah do jeho ústavných práv na súdnu ochranu, prístup k spravodlivosti. Krajský súd zdôrazňuje, že od momentu začatia súdneho konania doručením žaloby na Okresný súd Martin dňa 18.02.2011 a doručenia žaloby žalobcu a platobného rozkazu žalovanému dňa 01.06.2011, mal žalovaný, ako aj žalobca, pred súdom danú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, napĺňať procesné práva a povinnosti a súdu predkladať a označovať dôkazy, ktoré žiada, aby boli vo veci vykonané tak, ako tieto dôkazy predkladal a označoval žalobca. Nie je možné, v zúženom slova zmysle, pri uplatňovaní procesných práv a napĺňaní procesných povinností toho ktorého účastníka konania, tieto viazať len na samotné pojednávanie, pretože v priebehu celého súdneho konania žalobca aj žalovaný môžu do spisového materiálu dokladať dôkazy, ktoré žiadajú, resp. navrhujú vo veci vykonať. Tak žalobca, ako aj žalovaný v tomto smere mali rovnakú procesnú pozíciu, a ak ju žalovaný nenaplnil, nezrealizoval, tento postup nemôže byť na ujmu práv druhého účastníka súdneho konania, a to žalobcu, ktorý z titulu rovnosti má rovnaké právo ako žalovaný, a to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“. Žalovaný v odvolaní namietal, že mu bolo odopreté vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa, k čomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa ust. § 125 OSP výsluch žalovaného ako účastníka konania je len jedným z dôkazných prostriedkov, a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované a okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov vykonané iné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovaného ako účastníka súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným, postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj ust. § 6 OSP, a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s ust. § 114 ods. 1 OSP, podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Krajský súd k úplnosti veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. K posúdeniu dôvodnosti žalovaným uvádzaným „ problémom zaujatosti sudkyne voči jeho ospravedlneniu a voči jeho osobe“, odvolací súd vychádzal z nasledovnej právnej úpravy. Podľa § 14 ods. 3 OSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15a ods. 5 OSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Žalovaný v odvolaní uviedol, že záver okresného súdu možno považovať za zákonný, ale neobvyklý a je ho možné považovať za problém zaujatosti sudkyne voči jeho ospravedlneniu, jeho osobe, pretože na pojednávanie sa chcel dostaviť v náhradnom stanovenom termíne. Odvolací súd uvádza, že zo sumáru tvrdení uvádzaných žalobcom, ide jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností o námietky smerujúce len k postupu zákonnej sudkyne v prvostupňovom konaní, teda ide o námietky proti postupu sudkyne v konaní o prejednávanej veci; v súlade s § 14 ods. 3 OSP a § 15a ods. 5 OSP sa však na takéto námietky neprihliada. Z uvedeného, námietky žalovaného v odvolaní týkajúce sa postupu sudkyne v konaní o prejednávanej veci, nemohli tvoriť relevantný predmet prieskumu a rozhodovania krajského súdu v rovine posudzovania, či napadnutý rozsudok bol vydaný nezaujatou, t.j. zákonnou, sudkyňou. Odvolací súd dodáva, že nezaujatosť sudcu sa predpokladá a žalovaný tento zákonný stav pri prejednaní a rozhodnutí vo veci v prvostupňovom konaní v rámci takto tvrdených skutočností v odvolaní nespochybnil a nevyvrátil. Z vyššie uvedených dôvodov, vo vzťahu tak k postupu okresného súdu vykonaním pojednávania 21.09.2011, ako aj s prihliadnutím na celý priebeh prvostupňového konania, odvolací súd konštatoval neopodstatnenosť podaného odvolania, z ktorého záveru vyplynula nevyhnutnosť potvrdenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ako vecne správneho rozhodnutia podľa § 219 ods. 1, 2 OSP v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.297,39 Eur s príslušenstvom. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci, pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej, bol potvrdený ako vecne správny i výrok o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 OSP. Za aplikácie ust. § 222 ods. 3 OSP, v spojení s § 164 OSP odvolací súd odstránil zrejmé nesprávnosti a chyby v písaní v označení sídla žalobcu v záhlaví rozsudku tak, že správne znie: „ Žilina 010 47, Pri Rajčianke 8591/4B“ a IČO žalovaného v záhlaví rozsudku tak, že správne znie: „40 994 520“. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania a iné odvolacie trovy žalobcu zo spisu nevyplynuli, preto mu krajský súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.